Denník N

Keď viete urobiť zákon o ochrane vtáka, viete urobiť aj o ochrane menšín. Čo sa zmenilo rok od smrti Georgea Floyda

Rodina Georgea Floyda po stretnutí s prezidentom Joeom Bidenom v Bielom dome. Foto - TASR/AP
Rodina Georgea Floyda po stretnutí s prezidentom Joeom Bidenom v Bielom dome. Foto – TASR/AP

Biden sľúbil, že zákon o používaní prehnanej sily a rasovej zaujatosti v policajných kruhoch prijme do dňa prvého výročia smrti Georgea Floyda, ale nestihol to.

Rok na to, ako biely policajt zabil vtedy ešte neznámeho afroamerického muža, keď takmer deväť a pol minúty kľačal na jeho krku, prišla rodina obete do Bieleho domu na návštevu prezidenta Joea Bidena.

Po stretnutí, na ktorom si zavraždeného pripomenuli a porozprávali sa o návrhu zákona o policajnej brutalite, sa postavili pred novinárov.

„Povedzte jeho meno,“ vyzvala ostatných len sedemročná Gianna, ktorá v ten deň pred rokom prišla o otca. Ostatní členovia rodiny zdvihli zovreté päste nad svoje hlavy a spoločne odpovedali: „George Floyd.“

Smrť Georgea Floyda spustila masové protesty proti policajnej brutalite a systematickému rasizmu v USA aj mnohých iných krajinách. Video, ktoré vraždu zachytáva, videl celý svet. Ľudia žiadali spravodlivosť, hnutie Black Lives Matter ukončenie rasizmu a Floydova rodina novú legislatívu, ktorá by bojovala so zneužívaním moci, s používaním nadmernej sily a rasovou zaujatosťou v policajných kruhoch.

„Ocko zmenil svet,“ povedala vraj malá Gianna Bidenovi po Floydovom pohrebe. A americký prezident teraz po roku uznáva, že Floyd ho skutočne zmenil.

Spomienky naprieč USA

Pri príležitosti prvého výročia smrti Georgea Floyda vyšli ľudia do ulíc v mnohých amerických mestách. V Atlante pochodovali, v New Yorku prešli cez Brooklynský most a na obeť spomínali pred Brooklynským múzeom. V Houstone vypúšťali červené a žlté balóny a v Minneapolise sa stretli na križovatke, kde Floyd zomrel.

Policajt Derek Chauvin mu kľačal na krku takmer deväť a pol minúty, počas ktorých Floyd prosil o život, volal svoju mamu a niekoľkokrát povedal: „Nemôžem dýchať.“

45-ročného policajta, ktorého okoloidúca mladá žena nakrútila na video, v apríli tohto roku súd uznal vinným z vraždy druhého stupňa, vraždy tretieho stupňa a zabitia. Floydov brat Philonise bol v súdnej sieni ako jediný z rodiny. Pred vynesením rozsudku sedel a modlil sa. Keď zaznelo slovo vinný, Philonise sa triasol, zatvoril oči a niekoľkokrát prikývol hlavou.

„Len som sa modlil, aby ho uznali vinným. Ako Afroameričan, my sa zvyčajne nedočkáme spravodlivosti,“ povedal po pojednávaní.

Neprajem to ani zvieraťu

Vo Washingtone si ľudia uctili Floydovu pamiatku na námestí Lafayette. To je presne tam, kde demonštrantov Black Lives Matters dal pred necelým rokom vtedajší prezident Donald Trump rozohnať slzným plynom, aby sa mohol odfotiť pred kostolom.

V deň výročia jeho smrti bola vo Washingtone aj Floydova rodina. Stretli sa s prezidentom Joeom Bidenom. Chceli na neho zatlačiť, aby sa už prijal návrh takzvaného Zákona Georgea Floyda o spravodlivosti v polícii, ktorý má bojovať proti zneužívaniu moci, používaniu prehnanej sily a taktiež rasovej nespravodlivosti v policajných kruhoch.

Philonise Floyd, brat obete, v rozhovore s nezávislým novinárom Rolandom Martinom povedal, že zákon „musí byť prijatý, pretože je na ňom krv“.

„Verím, že George reprezentoval zmenu, keď bol deväť minút mučený na smrť. Ľudia pozerali to video. Veľa ľudí nevedelo, ako to majú vysvetliť svojim deťom. Bolo to hrozné. To, čo sa mu stalo, by som neprial ani zvieraťu,“ dodal.

Demonštrácie v deň prvého výročia smrti Georgea Floyda. Foto – TASR/AP

Vďaka videu

K videu sa pre BBC Global News Podcast vyjadril aj najstarší syn Martina Luthera Kinga, ktorý v 50. a 60. rokoch viedol hnutie za občianske práva, až kým ho v roku 1968 nezavraždili.

Podľa jeho najstaršieho syna Martina Luthera Kinga III. „to, čo sa stalo po Floydovej tragickej smrti, bolo viac ako monumentálne“.

