Nové parkovanie v Petržalke – čo sa zmení a kto na tom zarobí

• Na najväčšom sídlisku na Slovensku, kde žije odhadom 150-tisíc ľudí, z toho tretina bez trvalého pobytu, budú možno už od Nového roka parkovať po novom.
• Čo sa zmení pre miestnych a čo pre tých, ktorí tam dochádzajú za prácou a žijú v nájmoch?
• Ako je možné, že v súťaži nakoniec zostala jediná firma a kto za ňou stojí?

Lucia už bývala na viacerých miestach v Petržalke, no jedno mali spoločné. Parkovať sa nedalo nikde. Teda okrem Vianoc, vtedy to býva trochu lepšie. Pravidelne krúži okolo panelových činžiakov, a niekedy len preto, aby našla výjazd na chodník a zaparkovala na ňom. „Takto tam parkujú bežne, inak sa to nedá,“ hovorí.

Za tie roky si osvojila všetky fígle, podľa ktorých sa dá rozoznať človek, ktorý žije na najväčšom slovenskom sídlisku. „Keď nie je kde zastať, je úplne bežné zaparkovať kolmo pred autami, zablokovať ich a nechať vyradenú rýchlosť a odbrzdenú ručnú brzdu,“ hovorí. Keď príde majiteľ zablokovaného auta, to jej odtlačí, aby vyšiel von. Niekde si ľudia nechávajú za oknom lístočky s telefónnym číslom, no vtedy treba na majiteľa auta čakať.

Pre tých, ktorí v Petržalke nikdy neboli: obrázok ľudí, ktorí reťazovo posúvajú aj tri-štyri autá, aby sa mohli dostať do práce, nie je vôbec výnimočný. „Akurát je to na vaše riziko, lebo niekto pri odtláčaní auta pozor dáva, a niekto nie,“ vraví Lucia. „Sú ľudia, ktorí pokojne nechajú auto, ktoré odsúvajú, buchnúť do ďalšieho. Prípadne, ak si nenecháte kolesá úplne rovno, je možné, že vás odtlačia tak, že vaše auto skončí krížom cez cestu.“

Lucii takto auto ťukli raz, no škody našťastie neboli veľké. Väčšie problémy máva, keď musí odtláčať autá ona, najmä v zime. „My máme v práci dress code, predpísaný odev, a odtláčať auto v kostýme a lodičkách býva celkom vtipné.“

Tak zúfala situácia s parkovaním je len na máloktorom mieste Slovenska. Radnica miestnej časti na čele so starostom Vladimírom Bajanom ju chce vyriešiť novým spoplatneným parkovaním, ktoré dodá firma EEI. Nový systém zatiaľ vzbudzuje priveľa otázok. Tu sú odpovede na niektoré z nich.

Ako by to malo vyzerať?

Ak miestne zastupiteľstvo schváli parkovací poriadok a všeobecné záväzná nariadenie, najväčšie slovenské sídlisko spoplatní asi 95 percent parkovacích miest, ktoré spravuje. Odhaduje sa, že ide o dvadsať- až dvadsaťpäťtisíc miest. Po nakreslení čiar tam zaparkuje len človek s parkovacou kartičkou.

Zvyšok miest zostane voľných pre návštevníkov, tí budú môcť okrem toho zadarmo parkovať aj popri štátnych cestách. Bez poplatku by malo dohromady zostať asi dvetisíc parkovacích miest.

Koľko sa bude za parkovanie platiť?

Petržalka nebude rozdelená do žiadnych zón a obyvatelia nebudú mať vyhradené žiadne konkrétne miesto. Každý s parkovacou kartičkou bude môcť zaparkovať na akomkoľvek vyznačenom mieste.

Ľudia s trvalým pobytom v Petržalke, takzvaní rezidenti, by za kartičku mali podľa najnovšieho návrhu zaplatiť ročne 60 eur.

Cezpoľní, čiže abonenti, násobne viac. Na jeden byt bude pripadať jedna karta rezidenta za 60 eur, druhá bude zrejme o niekoľko desiatok eur drahšia. Esemeskou by sa malo dať objednať aj krátkodobé parkovanie na pár hodín.

Vzniknú nové parkovacie miesta?

Nie, teda nie hneď a automaticky. Samospráva však sľubuje, že časom to tak bude. Firma, ktorá má parkovanie v Petržalke zabezpečiť, by mala napríklad navrhnúť prepojiť niektoré uličky na sídlisku tak, aby tam mohli vzniknúť jednosmerky. Na kraji takýchto ciest vidí radnica desiatky nových miest.

