Pán doktor, zomieram?
Nevieme adekvátne hovoriť o smrti, povedal kolega v strednom veku.
Autor je psychiater
V uplynulom roku koronavírus svojou „popularitou“ predstihol všetky ostatné patogény. Odborníci polemizovali v televízii, laici „mudrovali“ na internete. Sám som diskutoval s mnohými kolegami a so zdravotníkmi, ktorí počas epidémie pracovali v prvej línii. Rozprával som sa aj s pacientmi, ktorí strávili niekoľko týždňov v covidovom oddelení v stave medzi životom a smrťou, plní strachu a neistoty.
Moja prvá poznámka k epidémii je tá, že sa hlboko skláňam pred tými, ktorí na najnebezpečnejších pracoviskách nadľudským úsilím bojovali za životy ľudí. A robili to v podmienkach, keď o nepriateľovi nemali veľa informácií. Na začiatku epidémie sme totiž ešte presne nevedeli, ktoré lieky a liečebné postupy sú proti vírusu skutočne účinné.
Je koniec mája a situácia sa, chvalabohu, zlepšuje, no epidemiológovia a virológovia viackrát zopakovali, že v budúcnosti môžeme očakávať ďalšie pandémie, preto potrebujeme efektívnejšie metódy a lieky. Prirodzene, ako psychiater nechcem dávať protiepidemické rady. Zopakujem však, že v budúcnosti by sme mali vo vzdelávaní zdravotníkov venovať väčšiu pozornosť vzťahu lekár – pacient.
