Denník N

Stretnutie tretieho druhu v budove SIS a dôvody na nervozitu

Ilustračné foto – TASR
Ilustračné foto – TASR

Vláda Eduarda Hegera by mala vydržať čo najdlhšie, lebo všetky budúce alternatívy dnes vyzerajú horšie.

Máme dvojnásobnú skúsenosť s porážkou slabých a rozhádaných politikov, ktorí sa pokúšali na troskách zvrhlého systému postaviť demokraciu. Raz to bolo po vojne, keď v roku 1948 využili ich slabosť dobre zorganizovaní komunisti (s Rusmi za chrbtom), po druhý raz po roku 1989, keď rozpačitých demokratov zmietol o dva roky neskôr rozhodný populista Vladimír Mečiar.

Historické paralely treba brať vždy s rezervou, ale nepríjemná podobnosť sa nedá prehliadnuť: rozhádaní a rozpačití demokrati vo vláde Eduarda Hegera, ktorí sa na troskách zvrhlého systému pokúšajú postaviť nové základy právneho štátu, môžu vydláždiť cestu oveľa horšej verzii režimu Roberta Fica, než bol ten predošlý. Ich slabosť totiž kŕmi novou energiou všetkých, ktorí by radi zúčtovali s demokraciou.

V mäteži výrokov kdekoho – od Fica cez policajného prezidenta Petra Kovaříka až po bývalého riaditeľa SIS Vladimíra Pčolinského – sa nedá vyznať ani posúdiť, kto má pravdu, ale vyplýva z nich, že v bezpečnostných zložkách štátu zneužívajú jednotlivci či celé skupiny svoje funkcie na mocenské boje. Zbraňami sú údajne falošné obvinenia.

Ak je to pravda, tak potom v samotnom jadre demokratickej moci prebieha štiepna reakcia, ktorá môže autoritu právneho štátu rozdrviť na prach. To je okamih, na ktorý čakajú politici s ponukou autority iného druhu. Ponúkajú autoritatívny režim.

Aj keby sme odmietli historické paralely ako príliš príkre, máme súčasné z nášho okolia. Autoritatívne režimy v Maďarsku a v Poľsku sú predovšetkým dôsledkom slabosti predošlých vlád, ktoré nedokázali obhájiť príťažlivosť autority demokratického štátu.

Nákaza sa v našich končinách šíri: na rade je Slovinsko, ktorého premiér Janez Janša kráča v šľapajach Viktora Orbána a Jarosława Kaczyńského. Útočí na justíciu, ktorá sa zúfalo snaží udržať autoritu právneho štátu, a, samozrejme, na novinárov.

A tu je tá paralela zo súčasnosti: Orbán, Kaczyński aj Janša už boli kedysi premiérmi, ale ponížení aférami museli svoje kreslá opustiť. Naozaj tvrdými autoritármi sa stali až vtedy, keď sa opäť vrátili k moci. Robert Fico dáva jasne najavo, že má chuť ísť v ich šľapajach.

Zlé alebo horšie

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Eduard Heger

Vladimír Pčolinský

Komentáre

Teraz najčítanejšie