Philipp Lahm píše pred finále LM: Guardiola si požičiava od Mourinha, lebo nemá taký vznešený tím ako v minulosti

Philipp Lahm každý mesiac v spolupráci s nemeckým Die Zeit aj v Denníku N uverejňuje stĺpček. Legenda nemeckej reprezentácie, jeden z najlepších obrancov histórie a kapitán majstrov sveta z roku 2014, analyzuje svoju futbalovú kariéru, ale aj dosah futbalu na spoločnosť, ekonomiku a politiku.

Rovnako ako umenie, biznis či politiku, aj futbal tvoria osobnosti. Ten súčasný ovplyvňujú traja tréneri z Talianska, Portugalska a Španielska. Bude to evidentné aj vo finále Ligy majstrov medzi Chelsea a Manchestrom City, ktoré bude highlightom sezóny.

Pôvod rozhodujúceho vynálezu však siaha až k Arrigovi Sacchimu. Sacchi vymyslel operačný systém, ktorý je dodnes platný, Microsoft futbalu, bez ktorého nič ďalšie nefunguje: na loptu zamerané zónové bránenie. S takýmto typom kolektívnej obrany pretvoril AC Miláno, tím s individualitami ako Franco Baresi, Paolo Maldini, Ruud Gullit či Roberto Donadoni, na najsilnejší tím sveta. Svoj vrchol dosiahli v roku 1989, keď v Pohári európskych majstrov porazili v semifinále Real Madrid 5:0 a vo finále Steauu Bukurešť, víťazov z roku 1986, ktorí mali v kádri Gheorgha Hagiho, 4:0.

Ich pohyb na ihrisku mal vyššiu kvalitu a brilantne organizovaný tím Milána dostával svojich súperov do súbojov už počas rozohrávky, preto im dokázal brať loptu. Steaua sa len ťažko dostávala cez stredovú čiaru, do jej siete padali góly a víťaz bol jasný po tridsiatich minútach. Všetci museli chápať, že ide o deväťdesiat minút nerovnej súťaže.

Sacchi bol mužom pokroku, a to najskôr v Taliansku. Ďalší „mister“ – ako v Taliansku prezývajú trénerov pre ich vzhľad a šatník – tiež svojim tímom vštepovali defenzívnu disciplínu. Najvýraznejšie to bolo v prípade Fabia Capella, ktorého AC Miláno dominovalo proti Barcelone Johana Cruyffa pri víťazstve 4:0 vo finále v roku 1994. Alebo Marcello Lippi, ktorý sa dostal do troch finále v rade s Juventusom (1996 až 1998) či Sacchiho hráč Ancelotti. Ten získal trofej tri razy.

Taliansky futbal mal náskok aj vďaka patrónom ako Silvio Berlusconi či Angelo Moratti, ktorí financovali svoje kluby. Svojimi miliónmi dokázali prilákať tých najlepších hráčov. Serie A vyhrala každú tretiu Ligu majstrov v období rokov 1989 až 2003 a Pohár UEFA a Pohár víťazov pohárov dokopy 11-krát z 26 ročníkov. Počas toho obdobia vyhralo európsky pohár až sedem talianskych klubov vrátane Parmy, Sampdorie, Neapola a Lazia Rím. Iné ligy sa s tým ani nemohli porovnávať.

Aj Nemecko ťažilo z vysokého štandardu talianskeho futbalu. V roku 1990 sa stalo majstrom sveta a polovica tímu vrátane Lothara Matthäusa hrala v Serii A. Od roku 1995 sa moderný operačný systém nainštaloval v mládeži Bayernu Mníchov; zónové bránenie a defenzívna štvorica boli v Nemecku revolúciou. S dorastom sme sa stali majstrami Nemecka v rokoch 2001 aj 2002 – to pre Bayern vtedy nebola samozrejmosť.

Vždy treba mať niekoho, kto preberie myšlienky ostatných a obohatí ich o tie vlastné. Naším Sacchim bol Björn Andersson, ktorý s Bayernom v 70. rokoch vyhral Európsky pohár majstrov. Nesprával sa k nám mladým