Denník N

Nebezpečná hra parlamentu s emóciami

Denník N na jeseň 2020 fotografoval niekdajšieho riaditeľa SIS Vladimíra Pčolinského počas rozhovoru v netradične zariadenom salóniku v stráženom areáli SIS na Vajnorskej ulici v Bratislave. Foto N - Tomáš Benedikovič
Denník N na jeseň 2020 fotografoval niekdajšieho riaditeľa SIS Vladimíra Pčolinského počas rozhovoru v netradične zariadenom salóniku v stráženom areáli SIS na Vajnorskej ulici v Bratislave. Foto N – Tomáš Benedikovič

Požiadavka poslancov Národnej rady na predvolanie Vladimíra Pčolinského z väzby sa nedá zahrnúť pod ustanovenia zákona.

Autorka je bývalá ombudsmanka

Aké úvahy o postavení Národnej rady vedú mnohých našich volených zástupcov v nej k presvedčeniu, že majú právo žiadať, aby pred nich predstúpil občan zadržiavaný na základe rozhodnutia súdu vo väzbe z kolúznych dôvodov?

Podľa našej ústavy smú štátne orgány konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Teda už v čase svojho konania musí mať každý štátny orgán na svoje konanie oprávnenie ustanovené v ústave alebo v zákone. Aj náš jediný ústavodarný a zákonodarný orgán – Národná rada.

Pôsobnosť Národnej rady nie je v článku 86 našej ústavy ustanovená taxatívnym výpočtom jej oprávnení, a teda ich možno rozširovať. Lenže aj takéto iné oprávnenie musí mať oporu v ústave. Inak by bola Národná rada bez akýchkoľvek limitov svojho konania. A to je v demokratickom a právnom štáte neprijateľné.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Vladimír Pčolinský

Komentáre

Teraz najčítanejšie