Denník N

Za Julom Viršíkom (1964 – 2021)

Foto - Twenty-five s Julom Viršíkom
Foto – Twenty-five s Julom Viršíkom

Kamaráti, kolegovia a muzikanti spomínajú na moderátora a organizátora hudobných akcií, ktorý zomrel vo veku 56 rokov.

Roman Bomboš, Rádio Slovensko

S Julom stráca slovenský éter a aj naša hudba ikonu. Doslova. Sú hlasy a relácie, na ktorých vyrastáte, dospievate a ktoré sú súčasťou vášho života. Osobne som Jula najprv vnímal ako poslucháč, obdivoval som jeho aj jeho kolegov v rádiu Rock FM a neskôr, ako jeho kolega, som s ním často diskutoval o slovenskej hudbe a navzájom sme sa veľmi informačne obohacovali. Klobúk dolu pred tým, čo urobil pre slovenských interpretov. Organizoval festivaly a podujatia, na ktorých účinkovali, hľadal nové talenty a dával im priestor, rozbiehal u nás SuperStar, v hitparáde aj vo vysielaní robil z pesničiek hity, doslova. Bol to on, ktorý z pesničky Mandarínka Darinka urobil kult jednej generácie. A navyše, všetko so šarmom a vždy s dobrou náladou. Odchodom Jula stratilo Slovensko nenapodobiteľný hlas, optimizmus a energiu, ktorú posúval cez mikrofón poslucháčom.

Juraj Čurný

Takejto správe sa najskôr nechce veriť, veď pred mesiacom mi gratuloval k meninám a pred dvoma týždňami mi volal, pretože čosi potreboval overiť pre svoju rozhlasovú reláciu. Horúčkovito som skúšal prehľadávať všetky weby a sociálne siete, ale nikde nič – tak som skúšal sám seba presvedčiť, že to možno bude len tá novinárska kačica. Keď však začali volať kamaráti a novinári, už som tušil, že tá iskierka nádeje zhasína, a napokon prišla tá ultimatívne definitívna potvrdzujúca strašná správa.

Naše pracovné, ľudské a priateľské osudy sa prepletali od roku 1985. Vtedy sa vrátil do IRŠ (Internátneho rozhlasového štúdia) v Mlynskej doline a bez váhania obsadil post šéfa programovej sekcie, ktorého hlavnou úlohou bolo nielen dozerať na ostatných vysokoškolských rozhlasákov, ale aj byť zodpovedný za výročné šouprogramy, ktoré sme pripravovali, či už k výročiu štúdia, alebo pri inej príležitosti. Julo bol úžasným zdrojom skvelých nápadov, ako dať dohromady program, ktorý bol zábavný, vtipný – skrátka viršíkovský.

Z IRŠ sme sa spoločne v decembri 1988 presunuli do Slovenského rozhlasu – redakcie mládežníckej publicistiky, konkrétne do relácie Rádio Elán a neskôr aj do samostatného rozhlasového programu E + M (Elán + Mikrofórum), v ktorom sme už naplno (aj s ďalšími generačnými kolegyňami – Evou Babitzovou a Jarkou Lajčákovou) mohli robiť rádio tak ako kedysi v IRŠ – slobodne, ľahko, bez obáv z cenzúry. A navyše sme mali skvelú možnosť učiť sa od skvelých rozhlasových bardov ako Viktor Oravec, Ľubo Moravčík, Ivan Mičko, Ľuba Hargašová a ďalších.

V marci 1991 začalo vysielať Rock FM rádio pod vedením Ľuba Zemana a Paľa Danišoviča a Julo sa stal jeho zrejme najvýraznejším symbolom vďaka svojmu nenapodobiteľnému moderovaniu, v ktorom naplno uplatnil svoju pohotovosť a nikdy nevynechal príležitosť na vtip. Nezriedka testoval hranice únosnosti, ale len výnimočne ich prekročil. Hitparáda Twenty-five sa vďaka nemu stala, z historického pohľadu, asi najreprezentatívnejšou kronikou toho, čo na Slovensku v oblasti populárnej hudby fungovalo najviac. Ak budete chcieť vedieť, aké boli hity, ktoré hýbali Slovenskom v rokoch 1992 – 2005 stačí si niekde (dúfam, že to niekto má zarchivované) pozrieť rebríčky Julových hitparád, či už ich vysielal v Rock FM, alebo neskôr v Rádiu Koliba/Okey. Tam sme sa na každodennej pracovnej báze stretli v prvej polovici prvého desaťročia aktuálneho tisícročia naposledy. Ale aj potom sme vedeli, že kedykoľvek môžeme jeden druhému zavolať a pomôcť si, vzájomne poradiť alebo len tak úplne nezáväzne priateľsky pokecať.

Julo mal neomylný čuch na to, čo má potenciál stať sa hitom. Nielen čo sa týka zahraničnej produkcie, ale aj tej slovenskej. A tam dokázal objaviť hitový potenciál aj takých (teoreticky totálne nehitových) záležitostí ako Mandarínka Darinka od Mišky Paštékovej či Nesneží od Dušana Herrgota. Ale v zásade neexistuje na Slovensku interpret, ktorého v tomto období naozaj úspešná skladba by neprešla testom Julovej hitparády. Navyše bol, čo sa týka žánrov, dokonalý demokrat – ak mala skladba hitový potenciál, na žánri naozaj u neho nezáležalo. Ak bol niekto, ako sa dnes hovorí, skutočným opinion makerom v slovenskom populárnohudobnom mainstreame, tak to bol práve on.

Julo bol generátor dobrej nálady a pozitivity. Jeho štandardným nástrojom boli jeho vtipy, príhody a aj úsmev, ktorý aj v dospelom veku mal charakter a podobu úsmevu správne nezbedného chlapčiska. A tento priateľský, pozitívny prístup prenášal aj do svojho pracovného i osobného života. Nepochybujem, že existujú stovky a tisícky ľudí, ktorí majú – a verím, že si aj zachovajú – spomienky spojené s Julom, s tým, ako šíril okolo seba pozitívnu energiu, a tí ľudia mu ju vracali.

V posledných rokoch našiel svoju ideálnu parketu v Rádiu Expres prostredníctvom rozhlasového programu priamo spojeného s jeho menom, jeho hudbou a jeho spôsobom dramaturgie, moderovania a aj kontaktu s poslucháčom. Pretože svojich poslucháčov Julo miloval, podobne ako návštevníkov svojich oldies diskoték. Pre nich to robil a ich odozva bola pre neho tým hlavným a najlepším dopingom. Miloval svoju rodinu a tešil sa z každého dňa, keď mohol byť s ňou, a súčasne keď mohol robiť to, čo ho baví.

Môj svet a môj život už bez Jula nebudú nikdy také ako doteraz. A trúfam si povedať, že pre veľmi veľa ľudí to platí tiež.

Odpočívaj v pokoji, priateľ môj.

Michaela Paštéková

Zomrel Julo Viršík. Ja len, že to bol on, kto pred 29 rokmi vytiahol do éteru vtedajšieho Rock FM rádia Mandarínku Darinku. Zásadne tým ohol trajektóriu môjho žitia. Stále v sebe nemám vyriešenú otázku, či to ohnutie bolo pre mňa dobré alebo nie, ale s ním si už o tom nepokecám. Škoda. Vyjadrujem rodine úprimnú sústrasť.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Hudba

Kultúra

Teraz najčítanejšie