Špeciálny prokurátor Lipšic: Ideme stále vyššie (+podcast a video)

V rozhovore sa dočítate:

• prečo išiel Daniel Lipšic na schôdzku do tajnej služby,
• ako vníma spravodajské hry, ktoré sa rozohrali po zadržaní riaditeľa SIS Vladimíra Pčolinského,
• z čoho je obvinený advokát Ribár,
• prečo prokuratúra zatkla ďalšiu nominantku tejto vlády Bartošovú,
• ako vníma obvinenie bývalého šéfa NAKA Zuriana.

Keby ste mali odpovedať na otázku, čo sa to teraz deje v bezpečnostných zložkách, čo by ste povedali?

Za úrad špeciálnej prokuratúry, ale aj za vyšetrovateľov, ktorých trestné veci dozorujeme, môžem povedať, že si robíme svoju prácu. Je očakávateľné, že pokiaľ ideme stále vyššie po jednotlivých poschodiach politiky, justície, biznisu, tak protitlaky a útoky na nás sa budú len zosilňovať. Snažím sa na to pripravovať aj svojich kolegov a snažím sa, ak tie útoky budú pokračovať, aby boli skôr koncentrované na mňa, aby prokurátori mohli slobodne a nezávisle, ale aj razantne robiť svoje trestné veci. Bez toho, aby dávali týmto útokom dôležitosť.

Po zadržaní šéfa SIS Pčolinského sa zdá, že už proti sebe nestoja len politici, oligarchovia alebo ľudia z biznisu, ale aj bezpečnostné zložky. Zažili ste už niekedy v minulosti takéto spravodajské hry?

Nemyslím si, že proti sebe stoja bezpečnostné zložky. Áno, rozohrávajú sa rôzne hry. Musíme sa snažiť byť nad vecou, nebyť v týchto hrách nijako zaangažovaní a ísť čisto podľa dôkazov. To aj robíme a budeme to robiť aj naďalej, hoci očakávam, že sa rôzne hry, možno aj spravodajské a určite aj politické, hrať budú.

Video: Lipšic: Hlavný dôvod útokov na vyšetrovateľov je to, že postupujeme stále vyššie. (Monika Tódová, Martina Koník)

Takto pred týždňom ste boli na neobvyklom stretnutí v sídle Slovenskej informačnej služby, ktoré zvolal premiér Eduard Heger. Prečo ste tam išli?

Pretože témou stretnutia mala byť otázka integrity vedených trestných konaní, čo je vec, ktorá patrí do kompetencie úradu špeciálnej prokuratúry. To stretnutie som nikdy nevnímal ako tajné, bolo tam desať pomerne vysokopostavených osôb v oficiálnej zasadačke na prízemí SIS a bolo tam niekoľko desiatok príslušníkov ochranky. Išlo o stretnutie v bežnom pracovnom čase a preberali sa tam veci, ktoré podľa SIS mali byť v režime utajenia.

Na stretnutí je problematické, že sa tam stretli politici s ľuďmi, ktorí by mali vyšetrovať trestnú činnosť. Keby sa stretli iba politici s riaditeľom SIS a potom policajti a prokurátori s riaditeľom SIS, tak by to nepôsobilo tak, ako keď ste tam boli všetky zložky moci pohromade. Bolo to v poriadku?

To je asi otázka na niekoho iného ako na mňa. Myslím si, že zloženie bolo také preto, lebo traja najvyšší ústavní činitelia sú prijímateľmi informácií SIS zo zákona. Tie sa obsahovo mali týkať bezpečnostných zložiek. Ja by som tento formát stretnutia nezvolil, ale myslím si, že takéto stretnutie bolo legitímne. Zúčastneným som pomerne jednoznačne povedal svoj názor na vec. Je pravdou, že sa na stretnutí nerozoberali žiadne konkrétne kauzy, ale skôr podozrenia vo všeobecnej rovine. V pracovných veciach sa stretávam aj s ministerkou spravodlivosti, aj s ministrom vnútra, ktorí sú politici. Asi pred mesiacom som bol na stretnutí o kolúznej väzbe, ktoré zvolalo ministerstvo spravodlivosti, kde boli zástupcovia všetkých poslaneckých klubov, a bolo to absolútne legitímne.