Výnosy z predaja kartičiek mieni miestna časť posielať na transparentný účet, a po čase, keď tam bude dostatočná suma, peniaze použiť napríklad na výstavbu parkovacích domov. Jediný háčik je v tom, že výnosy pre samosprávu nebudú až také veľkolepé. Ak zastupiteľstvo schváli cenu 60 eur (s DPH) za kartičku, 48 eur z každej pôjde firme EEI, ktorá pre samosprávu nové parkovanie zabezpečuje. Petržalke zostane len dvanásť eur, z abonentských kariet prirodzene viac.

Aj keby sa radnici podarilo hneď prvý rok predať rezidentskú kartu všetkým Petržalčanom, ktorí majú auto, nezíska viac ako štvrť milióna eur. Treba však povedať, že aj tento scenár je nereálny, úradníci by za úspech považovali „rešpektovanosť systému“ na úrovni 50-70 percent. Pravdepodobnejšie teda je, že väčšie peniaze získa samospráva z pokút, ktoré zaplatia tí, ktorí nové čiary rešpektovať nebudú.

Bude sa na sídlisku ľahšie parkovať?

Malo by sa. Prednosta petržalského miestneho úradu Miroslav Štefánik hovorí, že po spoplatnení by malo z parkovísk zmiznúť dvadsať až tridsať percent z dnes parkujúcich áut. Ide o autá, ktoré tam zaparkovali cezpoľní dochádzajúci do Bratislavy za prácou.

A kde budú podľa neho parkovať? „To je viac-menej otázka na nich,“ hovorí v rozhovore pre Denník N. „Petržalka nemôže byť záchytným parkoviskom pre celé Slovensko, nie sme tu od toho, aby sme vytvárali parkovacie plochy pre ľudí, ktorí sem chodia na týždňovky.“

Radnica chce ľudí o novej parkovacej politike presvedčiť aj kampaňou od agentúry W.R.P.R., ktorá o sebe na webe hovorí, že „ju médiá počúvajú“. Bude stáť 24-tisíc eur (s DPH) a okrem road show a päťdesiatich bilbordov sú jej súčasťou aj dva vraky na zelenom trávniku s nápisom, ktorý sa Petržalčanov sugestívne pýta, dokedy budú musieť parkovať takto.

Ako prebehla súťaž na víťaznú firmu?

Prekvapivo nie cez klasické verejné obstarávanie, ale verejnú obchodnú súťaž. Miestna časť tvrdí, že aj tak v princípe dodržiavala pravidlá obstarávania, len sa nechcela uspokojiť s čestnými vyhláseniami, ale žiadala od firiem reálne doklady a referencie.

Tento argument sa stal aj dôvodom, prečo dve z troch firiem, Vinci Park a Cinooc, zo súťaže vylúčili. Väčšinu ich referencií neakceptovali, lebo ich nerealizovali priamo, išlo o zákazky partnerských firiem. V prípade Vinci Park išlo o parkovacie systémy jej materskej firmy, Cinooc sa zase zaštiťoval spoluprácou s Kapschom.

Cinooc na webe nehovorí o žiadnej skúsenosti z organizácie parkovania v slovenských mestách, Vinci u nás prevádzkuje parkovacie domy a parkoviská pred nemocnicami.

„Je zrejmé, že na našu ponuku, a rovnako na ponuku Vinci nebol nikto zvedavý a slúžili iba na vytvorenie dojmu o tom, že prebehla nejaká súťaž,“ myslí si Borislav Bunčák zo spoločnosti Cinooc, ktorá tvrdí, že systém by vedela zabezpečiť za cenu 15 eur s DPH za kartu. Vinci Park hovorí o sume 27 eur bez DPH.

Prečítajte si

Prednosta Petržalky: Spoplatnené parkovanie? To sú mesačne dve kávičky

„Kto chce psa biť palicu si nájde,“ komentoval vylúčenie Mário Grega z firmy Vinci Park. „Nebolo nám špecifikované, ako sme podmienky nesplnili. Máme informáciu, že sme nedodržali formu ako sme to mali dokladovať, pričom to v podmienkach nebolo presne stanovené.“

Kto parkovanie zabezpečí?

Firma EEI s najdrahšou ponukou, ktorá však ako jediná mala referencie zo zabezpečenia parkovania v slovenských mestách. Konkrétne z Košíc, Zvolena či Banskej Bystrice. Keďže v súťaži ostala jediná a o výslednej sume sa nerozhodovalo v elektronickej aukcii, ako by to mohlo byť pri klasickom verejnom obstarávaní, s jej ponukou sa už ďalej nehýbalo.

