Denník N

Najskôr sa snažil ľudstvo vyhubiť a potom spasiť. Ako sa Andrej Sacharov otočil proti režimu

Jelena Bonnerová a Andrej Sacharov. Foto - Rob C. Croes (ANEFO)/Wikimedia Commons
Jelena Bonnerová a Andrej Sacharov. Foto – Rob C. Croes (ANEFO)/Wikimedia Commons

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

Keď o niekom povieme, že bol rozporuplnou historickou postavou, často tým len zastierame pravdu – bol to síce lotor, ale velikán, navyše náš, tak ho neodsúdime naozaj.

Na Andreja Sacharova toto nesedí. On naozaj rozporuplný bol. Až po tú hranicu, za ktorú človek nemôže ísť bez toho, aby zošalel. Došiel až k nej a nazrel ďaleko za ňu.

Najskôr zástanca režimu, potom kritik

Andrej Dmitrijevič Sacharov sa narodil pred vyše sto rokmi, 21. mája 1921. Bol kľúčovou postavou vývoja sovietskych jadrových zbraní v štyridsiatych a päťdesiatych rokoch, obzvlášť sa zaslúžil o vznik vodíkovej bomby, keď nezávisle od svojich amerických kolegov objavil väčšinu kľúčových princípov.

Získal početné pocty a privilégiá. Z presvedčeného zástancu režimu sa postupne stal jeho kritikom, za čo bol potrestaný a neskôr rehabilitovaný.

Znie to povedome. Bolo ich veľa, tých stalinistických Šavlov, ktorí sa obrátili na demokratických Pavlov po tom, čo narobili väčšie či menšie škody. Nemusíme ich hľadať len v ZSSR, poznáme ich dobre aj z Česka a zo Slovenska.

Môžeme ich buď haniť za hriechy mladosti, alebo chváliť za múdrosť staroby. Rozvážny rozprávač zvládne oboje. Sacharovov životopis sa často rozpráva podľa tejto schémy. To však znamená, že v ňom chýba všetko dôležité.

V polovici minulého storočia sa na križovatke dejín zrazila fyzika s politikou a nad ich haváriou vystúpil do neba hríbovitý mrak absolútnej skazy. Týkal sa všetkých ľudí na planéte. Ale len pár z tých niekoľkých miliárd malo naozajstný vplyv na to, čo sa deje.

Bez toho, aby sa na to mohli pripraviť, boli zrazu obdarení nadľudskou mocou a obťažkaní nemenej nadľudskou zodpovednosťou. Bolo ich naozaj len pár desiatok – vedcov, štátnikov, administrátorov.

Andrej Sacharov medzi nimi patril k najtalentovanejším, najmocnejším a tým najbeznádejnejším. Pochopiť jeho príbeh znamená porozumieť veľkej časti dvadsiateho storočia.

Moskva v zime

Na svete sú vľúdnejšie miesta než Moskva vo februári a nie je ich málo. Počas prvej povojnovej zimy to platilo dvojnásobne. Nebolo dosť uhlia, jedla, elektriny ani radostných vyhliadok. Na dve ženy v meste pripadal jeden muž, toľko ich prehltla vojna a gulag.

V jednej z mála budov mimo Kremľa, kde bolo teplo a svetlo, diktoval koncom februára 1946 plešatejúci pán svojej sekretárke veľmi dlhé memorandum. Z jeho životopisu vieme, že bol prechladnutý, mal horúčku, boleli ho zuby a bolo mu zle z príliš razantnej liečby sulfónamidmi.

Takže si ho predstavme na pohovke, zabaleného do plédovej prikrývky – povedzme kockovanej, ​​nech je to čo najviac vizuálne –, ako hľadá presné formulácie, aby čo najlepšie vyjadril myšlienky, ktoré sa mu prevaľujú v hlave už niekoľko rokov.

Predstavme si mladú ženu za písacím strojom počas moskovského zimného večera, ako čaká na ďalšie vety. Predstavme si vojenského atašé, ktorý práve prináša z archívu ďalšie šanóny.

Dom, kde pracovali, je dnes chránenou architektonickou pamiatkou ako dokonalá ukážka stalinského monumentálneho neoklasicizmu. Hovorí sa mu dom Žoltovského alebo len dom v Machovej ulici, ale aj dnes by ste sa k nemu najľahšie dostali, ak by ste sa pýtali na bývalé americké veľvyslanectvo.

Pán v prikrývke sa volá George Frost Kennan. Je zástupcom veľvyslanca a kariérnym diplomatom, ktorý slúžil okrem iného v Prahe v čase mníchovskej dohody. V Moskve je tretí rok, má štyridsaťdva.

Prvýkrát zastáva dôležitú funkciu – je mužom číslo dva druhej najdôležitejšej americkej zahraničnej misie, Moskva vďaka vojnovému spojenectvu nasleduje hneď po Londýne – a mal by si to vážiť.

Má však vyššie ambície: nechce pokyny len plniť, chce ich ovplyvňovať, pretože je presvedčený, že vie niečo, čo jeho nadriadení prehliadajú. Často poskytuje nevyžiadané rady a vie, že si tým škodí.

Teraz bol prvýkrát o radu požiadaný. Americká verejnosť síce naďalej obdivuje „strýčka Joea“ a domnieva sa, že väčšie ťažkosti bude mať Amerika vo vzťahoch s Veľkou Britániou než so Sovietskym zväzom, ale šedá eminencia vo Washingtone už vidí veci triezvejšie a chce názor skeptika.

George Kennan – s boľavými zubami, priotrávený tabletkami, kúsok od Kremľa, s mrazivou moskovskou

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

História

Svet, Veda

Teraz najčítanejšie