Kritici hovoria o kolektívnej samovražde labouristickej strany a vládni konzervatívci si mädlia ruky. Posledné voľby britská ľavica prehrala najmä preto, lebo sa posunula príliš doľava, a teraz si za lídra vyberie kovaného komunistu, ktorý v mierne modernizovanej forme asi skutočne verí hlúpostiam hlásaným u nás pred Novembrom politrukmi. Na rozdiel od väčšiny tunajších súdruhov.
Iná vec je, že mu najmä u frustrovaných mladých aktivistov presne toto vnútrostranícke voľby vyhralo. Corbynovo zvolenie zapadá do západnej vlny nespokojnosti s doterajšími politickými elitami a nekritického hľadania nových „čistých“ mesiášov, čo sa na nič nehrajú, nekradnú a povedú nás rovno do raja.
Corbyn nie je Kotleba, ale jeho názory a úspech majú veľa podobných zdrojov a príčin. I keď je desaťročia poslancom, bol väčšine Britov neznámy, a preto môže vystupovať ako ten nepoškvrnený. V minulosti príliš nepútal pozornosť, nikdy neniesol žiadnu zodpovednosť a viac než v serióznych médiách vystupoval v domácom komunistickom plátku Morning Star, v Putinovej Russia Today či v televízii iránskych revolučných gárd.
Ak na seba niečím upozornil, napríklad sympatiami k Hamasu, Putinovi, juhoamerickým ľavicovým diktátorom či nenávisťou k USA, aj málokto z tých, čo s ním nesúhlasia, si to vôbec všíma alebo to považuje za podstatné. Hlavne, že hovorí, čo si myslí. Ostatne, vďaka tomu má úspech i Donald Trump.
Preto Corbyna netreba podceňovať, hoci je veľmi nepravdepodobné, že sa stane premiérom. Priveľa voličov sa práve teraz nachádza v mentálnom rozpoložení, že by volili kohokoľvek, kto sa dostatočne líši od starého establišmentu a sľúbi čokoľvek bez starosti o to, kde na to vziať peniaze.
Na Slovensko je táto západná/britská skúsenosť neprenosná. Ako mesiáš tu vystupuje niekto, kto sa do funkcií dral už pred Novembrom a roky je premiérom. Ďalej tu nemáme žiadnu sociálnu demokraciu v zmysle modernej demokratickej ľavice. To, čo bol donedávna medzi labouristami okrajový prúd, je v Smere od počiatku v primitívnejšej forme prevládajúca rétorika. Ale len rétorika.
Kým u labouristov môže prebiehať ideový boj, v Smere spolu zápasia maximálne podnikateľské skupiny. Ak v strane nedôjde k podobnému zvratu ako u labouristov a k moci sa nedostane najradikálnejšie ľavicové krídlo (povedzme poslanec Blaha a spol.), ktoré tie heslá možno aj myslí vážne, nebude to preto, lebo to nedopustia straníci. Ale preto, lebo to nedopustia investori, ktorí majú v tomto podniku zameranom na uchopenie moci hlavné slovo a takéto hazardovanie so svojimi vkladmi nedopustia.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
Peter Morvay






