Všetci hovoríte, že sa tam nehovorilo o živých prípadoch, ale načo by sa zvolávalo takéto stretnutie, keby nešlo o vážnu živú vec?

Netýkalo sa to konkrétnych káuz. Týkalo sa to toho, čo už bolo medializované, akýchsi podozrení, že nie je zachovaná integrita trestného konania. Rešpektujem, že SIS rozhodla, že obsah stretnutia bude pod režimom utajenia, a nemám slobodnú vôľu sa rozhodnúť, čo poviem a čo nie. Ak niekto, kto na stretnutí nebol prítomný o tom informuje, tak buď to je klamstvo, alebo to má od osoby, ktorá porušila svoj záväzok mlčanlivosti. V jednom aj druhom prípade to je veľmi nedôveryhodný zdroj.

Je správna interpretácia, že stretnutie zvolal Eduard Heger potom, čo si prečítal správy SIS, že sa možno manipulujú vyšetrovania?

Je to otázka na premiéra, neviem.

Dostali ste aj vy túto správu SIS?

V poslednom čase nie.

Neuvedomili ste si, keď ste išli do budovy tajnej služby na stretnutie, o ktorom nikto neinformoval, že verejnosť nemusí uveriť, že súčasná elita štátu neovplyvňuje vyšetrovanie, a spustí to rôzne konšpirácie a politické útoky?

Či mali, alebo nemali najvyšší ústavní činitelia informovať o takom stretnutí, to je otázka na nich. Ja neinformujem o svojom pracovnom programe.

Prečo bolo dôležité, aby ste sa stretli v bezpečnej miestnosti, ktorú nemožno odpočúvať?

Pretože informácie, ktoré nám predložil riaditeľ SIS, boli v režime utajenia. Ja som pred stretnutím informoval kolegov z úradu špeciálnej prokuratúry a informoval som ich pomerne podrobne aj tesne po stretnutí, ešte v ten istý deň. Preto som ho nevnímal ako tajné.

Dôverujete tajnej službe?

Úrad špeciálnej prokuratúry má záujem o korektný vzťah so SIS.

Vy ste vraj na tom stretnutí tlmili podozrenia SIS a pýtali sa na dôkazy. Máte dôveru v SIS?

Určite nebudem verejne spochybňovať tajnú službu. Bol by som rád, keby naše vzťahy boli korektné a keby k nám tajná služba bola ústretová nielen verbálne, ale aj skutkami, napríklad pri vyšetrovaní kauzy Gorila. Je tam potrebných ešte veľa krokov, aby sme ich postoj k tomuto vyšetrovaniu mohli hodnotiť ako ústretový.

Prečo tajná služba nespolupracuje? Toto je problém, ktorý trvá roky.

Je to dlhodobá záležitosť, ktorá sa týka predstavy tajnej služby o zbavovaní mlčanlivosti. Pri vyšetrovaní Gorily mi to pripadá absurdné, pretože kauzu na Slovensku každý pozná. Množstvo informácií bolo zverejnených a postoj SIS by mal byť zásadne odlišný. Verím, že bude. Máme eminentný záujem o to, aby bol vzťah kvalitatívne lepší. Je aj v záujme SIS, aby sa kauza Gorila čo najdôslednejšie vyšetrila.

Prístup SIS ku Gorile sa nezmenil ani za Vladimíra Pčolinského?

Bol som vo funkcii špeciálneho prokurátora v čase, keď bol Vladimír Pčolinský riaditeľom SIS, pár týždňov, takže neviem presne povedať, ako tá komunikácia fungovala.

V pondelok už politici hovorili o konkrétnej správe vyšetrovateľa Čurilu operatívcovi Kaľavskému, ktorá podľa nich ukazuje, že sa pripravoval svedok na to, aby nejako vypovedal. Policajný prezident to vysvetlil tak, že správa nebola poslaná pred výsluchom svedka, ale až po a bolo to zhrnutie výsluchu pre operatívu. Aké sú vaše informácie?

