Mária Benedikovičová
Ivan Haluza
Vzatie do väzby nominantky OĽaNO na poste riaditeľky Slovenského pozemkového fondu (SPF) Gabriely Bartošovej vníma hnutie Igora Matoviča ako dôkaz toho, že polícia a prokuratúra majú rozviazané ruky.
„Voči korupcii máme nulovú toleranciu a toto je jasný dôkaz, že Ficova a Pellegriniho temná éra chránených ‚našich ľudí‘ sa definitívne skončila,“ reagovalo OĽaNO na rozhodnutie Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, ktorý v sobotu posadil Bartošovú do väzby.
Video: Mičovský podá demisiu po tom, ako zadržali šéfku pozemkového fondu, ktorú nominoval do funkcie (TASR)
Bartošová figuruje vo veľkej korupčnej kauze, ktorá sa týka ešte vládnutia koalície Smer – SNS – Most-Híd a je do nej zapletený aj finančník blízky SNS Martin Kvietik. Ako hlava organizovanej skupiny údajne za úplatky ovplyvňoval na SPF vracanie pozemkov v rámci reštitúcií. Aj on skončil vo väzbe.
Kvietik podľa RTVS údajne vzal na úplatkoch dokopy pol milióna eur, čo on odmieta. V prípade obvinili siedmich ľudí vrátane šéfky SPF Bartošovej, zadržali ich v stredu. Vinu popierajú.
Minister pôdohospodárstva Jána Mičovský (nominant OĽaNO) v utorok ráno oznámil, že podáva demisiu – prevzal politickú zodpovednosť za to, že Bartošovú vybral do funkcie.
Bartošovú stíhajú za obdobie, keď bola počas Ficovej a Pellegriniho vlády podriadenou bývalej riaditeľky SPF Adriany Šklíbovej, ktorú do funkcie presadila exministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná z SNS. Bartošová pod ňou v rokoch 2016 až 2019 riadila odbor prevodu a nájmu SPF. Aj Šklíbová skončila vo väzbe.
Mičovského výber
Prečo po nástupe novej vlády Igora Matoviča Matečnej nástupca Mičovský z OĽaNO presadil do čela SPF práve Bartošovú, nie je známe. Ani teraz to minister detailne nevysvetlil. „Rozhodli o tom jej odborné skúsenosti, ktoré sa podľa všetkých doterajších výsledkov aj v praxi osvedčili a ktoré až do chvíle jej závažného pochybenia z minulého týždňa nebol dôvod spochybňovať,“ odpísal Mičovského hovorca Daniel Hrežík.
Hnutie OĽaNO v stanovisku, ktoré k prípadu Bartošovej zaslalo, ako prvé napísalo: „Pani Bartošová je vyšetrovaná za svoje pôsobenie v SPF počas predchádzajúcej vlády.“
Minister Mičovský pridal, že SPF nie je podriadenou organizáciou jeho rezortu, Bartošová sa zodpovedala vláde, ktorá ju do funkcie schvaľovala. On ju však kabinetu navrhol.
„SPF ako inštitúcia koná samostatne. Napriek tomu je to dôležitá inštitúcia a tieto skutočnosti sú pre nás zarážajúce,“ dodal ministrov hovorca. Tvrdí, že orgány činné v trestnom konaní majú voľné ruky a ich plnú dôveru, že očistia krajinu od nekalých praktík a korupcie.
„Veriť nesprávnemu človeku môže každý, aj keď to môže mať takéto nešťastné dôsledky. A uznávam, že je to politicky veľmi nešťastné,“ hodnotí vyšetrovanie Bartošovej poslanec OĽaNO Dominik Drdul. Za problém by považoval, ak by Mičovský pretlačil Bartošovú za šéfku SPF s vedomím, že by mohla byť do niečoho zapletená.
Ďalší poslanec OĽaNO Juraj Krúpa takisto hovorí, že Bartošovej prípad dokazuje, že nechránia svojich. „Nikoho nechránime. Zistilo sa pochybenie, bude vyšetrovaná. Nikto sa jej nezastáva, nikto nevykrikuje, že je to politický väzeň, nikto nerieši takéto sprostosti ako nová národnosocialistická strana Smer. Takéto veci sa stávajú,“ povedal Denníku N Krúpa.
