Nebezpečná hra parlamentu s emóciami

Autorka je bývalá ombudsmanka

Aké úvahy o postavení Národnej rady vedú mnohých našich volených zástupcov v nej k presvedčeniu, že majú právo žiadať, aby pred nich predstúpil občan zadržiavaný na základe rozhodnutia súdu vo väzbe z kolúznych dôvodov?

Podľa našej ústavy smú štátne orgány konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Teda už v čase svojho konania musí mať každý štátny orgán na svoje konanie oprávnenie ustanovené v ústave alebo v zákone. Aj náš jediný ústavodarný a zákonodarný orgán – Národná rada.

Pôsobnosť Národnej rady nie je v článku 86 našej ústavy ustanovená taxatívnym výpočtom jej oprávnení, a teda ich možno rozširovať. Lenže aj takéto iné oprávnenie musí mať oporu v ústave. Inak by bola Národná rada bez akýchkoľvek limitov svojho konania. A to je v demokratickom a právnom štáte neprijateľné.

Vychádzajúc z ustanovených oprávnení Národnej rady, je zrejmé, že sa najmä môže uznášať na ústave, zákonoch, schvaľovať zmluvy, rozhodovať o návrhu na vyhlásenie referenda, vyslovovať súhlas s medzinárodnými zmluvami, zriaďovať ministerstvá a iné orgány, rokovať o programovom vyhlásení vlády, o dôvere vláde, kontrolovať vládu, rokovať, vyslovovať súhlas, voliť a odvolávať… Z jej doterajších ústavných kompetencií jej nijako nevyplýva oprávnenie zasahovať do prebiehajúceho trestného konania napríklad vyžiadaním si vypočutia uväznených osôb v jej pléne, nevyplývajú jej ani vlastné vyšetrovacie oprávnenia. Ak tak chce postupovať, mala by to najskôr legislatívne upraviť.

Účasť iných osôb a možnosť ich vystúpenia na schôdzi ustanovuje zákon o rokovacom poriadku Národnej rady. Pripúšťa iba túto jedinú možnosť: „Významné osobnosti hospodárskeho a spoločenského života a predstavitelia iných štátov alebo medzinárodných organizácií pozvaní Národnou radou alebo jej predsedom môžu so súhlasom Národnej rady vystúpiť na jej schôdzi.“ Je zrejmé, že do tohto zákonného ustanovenia o účasti iných osôb než poslancov v pléne parlamentu sa žiadosť poslancov o predvolanie pána Pčolinského z väzby nedá zahrnúť. A iné ustanovenie zákon neobsahuje.

Myslím si, že zapálené vyhlásenia a burcovanie v právnom štáte nemôžu nahradiť chýbajúce ústavné či zákonné oprávnenie na konanie štátneho orgánu. Ak by sa tak stalo, potom je už možné všetko.