Na čo myslia Keret a Englander, keď sa bavia o marihuane. Veselý rozhovor s dvomi židovskými spisovateľmi
Obaja píšu poviedky, jeden univerzálne, druhý cez okuliare pobabrané hummusom. Obaja sú kamaráti. Etgar Keret žije v Izraeli a Nathan Englander sa presťahoval z New Yorku do Toronta. Porozprávali sme sa o témach, ktoré sa objavujú nielen v ich poviedkach, písaní a zvláštnych časoch pandémie. Dokopy nás dalo Artforum, ktoré práve vydalo Keretovi novú poviedkovú knihu Porucha na kraji galaxie v preklade Silvie Singerovej a Michala Vlka.
Moja prvá otázka je trochu netradičná, je o marihuane. V Etgarovej knihe sú totiž dva príbehy, v ktorých marihuana zohráva dôležitú úlohu.
Etgar Keret: Sú tri!
Tak dokonca tri! Ktorá je tretia? Prvá je o chlapovi, ktorý zháňa joint pre nejaké dievča…
Nathan Englander: Áno, tú som Etgarovi prekladal do angličtiny.
A marihuana sa nachádza aj vo vašich knihách, Nathan. Takže, otázka na Etgara. Prečo ste sa rozhodli dať marihuane takú dôležitú rolu?
EK: Vnímam to tak, že keď sa ocitnem v situácii, v ktorej strácam kontrolu nad vecami, som úprimnejší. Keď sa človek opije alebo „sfajčí“, hovorí veci, ktoré by inak nepovedal. Myslím si, že tráva v mojich príbehoch môže fungovať ako „elixír pravdy“ alebo vytvára želanú situáciu, v ktorej sa možno viac uvoľniť, alebo môže vytvárať intimitu medzi dvoma ľuďmi. To môžem potvrdiť aj z vlastnej skúsenosti. Vo väčšine krajín je tráva ilegálna, takže ak ju s niekým fajčíš, automaticky sa stáva tvojím komplicom, ste ako Bonnie a Clyde. Obaja porušujete pravidlá, dôverujete si navzájom. Keď spolu fajčíte, podávate si joint z úst do úst. Vytvára to také zvláštne konštrukty plné paradoxnej intimity – presne také sú pre spisovateľa zaujímavé.
NE: Pripomína mi to nášho rabína. Hovorieval nám o troch veciach,