Z čoho presne Bartošovú podozrievajú a prečo ju obvinili, zatiaľ nie je jasné. Polícia nechce o prípade bližšie hovoriť.
Chcú kajúcnici poškodiť Bartošovej?
SPF roky čelí rôznym škandálom v súvislosti s reštitúciami. Najznámejší sa stal pod Tatrami, keď sa za prvej Ficovej vlády dostali k lukratívnym tatranským pozemkom podnikatelia blízki Vladimírovi Mečiarovi. Roky sa hovorilo o tom, že na SPF bežný reštituent nemá šancu domôcť sa navrátenia pôdy, ktorú štát zhabal ešte za socializmu.
Aj Denník N vo viacerých článkoch opísal, že sa veci pohli, až keď za reštituentmi prišli takzvaní vybavovači, ktorí od nich za pár drobných odkupovali reštitučné nároky a na SPF si už potom vybavili, že im vydal lukratívne pozemky, na ktorých napríklad obratom naplánovali výstavbu domov. Nezarábali na tom reštituenti, ale vplyvní v pozadí, ktorí to vedeli na SPF zariadiť.
V prípade finančníka Kvietika a jeho komplicov polícia vraví o organizovanej skupine. Súd vzal do väzby aj dlhoročného šéfa odboru reštitúcií na SPF Milana Rohaľa a niekdajšieho župného poslanca za Most-Híd v Bratislavskom samosprávnom kraji Attilu Horvátha. Ten má väzby na oligarchu blízkeho Robertovi Ficovi Norberta Bödöra. Horváth preňho v minulosti riešil reštitúcie pozemkov pod Tatrami. Sú v obci Huncovce a chcú na nich postaviť desiatky luxusných dreveníc.
Zakladateľ Slavie Capital Kvietik aj Bödör sú obvinení v kauze Dobytkár, ktorú sudca nazval „megastrojom korupcie a prania špinavých peňazí“. Podozrenia z korupcie sa týkajú Pôdohospodárskej platobnej agentúry v čase, keď ju ovládali nominanti SNS (2016 – 2020). Polícia zatiaľ vyčíslila, že na úplatky pri dotáciách farmárom išlo 10 miliónov eur. Oligarcha Kvietik, blízky SNS, už sedel vo väzbe pre Dobytkára, Bödör v nej je doteraz.
Bartošová tvrdí, že je nevinná, a bráni sa aj tým, že ešte kým sa stala šéfkou SPF, vraj pomáhala vyšetrovateľom pri objasňovaní závažnej trestnej činnosti, ktorá sa na SPF diala za éry Matečnej nominantky Šklíbovej, v dôsledku čoho sa dostala do konfliktu s ňou a v novembri 2019 bola prinútená z fondu odísť. Po nástupe do čela SPF pomáhala aj v kauze Dobytkár.
Korupčné praktiky pri reštitúciách sa polícii podarilo zdokumentovať aj na jeseň, týkali sa pozemkov pod Tatrami. Vtedy skončil vo väzbe prominentný právnik Ján Gajan, ktorý sa objavuje aj v Dobytkárovi a má väzby na finančníka Kvietika. Za ministrovania Matečnej z SNS mal Gajan podľa vyšetrovateľov „dominantný vplyv“ na vedenie pozemkového fondu. Reštituenti boli podľa obvinení nútení dávať úplatky aj vo forme pozemkov.
Právnik Gajan začal spolupracovať a stal sa z neho kajúcnik, koncom apríla ho z väzby prepustili. K čomu všetkému sa priznal, zatiaľ nie je jasné. Práve výpovede kajúcnika Gajana mali pomôcť pri vyšetrovaní prípadu, v ktorom sa objavuje aj Mičovského nominantka na čele SPF Bartošová.
Vyhlásenie SPF z piatka naznačilo, že kajúcnici sa snažia pošpiniť Bartošovú. Konkrétne mená kajúcnikov stanovisko nespomínalo.