EEI zinkasuje 48 eur z každej parkovacej karty, čo sa nepáči ani tým miestnym poslancom, ktorí inak rezidenčné parkovanie ako také podporujú. „Zo 60 eur, čo je momentálne plánovaná cena karty pre obyvateľa, Petržalke zostane len úbohých 12 eur,“ kritizoval to na svojom blogu Vladislav Chaloupka z pravicovej koalície.

„Pri projekte, kde Petržalka ako obec poskytuje koncesiu, všetky cesty, ktoré spravuje, kde zaplatila štúdiu, podľa ktorej bude parkovanie nastavené, kde dokonca platí už aj spomínanú propagáciu, zatiaľčo EEI domaľuje pár čiar, vydá plastové karty a bude volať políciu na neplatičov, sa výnos delí 4 ku 1 v prospech EEI,“ dodáva.

Prednosta Petržalky Štefánik tvrdí, že firma za peniaze dodá oveľa viac, a opakovanie súťaže by nebolo cestou. „Vrátilo by nás to do bodu mínus jedna,“ povedal. „Cena presne odráža celkové riešenie, ktoré je detailne popísané v technickej časti projektu,“ obhajuje sa aj EEI.

Kto firmu EEI vlastní?

Spoločnosť EEI je z vlastníckeho pohľadu zaujímavá firma. O podiel sa z menšej časti delí eseročka Bros&Co. Holding košického podnikateľa a zároveň konateľa EEI Jána Fellegiho so Slovenským rastovým kapitálovým fondom (SRKF). Ten vo firme drží približne 93 percent a zaujímavé je práve to, že je to z väčšej časti štátny investičný fond.

Vznikol v roku 2008, za prvej vlády Roberta Fica ako jeden zo spôsobov podpory malého a stredného podnikania. SRKF sa má správať ako klasický investor – nájsť firmu, ktorá by mohla rásť, poskytnúť jej peniaze a potom ju so ziskom predať.

„Základným cieľom je aj benefitovať z kapitálového výnosu pri exite z portfóliových spoločností, keď štát bude prostredníctvom svojho majoritného akcionára kolektovať viac ako 85 % týchto príjmov,“ vysvetľuje to Michal Dzurjanin z komunikačného odboru ministerstva hospodárstva.

Fond má podiel napríklad v slovenských navigáciách Sygic a za sedem rokov existencie dosiahol výnosy viac ako 7 miliónov eur, ktoré mu zostali na ďalšie investície. Nespravujú ho štátni úradníci, ale investičná banka Wood & Company, v ktorej má podiel ďalší košický podnikateľ Ľubomír Šoltýs.

Wood & Company je zároveň 15-percentným akcionárom fondu a v minulosti sa o nich hovorilo aj ako o „dvorných radcoch vlád Smeru“. V minulosti Ficovmu kabinetu radili napríklad pri PPP či pri spätnom odkupe Transpetrolu. Šoltýs sa tejto nálepke vždy bránil a upozorňoval, že banka radila aj pravicovým vládam. Týždenník Plus 7 dní na jar spojil firmu aj s bývalým predsedom parlamentu Pavlom Paškom.

EEI doteraz z prevádzky parkovania v Košiciach či Banskej Bystrici štátnemu investičnému fondu dividendy nepriniesla. „EEI sa momentálne zameriava na organický rast po celom Slovensku. Investujeme do systémov v mestách aj do vývoja nových a moderných parkovacích technológií,“ odpísala PR manažérka spoločnosti Antónia Račková Paričiová.

„EEI je tým pádom v plánovanej strate a naši akcionári neinkasovali v minulých rokoch žiadne dividendy.“

Má zmluva Petržalky s EEI háčik?

Niekoľko miestnych poslancov v Petržalke tvrdí, že starosta Vladimír Bajan si mal nechať koncesnú zmluvu s firmou vopred schváliť miestnym zastupiteľstvom, inak je neplatná. Hovorí to aj právna analýza advokáta Ivana Uhlára, v ktorej sa píše nielen to, že miestna časť mala postupovať podľa klasického verejného obstarávania, ale hovorí aj o potrebe schváliť koncesnú zmluvu trojpätinovou väčšinou v zastupiteľstve.

Tomuto názoru opäť oponuje prednosta úradu Štefánik, ktorý sa opiera o vlastnú právnu analýzu advokátskej firmy Ružička Csekes.