Je úplne štandardné, že vyšetrovatelia komunikujú s operatívcami a že im povedia obsah výsluchu. V tomto prípade išlo naozaj o zhrnutie po výsluchu dotknutého svedka, dokonca vo veci, ktorá v súčasnosti ani nie je v trestnom stíhaní. Tento operatívec vedel o tejto sms od augusta. Je zarážajúce, že nič neurobil, nič mu nebolo podozrivé a až v čase, keď sa sám stal podozrivým z trestnej činnosti, že vynášal informácie podozrivým osobám, napríklad v kauze Judáš, tak zrazu prišiel s protiopatrením a začal vypovedať o údajne trestnej činnosti vyšetrovacieho tímu. Toto považujem za určité aktívne opatrenia, keď podozrivé osoby pred tým, ako vedia, že sa schyľuje k odhaleniu ich trestnej činnosti, prídu o niečom vypovedať. To bol aj príklad policajného prezidenta Gašpara, ale aj ďalších osôb.

Policajný prezident povedal, že je to zarážajúci pokus o destabilizáciu polície. Vnímate to rovnako?

Áno, myslím si, že jedným z cieľov sústavných útokov, ktoré vedú niektorí politici a niektoré médiá, je, aby boli vyšetrovatelia a prokurátori znechutení, aby si povedali, že toto nemá cenu pre mňa ani pre moju rodinu. Ale má to aj iné dôvody – aby osobám, ktoré sú väzobne stíhané za mimoriadne vážnu trestnú činnosť, dávala časť politikov cez tlačové konferencie signály, že na nich nezabudli a že len čo príde k pomyselnej zmene pomerov, tak sa situácia výrazne zmení. Cieľom signálov je, aby tieto osoby nevypovedali o trestnej činnosti o jedno alebo dve poschodia vyššie. Čím sa pôjde vyššie, tým budú tlačové konferencie častejšie. Nemôžeme na každú jednu reagovať, mohli by sme vytvoriť priestor na námietky zaujatosti, o čo by možno mnohým išlo, ale do toho sa nenecháme vyprovokovať. Pôjdeme si svojou cestou bez ohľadu na útoky a tlačové konferencie. Ak má niekto pocit, že nás tým zastraší, tak je na veľkom omyle.

A nemá to na policajtov a prokurátorov ten znechucujúci efekt?

Určite to nepomáha, ale zase sme dospelí ľudia. Vyspíme sa na to, zabeháme si a ideme ďalej. Ak naozaj má niekto pocit, že po tom všetkom, čím sme prešli, čím som si v živote prešiel aj ja osobne, že ma zastraší na tlačovej konferencii trestným stíhaním v budúcnosti, tak je na veľkom omyle.

Ďalšou osobou, ktorú opoziční politici spomínajú ako manipulátora s výpoveďami, je Tiger, teda podnikateľ Peter Petrov z Levíc, ktorý mal blízko k Bernardovi Slobodníkovi – bývalému riaditeľovi finančnej jednotky NAKA. Ten priznal korupciu a spolupracuje s vyšetrovateľmi. Vraj je akýmsi svedkom na objednávku.

Určite vylučujem, že by ktokoľvek z vyšetrovateľov alebo operatívcov úmyselne dohováral výpovede spolupracujúcich obvinených alebo svedkov. Ten naratív, ktorý sa tu šíri, že spolupracujúci obvinení vlastne klamú, je účelový a nepravdivý. Na Slovensku bol za posledných 15, 16 rokov použitý inštitút spolupracujúceho obvineného možno v stovkách prípadov. Viem o jednom jedinom, kde spolupracujúci obvinený klamal. Je to prípad prokurátora Mamráka a veľmi rýchlo sa to zistilo. Tento spolupracujúci obvinený dostal trest 9 rokov za krivé obvinenie a krivú výpoveď. Prípad sa donekonečna spomína ako príklad toho, že spolupracujúci obvinení klamú. Je to čisto účelové. Nikto, ani z politiky, ani z justície, nevie pomenovať žiadny iný prípad. Výpovede spolupracujúcich obvinených musia byť potvrdzované ďalšími dôkazmi, musia zapadať ako súčasť puzzle do nejakého skutkového deja.