„Snaha niektorých obvinených v pozícii kajúcnika vyhnúť sa dlhoročným trestom odňatia slobody a odhaleniu ich ďalšej trestnej činnosti vyústila do ich tvrdení o údajnom korupčnom správaní G. B., ktoré sa malo diať za predošlého vedenia SPF. Tieto tvrdenia kajúcnikov sú v príkrom rozpore s pôsobením G. B. na SPF,“ uvádza sa vo vyhlásení, ktoré poskytol hovorca SPF Martin Kormoš.
SaS chce prieskum na SPF
Mičovský v pondelok uviedol, že si počká, ako dopadne vyšetrovanie. Aj premiér Eduard Heger reagoval, že v praxi uplatňuje zásadu presadzovanú hnutím OĽaNO, že zákon platí pre každého. „Polícia a prokuratúra musia mať pri svojej zákonom stanovenej činnosti rozviazané ruky.“
Bartošová na čele SPF skončila, Mičovský prijal jej vzdanie sa funkcie. Ešte v pondelok tvrdil, že hoci mu to zákon neukladá, zváži vypísanie verejného výberového konania na nového riaditeľa. Po jeho abdikácii už bude úlohou jeho nástupcu nájsť nové vedenie SPF.
„Výberové konanie na post nového šéfa SPF sa za danej situácie javí ako nevyhnutnosť,“ myslí si premiér Heger.
Koaličná SaS chce iniciovať poslanecký prieskum SPF pre podozrenia z korupcie, na ktorých sa údajne podieľala aj Bartošová. „Napriek zmene vládnej garnitúry pretrváva aj naďalej podozrenie, že kšefty s pozemkami pokračovali aj naďalej. Zatknutie nominantky ministra pôdohospodárstva znamená varovný prst pre súčasnú vládnu koalíciu. „Padni, komu padni“ musí byť zásadou, od ktorej neupustíme,“ vyhlásila SaS Richarda Sulíka.
Bartošová je druhým vysokopostaveným štátnym úradníkom, ktorého do funkcie nominovala koaličná strana a skončil za mrežami. Od marca sedí vo väzbe niekdajší šéf Slovenskej informačnej služby, nominant predsedu parlamentu a strany Sme rodina Borisa Kollára Vladimír Pčolinský. Je obvinený z prijatia úplatku od podnikateľa Zoroslava Kollára.
Opozičný Hlas Petra Pellegriniho už minulý týždeň vyzýval Mičovského, aby odstúpil z funkcie pre Bartošovej vyšetrovanie. „Čo iné, ak nie zatknutie vlastnej nominantky príslušníkmi NAKA si vyžaduje vyvodenie politickej zodpovednosti na stoličke ministra.“
Mičovský odísť nemienil, opozícii ešte v pondelok odkazoval, že by sa mali predovšetkým pozrieť na to, s akými nominantmi a výsledkami riadila krajinu počas predchádzajúcich rokov.
Zadržaná úradníčka z najväčšieho Kvietikovho panstva
Údajného hlavného hráča nových korupčných káuz Latifundista a Feudál Kvietika nemusí s nimi spájať iba jeho bývalý právnik a dnešný kajúcnik Gajan. Ten za minulej vlády vo veľkom získaval kontrakty na právne poradenstvo nielen od samotného pozemkového fondu, ale aj od ministerstva pôdohospodárstva a štátnych Lesov SR. Všetky mala vtedy na starosti s Kvietikom spriaznená SNS.
Kvietika s najnovšou kauzou okolo pozemkového fondu môže prepájať aj jedna z ďalších obvinených. Vo vyšetrovacej väzbe je už totiž od víkendu aj jedna z úradníčok levického pozemkového a lesného úradu. Práve v oblasti Levíc pritom finančník v uplynulých rokoch nazhromaždil vôbec najviac lesnej pôdy, ovládol tam mnohé poľovné revíry a v blízkej obci Nová Dedina kúpil aj barokovú kúriu. Domáci z daného regiónu hovoria, že Kvietik by tam chcel vlastniť skoro všetko a až do vlaňajšieho zatknutia sa tak aj správal.
