Denník N

Nie je nutné, aby bolo práve veselo

Foto - Zuzana Brakociová
Foto – Zuzana Brakociová

Nie je to veselý album. Občas má človek dokonca pocit, že Samo Kovalčík na seba berie bolesti sveta, aby keď o nich zaspieva, sa stali znesiteľnejšími. A tento pocit je o to výraznejší, keď o tom všetkom spieva v prvej osobe. Často to pritom vyzerá, že nespieva o vlastných aktuálnych pocitoch pomerne čerstvého absolventa filozofie na brnianskej Masarykovej univerzite, ale že sa často ako rozprávač prevteľuje do niekoho iného – raz do ostreľovača z päťdesiatych rokov (December 1950), inokedy do bojovníka vo vietnamskej vojne (Vietnam) alebo do samého seba v čase, keď bol ešte chlapec (Hviezdni jazdci). A aj tam, kde priamo nerozpráva v prvej osobe, má poslucháč pocit, ako keby stál hneď vedľa a držal svojich hrdinov pevne za ruku.

Keď som sa so Samom, autorom všetkých textov aj hudby jednočlenného projektu Zabiť Františka, na tému pomeru osobných tém v jeho pesničkách rozprával, uviedol hneď niekoľko takých, v ktorých vraj rozprával o veciach z vlastného súkromia. O rozpade

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Hudba

Kultúra

Teraz najčítanejšie