Spolu s sms správou Čurilu operatívcovi koluje aj sprievodný text, podľa ktorého Petrov šéfovi inšpekcie Szabovi aj jeho zástupcovi kúpil televízor, čo už vraj vyšetruje váš úrad. Je to tak?

Nebudem to vôbec komentovať. K živým prípadom, ktoré sú alebo nie sú vo vyšetrovaní, sa nebudem vyjadrovať.

Nemôže aj toto spôsobovať vojnu v bezpečnostných zložkách? Že sa stále vyšetrujú aj ľudia, ktorí sú ešte vo funkcii?

Ale na konci dňa by to tak asi malo byť. Viete, že minulý týždeň bola obvinená a vzatá do väzby súčasná šéfka Slovenského pozemkového fondu. Viem, že to spôsobilo rôzne reakcie, ale hovoril som to aj na híringu pri mojom vypočutí. Lakmusovým papierom úprimnosti boja proti korupcii je to, či sa ide aj po nominantoch terajšej vlády alebo nie. To v minulosti nebolo možné. Ľudia, ktorí v minulosti tvorili vládne špičky, mali pocit, že stoja nad zákonom, a tak to aj vyzeralo. A nielen oni, ale aj s nimi spriaznení ľudia, podnikateľské vrstvy, oligarchovia, finančné skupiny. My sa budeme riadiť len dôkazmi. Tam začíname aj končíme, nech to bude smerovať ku komukoľvek.

Hovoríte o Gabriele Bartošovej. Slovenský pozemkový fond poslal po jej zadržaní stanovisko, že ona už od roku 2018 ako riaditeľka odboru spolupracovala s orgánmi činnými v trestnom konaní, že aj vďaka nej sa podarilo obviniť viaceré osoby. „Snaha niektorých obvinených v pozícii kajúcnika vyhnúť sa dlhoročným trestom odňatia slobody a odhaleniu ich ďalšej trestnej činnosti vyústila do ich tvrdení o údajnom korupčnom správaní G. B., ktoré sa malo diať za predošlého vedenia SPF. Tieto tvrdenia kajúcnikov sú v príkrom rozpore s pôsobením G. B. na SPF.“ Ako sa dá vysvetliť, že aj Bartošová je obvinená?

Nechcem ísť do konkrétnych skutkových zistení, ale moja protiotázka je, prečo by spolupracujúci obvinený usvedčoval aj ju. Bol tam nejaký osobitný motív? Pokiaľ nie, tak treba výpoveď posudzovať objektívne, či zapadá do ďalších dôkazov. Skutočnosť, že bývalá riaditeľka v nejakých veciach pomáhala polícii odhaľovať korupčnú trestnú činnosť, neznamená, že v iných veciach do nej nemohla byť zapojená. Vážim si prezumpciu neviny, nie je obžalovaná ani odsúdená. Sme v prvotnom štádiu trestného stíhania a všetky veci, ktoré uvádza pozemkový fond a zrejme aj jej obhajoba, budú vo vyšetrovaní relevantné.

Nemôžu si spolupracujúci obvinení vymýšľať, aby usvedčili osobu vo vysokej verejnej funkcii? Hovorí sa, že treba vypovedať na niekoho vyššie.

Tu bolo odstíhaných viac osôb, prečo by nestačilo päť alebo šesť? Prečo sedem? Nedáva to žiadnu logiku. Vznesené obvinenie nikdy nestojí len na jednej neverifikovanej výpovedi spolupracujúceho obvineného. To je mestská legenda, ktorú mnohí šíria. Že pokiaľ dostane nejaký benefit, tak je schopný vypovedať čokoľvek na kohokoľvek. Je to blud. To musí sedieť ako kamienok do celej mozaiky, do celého priebehu stíhaného skutkového deja.

