Futbaloví romantici dodnes spomínajú na jej titul. Sampdoria prekonala AC Miláno aj Maradonov Neapol
Vialli and Mancini at #Sampdoria after 1991 #Scudetto win ⚽🇮🇹🏆 #90sfootball #SerieA #throwback #Calcio #footballitalia #retro #CFS pic.twitter.com/mFWw0gWLqJ
— Dom B (@domthered) September 10, 2017
Sampdorii sa pred tridsiatimi rokmi podarilo niečo, čo nikto nečakal.
Slávny klub z Janova vyhral svoj prvý (a doteraz jediný) ligový titul, hoci v talianskej Serii A mu konkurovali najväčšie giganty: AC Miláno, vtedajší víťaz Európskeho pohára majstrov, Inter pod vedením Giovanniho Trapattoniho, Juventus Turín, posilnený o Roberta Baggia, a, samozrejme, Neapol s Diegom Maradonom.
Sampdoria sa pritom nikdy predtým nedostala vyššie ako na štvrtú priečku.
Serie A bola na vrchole popularity.
Inter rok dva roky predtým vyhral ligu s 11-bodovým náskokom a s troma slávnymi Nemcami v zostave: Andreasom Brehmem, Lotharom Matthäusom a Jürgenom Klinsmannom.
Očakával sa veľký boj o titul. Napokon ho však získala Sampdoria so skvelým tímom, na ktorý futbaloví romantici dodnes spomínajú.
Viedol ho juhoslovanský tréner Vujadin Boškov a dominoval vo veľkom štýle. Počas celej sezóny prehral len tri razy.
Pre taliansky futbal išlo o zlatú éru, počas deviatich sezón sa šampiónom stalo sedem rôznych klubov. V ďalších troch desaťročiach sa v Serii A vytvorila trojica dominantných: Juventusu, Interu či AC ušiel titul len dvakrát, naposledy ho vyhral AS Rím ešte v roku 2001.
Sampdoria však mala najlepší tím vo svojej histórii. Na pravom krídle nastupoval Attilio Lombardo, na poste podhrota Roberto Mancini a na hrote Gianluca Vialli, ktorý strelil 19 gólov v 26 zápasoch.
„Na triumf Sampdorie sa nemôže nikto sťažovať. Boli s veľkým prehľadom mužstvom s tou najväčšou úrovňou v lige,“ písali autori knihy European Football Yearbook (Ročenka európskeho futbalu – vydanie 1990/1991).
Sampdoria skvele zareagovala na vývoj svetového futbalu a na začiatku deväťdesiatych rokov využila taktický systém, ktorý bol mimoriadne efektívny. Nebolo to defenzívne ladené „catenaccio“, ale spoliehanie sa na pevnú defenzívu a rýchle protiútoky.
Holandský umelecký kritik Rudi Fuchs raz o talianskom futbale povedal: „Taliani ťa privítajú, uspia a zvedú do svojho mäkkého objatia