„Ľudia videli policajného príslušníka, ktorý má pomáhať a slúžiť, ako sa z neho stal sudca, porota aj kat v jednom momente a v jednej osobe,“ dodal. Tým, že ľudia boli kvôli pandémii covidu v tom čase doma, sa k videu podľa neho dostali všetci okamžite. „To, že volal svoju mamu, čo je bezpečné miesto, ak toto počuli matky naprieč svetom, tak museli byť prevalcované.“

Zmeny? Takmer žiadne

Či sa však za ten rok niečo skutočne aj zmenilo, sa nedá stopercentne povedať. Chauvin bol uznaný vinným, čo sa v prípade príslušníkov polície nestáva často, a podľa Luthera Kinga III. „rodina môže cítiť nejaký stupeň spravodlivosti“, ale je to len prvý krok.

„Treba pokračovať, toto je maratón,“ dodal.

Ďalším krokom by mal byť práve spomínaný zákon. Pripravili ho demokrati a predstavili ho Snemovni reprezentantov vo februári tohto roku. Biden sľúbil, že do prvého výročia Floydovej smrti bude zákon schválený, ale nestihlo sa to.

Preto Floydova sestra Bridgett Floydová stretnutie v Bielom dome bojkotovala a namiesto toho sa zúčastnila spomienky v Minneapolise.

„Mala som ísť do (Washingtonu) D.C., aby Biden podpísal zákon,“ povedala na pódiu počas zhromaždenia. „Biden nepodpísal ten zákon. Biden porušil sľub.“

Biden vraj ostatných rodinných príslušníkov na stretnutí ubezpečil, že sa to natiahlo preto, lebo chce, aby zákon bol skutočne dobrý, nie len aby bol nejaký. A hoci rodina uznala, že stretnutie bolo „veľmi produktívne“, brat obete Philonise Floyd povedal, že „ak viete urobiť federálny zákon na ochranu vtáka, čo je orol bielohlavý, tak potom viete urobiť aj federálny zákon na ochranu ľudí inej farby pleti“.

O čo ide

Po stretnutí vydala prezidentova kancelária oficiálne vyhlásenie, podľa ktorého „musíme konať“.

„Boj za ducha Ameriky je neustálym preťahovaním tam a späť medzi americkým ideálom, že sme si všetci rovní, a tvrdou realitou, že rasizmus nás dlhodobo rozdeľoval,“ píše sa vo vyhlásení.

Zákon Georga Floyda o spravodlivosti v polícii prešiel Snemovňou reprezentantov v marci a ešte ho musí schváliť Senát, aby sa dostal k Bidenovi na podpis.

Prinesie viacero noviniek, napríklad zakáže príslušníkom polície na federálnej úrovni používať niektoré techniky, ktoré môžu byť aj smrteľné. Po novom nebudú môcť ľudí držať pod krkom alebo im zastaviť prúdenie krvi do mozgu stlačením oboch krčných tepien.

Ukončí „kvalifikovanú imunitu“, ktorá príslušníkov polície chráni pred väčšinou občianskoprávnych sporov. Lokálne policajné stanice budú musieť využiť federálne fondy na nákup telových kamier, ktoré budú policajti nosiť so sebou. Zákon takisto zakazuje akúkoľvek rasovú či náboženskú diskrimináciu.

Vo viacerých mestách USA si v deň prvého výročia smrti ľudia pripomenuli Georgea Floyda tým, že si kľakli. Foto – TASR/AP

Inde vo svete

Hnutie Black Lives Matter sa rozšírilo vo viacerých krajinách, v ktorých taktiež nie je inštitucionálny alebo systematický rasizmus vykorenený. Demonštrovalo sa v Austrálii, Nemecku, Taliansku, Brazílii či vo Veľkej Británii.

Floydova tvár sa objavila namaľovaná na múroch v Pakistane, Keni, Sýrii či na Západnom brehu Jordánu.

Francúzi vyšli do ulíc za Adama Traorého, mladého Francúza čiernej farby pleti, ktorý zomrel v policajnej väzbe pred piatimi rokmi. V minulom roku tam došlo aj k iným šokujúcim prípadom. Traja policajti brutálne zbili černošského hudobného producenta Michela Zeclera v jeho štúdiu. Potom na proteste proti policajnej brutalite policajt zaútočil na sýrskeho novinára.

Black Lives Matter bolo silné aj vo Veľkej Británii. Až tak, že vláda zostavila Komisiu pre rasové a etnické rozdiely, ktorá pracovala na správe o rasizme v krajine. Výsledky prekvapili viaceré ľudskoprávne organizácie.

Komisia totiž prišla so zistením, že vo Veľkej Británii štrukturálny rasizmus nie je.

„Správa uvádza pochybné dôkazy, ktoré vedú k tvrdeniam, čo racionalizujú nadradenosť belochov tým, že používajú známe argumenty, ktoré vždy odôvodňovali rasovú hierarchiu,“ zareagovali v oficiálnom vyhlásení na správu experti z OSN.

Práve vo Veľkej Británii došlo v uplynulých dňoch k tragédii. Aktivistku Black Lives Matter Sashu Johnsonovú postrelili do hlavy a leží v kritickom stave v nemocnici. Motív ešte nie je známy, hoci sa vie, že Johnsonová dostala niekoľko vyhrážok smrťou.

Tento rok nebol silný len pre ľudskoprávnych aktivistov a hnutia za práva menšín, ale aj pre ich odporcov.

Protesty v USA

Svet

Teraz najčítanejšie