Ako vnímate zadržanie bývalého riaditeľa NAKA Branislava Zuriana?

Je to vec, ktorú dozoruje krajská prokuratúra v Bratislave, nechcem sa k tomu vyjadrovať. Ale zdá sa mi, že inšpekcia mala zvažovať formu invazívnych úkonov. Išlo o dvoch obvinených, ktorých mali mať zmonitorovaných. Robiť domovú prehliadku spôsobom, že vyrazili dvere na byte, kde by v priebehu niekoľkých minút asi mali kľúče od syna bývalého riaditeľa NAKA, sa mi javí neprofesionálne a úplne zbytočné. Bol by som opatrný vo vzťahu k premotivovanosti niektorých policajtov a vyšetrovateľov. Je to vec, ktorú nedozoruje úrad špeciálnej prokuratúry a nevyšetruje ju NAKA, no pokiaľ je to založené iba na tom, že bývalý námestník SIS Beňa sa mal informovať o odposluchoch, ktoré boli nasadané NAKA, tak mi to pripadá na vznesenie obvinenia slabé. Snažíme sa komunikovať s policajtmi, vyšetrovateľmi, aby zvažovali aj formu invazívnych úkonov.

Vy ste tiež vybrali vchodové dvere z pántov u Vladimíra Pčolinského.

Nie na byte, ale dole vchodové dvere, to je trošku posun. Ale hovoríme s kolegami vyšetrovateľmi, vedením policajného zboru, aby invazívne úkony boli proporcionálne vo vzťahu k riziku, ktoré hrozí. Minulý týždeň sme zadržiavali po prepustení z väzby obvineného Zoroslava Kollára. Vyslovene sme trvali na tom, aby k úkonu prišlo neinvazívnym spôsobom, žiadne špeciálne jednotky, operatívci v civile. Ak tam nie je reálne riziko ohrozenia života a zdravia, tak by to tak malo byť.

Ústavný súd po viac ako 18 mesiacoch prepustil z väzby advokáta Ribára s tým, že boli porušené jeho práva. Okamžite došlo ku kritike prokurátora aj sudcov. Prečo musel byť vo väzbe 18 mesiacov?

Mnohé veci sa tu zamlčujú. Obvinený Ribár bol vzatý do väzby na jeseň 2019, čiže ešte za bývalej vlády. Ústavný súd nikdy nekonštatoval, že by bol vzatý do väzby nezákonne. Nezákonné bolo podľa Ústavného súdu rozhodnutie o predĺžení väzby. Výroky, že bol vo väzbe nezákonne 18 mesiacov, sú spôsobené, ak to poviem z lepšieho uhla pohľadu, asi neznalosťou veci. Rozhodnutie Ústavného súdu rešpektujeme. Zrušil rozhodnutie Najvyššieho súdu a bolo to rozhodnutie senátu, ktorému predsedala doktorka Macejková, ktorú rozhodne nie je možné podozrievať z toho, že by vychádzala príliš v ústrety orgánom činným v trestnom konaní, a myslím si, že mala veľmi dobré vzťahy aj s bývalou vládnou garnitúrou, a teda aj s bývalým premiérom. V rozhodnutí došlo k jednej chybe, a to k nesprávnej právnej kvalifikácii. Ak by bola kvalifikácia správna, išlo by o menej závažný trestný čin vydierania a už by to nebol obzvlášť závažný zločin. Vtedy je možné nahradiť väzbu, ak sú naplnené výnimočné okolnosti prípadu. Toto Najvyšší súd nevyhodnotil správne a Ústavný súd mu to korektne vytkol. Druhá vec je, že Ústavný súd išiel ďalej a povedal, že v čase predlžovania väzby neboli naplnené kolúzne a preventívne dôvody, pretože len samotná povaha stíhanej trestnej činnosti nemôže zakladať dôvod ani kolúznej, ani preventívnej väzby. To sa mi zdá, že je pomerne široko aplikovaný princíp, ktorý nie je možné v každom prípade naplniť. Napríklad by to znamenalo, že pokiaľ by bol niekto stíhaný za niekoľko vrážd, ale mal by čistý register, tak by to nebol dôvod preventívnej väzby. To tak, samozrejme, nie je a Ústavný súd si to celkom neuvedomil.

