Denník N

Logo Odkaz MMŠOdkaz MMŠ: O rastúcom záujme veľmocí o Arktídu, kde vzniká riziko geopolitickej zrážky

Ruské vojenské vozidlá určená na nasadenie v Arktíde počas prehliadky v Moskve v roku 2017. Foto - TASR/AP
Ruské vojenské vozidlá určená na nasadenie v Arktíde počas prehliadky v Moskve v roku 2017. Foto – TASR/AP

Zarážajúce na strategických dokumentoch jednotlivých krajín je, že všetky píšu o bezpečnostnej otázke.

[Dnes posledná šanca: pre predplatiteľov poštovné na naše knihy zadarmo.]

Veľmoci si začínajú kolíkovať Arktídu, lebo globálne otepľovanie otvára nové možnosti, napríklad voľnú plavbu v Severnom ľadovom oceáne a ťažbu nerastných surovín. Tony Barber z Financial Times v komentári sumarizuje podstatné fakty, a hoci píše o tom, že záujmy veľmocí na seba narážajú, zatiaľ je ich rivalita relatívne pod kontrolou. Otázka je dokedy. Arktída bola počas studenej vojny skôr modelom na spoluprácu znepriatelených štátov, dnes tam začína byť horúco aj v geopolitickom zmysle.

Napríklad India má k Arktíde poriadne ďaleko, ale aj ona prijala začiatkom roka národnú stratégiu pre toto územie, tri roky pred ňou prijali takú stratégiu štáty ako Čína, EÚ, Nemecko, Nórsko, Poľsko, Rusko, Švédsko a, samozrejme, USA. Zarážajúce na týchto dokumentoch je, že všetky píšu o bezpečnostnej otázke.

USA považujú túto zónu za geostrategicky „mimoriadne dôležitú“, NATO hovorí o „zvyšujúcej sa prítomnosti Ruska aj Číny“, čo mení „bezpečnostnú situáciu“.

India však napríklad hovorí najmä o hrozbe klimatických zmien v Arktíde, ktoré menia charakter monzúnov v Indii a vďaka otepľovaniu sa môžu vynoriť nebezpečné patogény, ktoré tam milióny rokov čakali na svoju príležitosť pod vrstvami ľadu.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Logo Odkaz MMŠOdkaz MMŠ

Martin M. Šimečka každý pracovný deň vyberá zaujímavý text zo svetových médií a vysvetľuje, čo je na ňom fascinujúce.

Komentáre

Teraz najčítanejšie