Denník N

Smútková poradkyňa: Smútok má obrovský liečivý potenciál, aj vďaka nemu môžeme žiť lepší život

Jana Pitková. Foto - Ivona Orešková
Jana Pitková. Foto – Ivona Orešková

Článok uverejňujeme v rámci spolupráce s Ligou za duševné zdravie.

Strata blízkej osoby je jedna z najväčších záťažových situácií, môže byť spúšťačom ďalších tráum a psychických problémov, hovorí v rozhovore Jana Pitková z občianskeho združenia Kolobeh života. Certifikovaná smútková poradkyňa bola hostkou podcastu Ligy za duševné zdravie Ako sa máš? Hovorí v ňom o tom, ako prežívame smútok zo straty, aké fázy ma smútenie a v čom môže byť smútok liečivý.

Ako ste sa vlastne dostali k profesii poradkyne pre pozostalých?

Priviedol ma k tomu vlastný tragický príbeh a 18 rokov som o tejto bolestivej udalosti nevedela rozprávať. Dnes už to mám odsmútené, takže o tom dokážem hovoriť.

Čo sa vlastne stalo?

Ako 28-ročná mladá žena som pri tragickej nehode v jeden moment stratila celú blízku rodinu – mamu, otca, sestru a jej malého synčeka. Mňa to uvrhlo do veľmi hlbokého a komplikovaného smútenia, lebo som si zakázala na to myslieť a vytesňovala som všetko, čo s tým súviselo. Vytesňovala som spomienky na nich, lebo to tak strašne bolelo a bolo to také neúnosné, pre mňa nové, nepoznané, hrozné, že to bolo to jediné, čo som vedela na svoju obranu a na obranu svojho prežitia urobiť.

Vy ste mali v tom čase doma dve malé deti. Bolo to tak, že ste si povedali, že teraz sa musím zaťať, musím vychovávať deti? Zrejme ste vtedy svoj smútok odložili, zakuklili. Ako sa s tým dá pracovať?

To, čo som vtedy urobila, je typický príklad komplikovaného smútenia. Urobila som to, samozrejme, intuitívne, nevedome na svoju záchranu. Práve to vidím aj u vdov a vdovcov v našom občianskom združení Kolobeh života – že ich malé deti dokážu potiahnuť späť do života. Pretože ak ste v akútnom stave smútenia a ráno sa zobudíte, nechce sa vám žiť. Ale keď máte dieťa, ktoré si vyžaduje vašu pozornosť, vyžaduje stravu, opateru, lásku a vašu prítomnosť, tak vás to núti žiť. Na jednej strane boli teda pre mňa moje deti záchrana, no na druhej strane som si neodsmútila ten obrovský smútok. Nebol na to priestor. A hlavne som ani nevedela, ako na to.

Zrejme o tom treba rozprávať.

Ja som vôbec nevedela,

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Duševné zdravie

Rozhovory

Vzťahy

Rodina a vzťahy, Zdravie

Teraz najčítanejšie