Tú kvalifikáciu v prvom rade nevyhodnotili správne vyšetrovateľ a dozorový prokurátor. Nebola to chyba?

Je absolútne bežné, že právna kvalifikácia sa upravuje v priebehu vyšetrovania. Niekedy sa sprísni, niekedy sa zmierni, podľa vývoja dôkaznej situácie. Nevidel by som tu veľký problém, ale súhlasím, že ak príde k nadkvalifikácii, ktorá je od počiatku zrejmá, tak je to vec súdov, ktoré rozhodujú o väzbe, aby si to všimli a následne napravili. Nakoniec tu si to všimol senát doktora Klimenta na Najvyššom súde, ktorý prišiel k záveru, že tam je nadkvalifikácia a že to treba zmeniť, čo sa aj zmenilo.

Ústavný súd povedal aj to, že pre skúmanie otázky viny bude dôležité zaoberať sa aj tým, že išlo o advokáta a či v skutočnosti len neposkytoval pomoc klientom, ale naozaj bol činný pre zločineckú skupinu.

Takto to Ústavný súd nepovedal. Nie je to kauza, ktorú som dozoroval, a nebudem ju zastupovať na súde, ale čítal som obžalobu, ktorú podával kolega. Kľúčová vec je, že hlavný svedok alebo poškodený v tejto veci vôbec nebol klientom advokáta Ribára. On bol svedkom v mnohých trestných veciach, ale nikdy nebol jeho klientom. Problém, ktorý by si možno mali všimnúť aj kolegovia z advokátskej komory, je, že tu máme advokátov, ktorí majú svojich klientov, ale to nie sú tí obvinení. Väčšinou sú to vedúci predstavitelia zločineckých skupín, ktorí platia toho advokáta, aby zastupoval obvinených a aby najmä zabezpečoval, nech nevypovedajú. To sa kladie v tomto prípade za vinu aj advokátovi Ribárovi. Nie to, že si nastolil stratégiu pre klienta, že je výhodnejšie nevypovedať alebo popierať vinu, to je úplne legitímna vec.

Špeciálna prokuratúra je neustále pod paľbou opozície. Nemyslíte si, že bola chyba, že ste išli do tejto funkcie a útočia na prokuratúru aj cez vašu osobu?

Nemyslím si to.

Dialo by sa to, aj keby bol špeciálnym prokurátorom napríklad Ján Šanta?

Neviem, čo by sa dialo. Neviem si predstaviť paralelné hypotetické situácie, ale myslím si, že hlavný dôvod útokov je to, ako ďalej postupujeme a rozpletáme klbko systému našich ľudí. Vieme, kto je dnes vo väzbe – ľudia, ktorí mali najbližší pomer k najvyšším politickým špičkám. Z tohto tu je panika. Chápem ju, ale určite sa ňou nenecháme ovplyvniť.

V kuloároch sa už špekuluje o tom, kedy vláda padne a ako je Boris Kollár dohodnutý s Ficom a Pellegrinim. Čo sa stane s vyšetrovaním v jednotlivých kauzách, ak by boli predčasné voľby?

Nad tým sa vôbec nezamýšľam. Snažím sa politiku príliš nesledovať, ale myslím si, že sa nestane nič. Pevne verím, že sa nevrátime k stavu spred niekoľkých rokov, keď sme tu mali naozaj zločinno-korupčný systém, ktorý fungoval v najvyšších sférach, v justícii, na polícii, v politike, podnikaní. Systém našich ľudí, ktorí nemohli byť stíhaní a, naopak, rozhodovali o účelových trestných stíhaniach, sledovaní ľudí. Išlo to až tak ďaleko, že sa pripravovali vraždy. Som presvedčený o tom, že väčšina ľudí na Slovensku nedovolí, aby sme sa k tomuto systému vrátili.