Denník N

Hvoreckého knižnica: Chimamanda, Krasznahorkai, Stanišić

Chimamanda Ngozi Adichie, László Krasznahorkai, Saša Stanišić. Foto - Manny Jefferson, Szilágyi Lenke, Katja Sämann
Chimamanda Ngozi Adichie, László Krasznahorkai, Saša Stanišić. Foto – Manny Jefferson, Szilágyi Lenke, Katja Sämann

Pravidelný osobný výber tipov na čítanie.

Polovica žltého slnka

V kariérach globálnych literárnych hviezd sa zväčša vyskytne jediný rozhodujúci okamih, ktorý ich katapultuje prudko nahor. Úryvok z TEDx-ovej prednášky spisovateľky Chimamandy Ngozi Adichieovej Všetci by sme mali byť feminist(k)ami použila roku 2013 Beyoncé v skladbe Flawless. Bezchybný ťah. Spisovateľkinmu textu popri beatoch a rape sotva rozumieť, ale na zrod fenoménu to stačilo.

Nešlo len o zvrat v osude autorky, ale aj o prienik feminizmu z kultúrneho okraja do epicentra masového priemyslu. Aj v rodnej Nigérii sa o prozaičke krajanke dozvedeli zástupy mladých, ktorí netušili, že už má za sebou tri romány a zbierku poviedok. Dnes Chimamandu na Instagrame sleduje skoro deväťstotisíc ľudí, ktorí jej nový post lajkujú priemerne 37 000 ráz. Stala sa svetoznámou verejnou intelektuálkou aj módnou ikonou. Aj na vystúpení v Bratislave ju vítali fanúšičky s jej podobizňou na tričkách. A ukázalo sa, že pozná viac východoeurópskych autorov než väčšina miestnych nacionalistov.

Teraz v slovenčine vyšiel autorkin vojnový román Polovica žltého slnka (Absynt, 2021) z roku 2006 (zručne preložila Kristína Karabová). Kým v debute Purpurový ibištek sa zamerala na novodobý náboženský fundamentalizmus, tentoraz rozobrala hrôzostrašný ozbrojený konflikt v Biafre. Tak sa v rokoch 1967 až 1970 volal štátny útvar na juhovýchode Nigérie, kde vypukla občianska vojna s hladomorom a miliónmi civilných obetí. Na rozsiahlej epickej ploche autorka predvedie strhujúce rozprávačstvo a rozvíja hodnoverne vystavaný rodinný spor. Prostredníctvom malých dejín sprostredkúva veľké.

Aj u nás sa vžil pojem „Biafra ducha“, ktorý použil francúzsky ľavicový spisovateľ Louis Aragon, keď kritizoval okupáciu Československa v roku 1968 a prenasledovanie intelektuálov. V Biafre šlo najmä o ropu na náhradnom bojisku studenej vojny. Veľmoci ochotne zásobovali zbraňami obe znepriatelené strany.

Autorka výstižne sprostredkúva dobovú atmosféru intelektuálnych sporov a azda vyvolá aj hlbší záujem o moderné africké dejiny. Hlási sa k realistickej tradícii, no tematicky nadväzuje na postkoloniálnu anglofónnu prózu Zadie Smithovej (Biele zuby) či Monicy Aliovej (V štvrti Brick Lane). Pozrite si aspoň rovnomenný film, ale kniha je omnoho lepšia.

Melanchólia vzdoru

Z iných zdrojov čerpá originálny maďarský prozaik a globálny nomád László Krasznahorkai. Po svetovom úspechu medzi znalcami – velebili ho Susan Sontag či Allen Ginsberg – sa dočkal aj slovenského prekladu. Autor patrí k dedičom literárneho odkazu

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Hvoreckého knižnica

Knihy

Kultúra

Teraz najčítanejšie