Demograf Vaňo: Bratislavčania žijú o štyri roky dlhšie

Prvé dôchodky, ktoré sa začínajú vyplácať z druhého piliera, sú výrazne nižšie, ako avizovali vo svojich prepočtoch štátni úradníci. Ponúkajú sa dve vysvetlenia: buď si životné poisťovne účtujú vysoké marže, alebo si do svojich vzorcov zarátali, že ľudia sa na dôchodku dožijú podstatne viac, ako je priemer podľa štatistikov.

Demograf Boris Vaňo hovorí, že ak by poisťovne počítali s tým, že  sa na dôchodku dožijeme v priemere nie 19, ale o rok – dva dlhšie, je to ešte v poriadku. Pokiaľ by bol rozdiel väčší, je to už veľa.

Koľko rokov sa dožívame po dosiahnutí dôchodkového veku?

V roku 2013 to bolo v priemere 18,9 roka. Ešte v roku 2001 sa ľudia vo veku 62 rokov dožívali v priemere 17,1 roka.

Aký je rozdiel medzi ženami a mužmi?

Vo veku 62 rokov je v súčasnosti rozdiel zhruba štyri roky. Muži žijú v priemere ešte 16,6 roka a ženy 20,7 roka.

Ako sa to meria?

Je to pomerne zložitý pravdepodobnostný model, do ktorého vstupujú údaje o počte zomretých a počte žijúcich podľa veku a pohlavia. Zložitejším algoritmom sa potom vypočítajú úmrtnostné tabuľky. Ich hlavným výstupom je, aký vek v priemere osoba určitého veku a pohlavia ešte prežije. Keď je vek odchodu do dôchodku 62 rokov, z tabuliek je vidno, koľko ešte muž alebo žena prežije v priemere po dosiahnutí dôchodkového veku. Toto obdobie sa stále predlžuje, pretože úmrtnosť sa znižuje.

Aká je pravdepodobnosť, že tento výpočet nie je celkom správny a je v ňom chyba?

Ja si myslím, že takéto riziko tu nehrozí. Výpočet je veľmi presný a hovorí o tom, že ak by sa úmrtnostné pomery nezmenili, tak ľudia by naozaj žili na dôchodku v priemere 19 rokov. Keďže sa stále menia, úmrtnostné tabuľky sa každý rok prepočítavajú nanovo. Riziká modelu sú jedine v tom, že je to priemerná hodnota za určitú, pomerne veľkú a heterogénnu populáciu. Keby sme sa chceli dopracovať k presnejším údajom, museli by sme zobrať do úvahy ďalšie faktory, ako je územie, vzdelanie, rodinný stav.

O koľko sa ľudia v Bratislave dožívajú na dôchodku dlhšie ako inde?

Rozdiel medzi Bratislavou, ktorá je na tom najlepšie, a okresmi, ako je Poltár alebo Veľký Krtíš na juhu stredného Slovenska, je zhruba štyri roky.

Dá sa tiež povedať, o koľko viac sa v priemere na dôchodku dožije vysokoškolák ako trebárs človek s učňovským vzdelaním? 

Toto nevieme momentálne na Slovensku povedať, lebo nemáme k dispozícii tabuľky podľa vzdelania. Ale zo zahraničia vieme, že aj v tomto prípade sú rozdiely významné.

Keby ste počuli, že niektorá z poisťovní, ktorá má rátať dôchodky z druhého piliera, počíta s priemernou dĺžkou dožitia na dôchodku o jeden alebo dva roky dlhšou ako je priemer, čo by ste na to povedali?

Asi by som si pomyslel, že sú opatrnejší. No pokiaľ by bol rozdiel jeden rok, bral by som to ako úplnú samozrejmosť, pokiaľ by bol väčší, tam by som už možno pochyboval, či je to objektívny údaj.

Prečo? 

Rozdiel nemôže byť až taký dramatický, lebo aspoň trochu sa tí poistenci alebo dôchodcovia musia podobať na priemernú populáciu. Nedá sa povedať, že niektorá poisťovňa by vyplácala dôchodky len ľuďom z Bratislavského kraja alebo vysokoškolákom.

Keby niektorá z poisťovní počítala s dĺžkou dožitia na dôchodku 25 alebo viac rokov, bolo by to neseriózne?

Principiálne by malo platiť, že ich hodnoty by sa nemali výraznejšie líšiť od hodnôt, ktoré zverejňuje Štatistický úrad za celú populáciu. Pokiaľ by rozdiel bol šesť rokov, je to určite veľa. Prijateľný rozdiel je jeden až dva roky. Ja si neviem predstaviť väčší rozdiel, lebo si nemyslím, že tí ich poistenci môžu byť o toľko iní ako je priemer.

Spôsob, akým dávate dokopy úmrtnostné tabuľky, je štandardný, aký sa používa aj inde v zahraničí?

Áno, je to úplne štandardný spôsob. Aj Eurostat ho používa na medzinárodné porovnanie krajín, ktoré sa robí.

Keď porovnáme, koľko sa dožijeme my a koľko v priemere v Európe, tie rozdiely sa zmenšujú alebo sú stále rovnaké?

Zmenšujú sa, ale pomalším tempom. Je veľmi pravdepodobné, že zlepšovanie úmrtnosti na Slovensku bude pokračovať. Potrvá však najmenej  dve-tri desaťročia, kým sa dostaneme na priemer Európskej únie.

Kedy sa u nás začal rýchlejšie predlžovať vek, ktorého sa dožívame?

Bolo to tesne po roku 1990. Tam sa trend dosť výrazne zmenil najmä u mužov. Predstavte si, že 40 rokov sa úmrtnosť mužov na Slovensku nezlepšovala a potom sa to otočilo. U žien sa úmrtnosť počas socializmu zlepšovala len veľmi mierne, po roku 1990 sú trendy priaznivejšie.

Začali sme zdravšie žiť.

Toto my neskúmame. Je to skôr otázka pre sociológov, lekárov. Vo všeobecnosti sa za hlavné faktory ovplyvňujúce úmrtnosť považujú úroveň zdravotnej starostlivosti, kvalita životného prostredia a hlavne spôsob života. V zásade platí, že čím je spoločnosť vyspelejšia, tým viac sa propaguje zdravý životný štýl a tým je úmrtnosť nižšia. Slovenskí muži žijú v priemere o sedem rokov kratšie ako muži v najvyspelejších krajinách Západnej Európy, napríklad v Rusku je rozdiel až 12 rokov. Ja si myslím, že hlavný posun na Slovensku je v tom, že sa viac hovorí o zodpovednosti každého za svoje zdravie.