Denník N

Arvo Pärt tvorí hudbu, ktorá dala nový rozmer kráse

Arvo Pärt oslávil v piatok 80 rokov, jeho hudba dnes zaznie na festivale Konvergencie v Dóme sv. Martina v Bratislave. Foto - arvopart.org
Arvo Pärt oslávil v piatok 80 rokov, jeho hudba dnes zaznie na festivale Konvergencie v Dóme sv. Martina v Bratislave. Foto – arvopart.org

Estónsky skladateľ je žijúcim klasikom a čerstvým osemdesiatnikom.

Nie je veľa autorov, ktorí majú taký výrazný štýl, že ich okamžite spoznáte. On k nim patrí. Jeho hudba je priezračne čistá, nemení tempo, meditatívnou atmosférou tvorí opačný pól k energickému minimalizmu amerických skladateľov. Dostala pomenovanie tintinnabuli, podľa latinského slova pre zvon, ktorého zvuk pripomína.

„Ľudia nevedia, ako silno nás hudba ovplyvňuje. V dobrom, aj v zlom. Môžete človeka zabiť zvukom, no musí existovať aj zvuk, ktorý je opakom zabitia. Rozdiel medzi týmito postojmi je obrovský. Môžete si vybrať,“ vraví Arvo Pärt v dokumente BBC z roku 1997. Spovedá ho tam Björk, jedna z množstva hudobníkov, ktorí sa hlásia k jeho vplyvu.

Jeho púť medzi najväčšie osobnosti súčasnej hudby sa začala v detstve, keď sa pokúšal vybrnkávať prvé tóny na pokazenom domácom klavíri. Tam niekde sa dá vystopovať základ jeho avantgardných experimentov. Diela z  raného obdobia sú dielami úplne iného tvorcu, okrem kritiky komunistického režimu však prišla aj autorská kríza. Vyriešil ju dlhou odmlkou, počas ktorej šudoval gregoriánske chorály, pravoslávnu cirkevnú hudbu a ranú európsku polyfóniu.

V druhej polovici 70. rokov prerušil ticho a prišiel s hudbou, ktorá bola úplným opakom doby a veľkým zjavením – prinášala pokoru, askézu, umiernenosť. S dielami Für Alina, Tabula rasa, Fratres a Cantus in memoriam Benjamin Britten či Spiegel im Spiegel voviedol poslucháčov do nového sveta plného delikátnej krásy, stali sa novodobou klasikou.

Základ väčšiny jeho skladieb tvoria dve vrstvy, čo má nielen hudobný základ: „Jedna línia sú moje hriechy a druhá ich odpustenie. Jeden hlas je viac komplikovaný a subjektívny, druhý jednoduchý, čistý a objektívny,“ vysvetľuje.

Veľa pochopíte z dokumentu prelúdií k fúge (2002), ktorý skladateľa sleduje aj v bežnom živote. Škoda, že nemôžete nakrútiť tú vôňu, obráti sa na kameramana na trhu v Tallinne. Rodné Estónsko opustil v roku 1980, keď spolu s rodinou emigroval najskôr do Viedne a neskôr sa presunuli do Berlína. Vtedy jeho osobitý talent objavil svet.

Po trinástich rokoch sa mohol vrátiť, no rozhodol sa žiť medzi Nemeckom a Estónskom. Nie je len výrazný skladateľ pohrúžený do svojho sveta, venoval diela zavraždenej novinárke Politkovskej aj odporcovi Putina Chodorkovskému.

Iní by si už dávno užívali status hviezdy, jeho pri návšteve Bratislavy, kde bol hosťom festivalu Melos-Étos 2001 zaskočilo, keď pred koncertom čakali vonku davy ľudí a televízny štáb. Pärtova hudba aj život sú v úplnom kontraste s takýmto správaním. Je skromný a tichý človek, rovnaký ako jeho hudba, čo vie potvrdiť skladateľka Ľubica Čekovská, ktorá ho osobne pozná. Na festivale Konvergencie dnes zaznejú jeho skladby Stabat Mater, Fratres a Annum per annum spolu s dielami Johna Tavenera a Vladimíra Godára.

Kultúra

Teraz najčítanejšie