Autorka je bývalá ombudsmanka
Aké úvahy o postavení Národnej rady vedú mnohých našich volených zástupcov v nej k presvedčeniu, že majú právo žiadať, aby pred nich predstúpil občan zadržiavaný na základe rozhodnutia súdu vo väzbe z kolúznych dôvodov?
Podľa našej ústavy smú štátne orgány konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Teda už v čase svojho konania musí mať každý štátny orgán na svoje konanie oprávnenie ustanovené v ústave alebo v zákone. Aj náš jediný ústavodarný a zákonodarný orgán – Národná rada.
Pôsobnosť Národnej rady nie je v článku 86 našej ústavy ustanovená taxatívnym výpočtom jej oprávnení, a teda ich možno rozširovať. Lenže aj takéto iné oprávnenie musí mať oporu v ústave. Inak by bola Národná rada bez akýchkoľvek limitov svojho konania. A to je v demokratickom a právnom štáte neprijateľné.
Vychádzajúc z ustanovených oprávnení Národnej rady, je zrejmé, že sa najmä môže uznášať na ústave, zákonoch, schvaľovať zmluvy, rozhodovať o návrhu na vyhlásenie referenda, vyslovovať súhlas s medzinárodnými zmluvami, zriaďovať ministerstvá a iné orgány, rokovať o programovom vyhlásení vlády, o dôvere vláde, kontrolovať vládu, rokovať, vyslovovať súhlas, voliť a odvolávať… Z jej doterajších ústavných kompetencií jej nijako nevyplýva oprávnenie zasahovať do prebiehajúceho trestného konania napríklad vyžiadaním si vypočutia uväznených osôb v jej pléne, nevyplývajú jej ani vlastné vyšetrovacie oprávnenia. Ak tak chce postupovať, mala by to najskôr legislatívne upraviť.
Účasť iných osôb a možnosť ich vystúpenia na schôdzi ustanovuje zákon o rokovacom poriadku Národnej rady. Pripúšťa iba túto jedinú možnosť: „Významné osobnosti hospodárskeho a spoločenského života a predstavitelia iných štátov alebo medzinárodných organizácií pozvaní Národnou radou alebo jej predsedom môžu so súhlasom Národnej rady vystúpiť na jej schôdzi.“ Je zrejmé, že do tohto zákonného ustanovenia o účasti iných osôb než poslancov v pléne parlamentu sa žiadosť poslancov o predvolanie pána Pčolinského z väzby nedá zahrnúť. A iné ustanovenie zákon neobsahuje.
Myslím si, že zapálené vyhlásenia a burcovanie v právnom štáte nemôžu nahradiť chýbajúce ústavné či zákonné oprávnenie na konanie štátneho orgánu. Ak by sa tak stalo, potom je už možné všetko.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
Jana Dubovcová





