V okolí Levíc vydával SPF v rámci reštitúcií viacero pozemkov, s teraz už väzobne stíhanou bývalou šéfkou fondu Šklíbovou ich uzatváral spomínaný niekdajší komunálny politik za Most-Híd Horváth, ktorý vystupoval ako zástupca reštituenta.
Miestnych poľovníkov Kvietik vytláčal z revírov a svoju kúriu prerábal bez toho, aby na to mal úradné povolenia. Prerábky kúrie robili sninské firmy brata Jaroslava Regeca, ktorý bol za minulej vlády generálnym tajomníkom služobného úradu ministerstva pôdohospodárstva a zo zákrytu vtedajšej ministerky Gabriely Matečnej v podstate celý tento rezort viedol.
Svoje najväčšie panstvo má Kvietik v danej oblasti v lesoch Štiavnických vrchov nad Tekovskou Breznicou. Jeho rodina tam vlastní až okolo päťtisíc hektárov lesa a cez ovládnuté poľovné revíry má dosah aj na ďalšie široké lesy v okolí. Kvietikovci v oblasti vybudovali aj veľký poľovnícky areál s chatou i prevádzkou na spracovanie mäsa. Pri ich budovaní si v minulosti pomohli aj eurofondmi.
K vplyvu nad daným územím sa mal Kvietik dostať práve aj cez kontakty na pozemkový fond, ktorý rozhoduje o prenájmoch tamojšej štátnej pôdy, ako aj o tom, kto na nej môže poľovať.
Už za minulej vlády upozornil na Kvietikovu rozpínavosť v danej oblasti pukanecký podnikateľ v kamiónovej preprave Daniel Štubňa. Na tlačovke vtedy opozičnej SaS uviedol, že keď chcel získať jeden revír v oblasti Štiavnických vrchov, ktorý čiastočne ležal na jeho, no i na štátnej pôde, nastali komplikácie.
Podľa neho za ním prišiel istý Gustáv Palider s tým, že zastupuje štát a môže mu revír za úplatok sprostredkovať. Palider ho zároveň uistil, že všetko má pod palcom Kvietik, a tak by mal mať revír istý. Štubňa navyše neskôr podával na polícii aj trestné oznámenia za to, že sa mu skupina mužov s pištoľou vyhrážala, aby už v spore o revír s Kvietikom nepokračoval. Polícia v danom prípade vyhrážania jednu osobu aj naozaj obvinila.
Ďalšie, no menšie lesné panstvo ovláda Kvietik aj na východe krajiny v okolí Sniny.
Finančná kríza ho pripravila o majetok
Kvietik sa objavil v najväčších korupčných kauzách po tom, čo jeho finančná skupina Slavia Capital po poslednej globálnej finančnej kríze spred desiatich rokov stratila skoro všetok majetok.
Aj v Dobytkárovi mal Kvietik stáť na úplnom vrchole korupčnej siete. On mal eurofondy korumpovať za predchádzajúcej vlády Smeru, SNS a Mosta. Nitriansky podnikateľ Bödör zasa za ešte skoršej jednofarebnej vlády Smeru z rokov 2012 až 2016. Proti obom vypovedá v tomto prípade bývalý riaditeľ sekcie rozvoja vidieka a priamych platieb ministerstva pôdohospodárstva Marek Kodada. Tak Kvietik, ako aj Bödör svoju vinu v Dobytkárovi neustále odmietajú.
Jeden utajený čierny biznis si Kvietik a Bödör údajne chystali dokonca spolu. Bola medzi nimi dohoda, že projekt celoslovenskej rekonštrukcie odvodňovacích kanálov na zachytávanie dažďovej vody na poliach, ktorý prechádzal oboma poslednými vládami Smeru, využijú spoločne. Prvotný rozpočet tohto projektu bol pritom navrhnutý až na 70 miliónov eur, neskôr sa znížil na 30 miliónov. Dodnes sa však všetko iba chystá a k tomuto biznisu sa napokon obaja nestihli dostať.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
