Denník N

Hmotná zodpovednosť politikov je stále iba v rovine sľubov

Neplatí hmotná zodpovednosť verejných činiteľov, keďže ju v tomto volebnom období vláda neschválila a ani nepredložila, hoci to politici, ktorí sú jej súčasťou, občanom sľubujú už od roku 2010.

Autor je člen predsedníctva a odborník Spolu pre otázky právneho štátu
Komentár vyjadruje osobný názor autora textu a nie názory advokátskej kancelárie WISE3,
v ktorej autor pôsobí ako partner.

„S touto témou som prišiel do parlamentu v roku 2010. Chcel som k tomu robiť aj referendum,“ vyjadril sa vtedajší opozičný politik Igor Matovič v roku 2014. Po viac ako desiatich rokoch exkluzívny prieskum verejnej mienky, ktorý sme si nechali vypracovať v strane SPOLU od agentúry AKO ukázal, že až 90 percent občanov SR podporuje zavedenie inštitútu hmotnej zodpovednosti politikov.

Vládna koalícia má dnes dostatok hlasov na presadenie tohto inštitútu, no žiaden návrh doposiaľ nepredložila. Pristúpili sme preto k činom a predložíme na najbližšiu schôdzu náš návrh právnej úpravy. Občanov o dôležitosti a nevyhnutnosti prijatia hmotnej zodpovednosti nemusíme presviedčať, na prijatie zákona však bude ako vždy potrebná aj politická vôľa. A vôľu politikov formuje verejná diskusia, kde pomôžu aj názorné príklady z nedávnej minulosti.

Prípad prvý, „internet pre školy“

V období od júla 2019 do júla 2020 využívalo ministerstvo školstva služby, ktoré uzavrelo so spoločnosťou Slovak Telekom, postupom priameho rokovacieho konania bez splnenia podmienok na jeho použitie. Ministerstvo v súvislosti s implementáciou projektu EDUNET_SK spôsobilo svojou nedostatočnou prípravou verejného obstarávania jeho omeškanie. Omeškanie so zorganizovaním verejného obstarávania na projekt EDUNET_SK nebolo spôsobené nepredvídateľnými okolnosťami, ale výlučne nedostatočným dôrazom ministerstva na prípravu uvedeného verejného obstarávania.

Ministerstvo muselo mať vedomosť od začiatku päťročnej lehoty trvania projektu Infovek 2 kedy sa uvedený projekt skončí. Preto malo dostatočný časový priestor, aby zorganizovalo a úspešne ukončilo novú súťaž tak, aby sa nedostalo do časovej tiesne. A aby nemuselo uzatvoriť novú zmluvu bez otvoreného súťažného postupu. Ministerkou zodpovednou za tento rezort bola Martina Lubyová a od marca 2020 Branislav Gröhling. Pokuta vo výške 228149,71 eura uložená rezortu zo strany Úradu pre verejné obstarávanie (ÚVO) je právoplatná. Pani Lubyová sa však obávať nemusí, hmotná zodpovednosť, hoci slovne presadzovaná aj jej vládou, nie je platná a účinná.

Prípad druhý, „Pulóver“

Ministerstvo vnútra nakupovalo v roku 2019 pulóvre. Stanovilo presné funkčné a technické špecifikácie predmetu zákazky. Presne zadefinovalo materiálové zloženie pulóvrov (30 % vlna a 70 % akryl) a dokonca aj ich farbu. Uchádzači mali podľa ministerstva dodať zákazku iba mesiac od vyhlásenia súťaže. Úrad pre verejné obstarávanie takúto lehotu dodania predmetu zákazky považoval za neprimerane krátku.

ÚVO zistil, že dodanie priadze potrebnej na splnenie požiadavky o farbe trvá na trhu tri až štyri týždne od zadania objednávky pre dodávateľa. Úspešný uchádzač nakoniec musel od zmluvy odstúpiť, lebo nestihol zákazku dodať. Podmienky však boli od začiatku nastavené diskriminačne. Iba vzhľadom na to, že k plneniu z kúpnej zmluvy nedošlo (nakoľko bola ukončená dohodou zmluvných strán), neuložil ÚVO sankciu 30-tisíc eur, ale najnižšiu možnú 500 eur. No vtedajšia ministerka Denisa Saková môže byť takisto bez obáv.

Prípad tretí, „Vyššie územné celky“

Vyššie územné celky patria z hľadiska objemu svojich rozpočtov a spravovaného majetku k najväčším subjektom verejnej správy v regiónoch Slovenska. Aj z tohto dôvodu sa NKÚ rozhodol preveriť a zhodnotiť stav dodržiavania všeobecne záväzných právnych predpisov pri využívaní verejných prostriedkov a majetku.

Kontrolovaným obdobím boli roky 2018 a 2019. NKÚ zistil porušenia finančnej disciplíny spolu v sume 295590,38 eura. Vyššie územné celky použili verejné prostriedky nad rámec oprávnenia, ktorým došlo k ich vyššiemu čerpaniu, nehospodárne a neúčinne vynaložili verejné prostriedky a porušili pravidlá a podmienky pri poskytovaní prostriedkov z rozpočtu verejnej správy. Keďže porušenia finančnej disciplíny sa týkali použitia vlastných zdrojov VÚC, neboli odstúpené príslušnému orgánu za účelom ďalšieho konania. A rovnako sa postihu nemusia obávať ani predsedovia samosprávnych krajov.

Prípad „nákup vakcín Sputnik V“

Najviac sa dnes hmotná zodpovednosť spája s kontroverzným nákupom neregistrovanej vakcíny Sputnik V. Nákup inicioval vtedajší premiér Matovič so súhlasom a podporou zo strany ministra zdravotníctva Krajčího. Príprava zmluvných podmienok, ich schvaľovanie a ani zverejnenie neprebehli štandardným procesom. Hlavný vyjednávač Igor Matovič dokonca vyhlásil, že zmluvu nečítal a prípadné nejasnosti si máme riešiť s príslušným štátnym zamestnancom. Na druhej strane záväzky zo zmluvy sú jasné, zaviazali sme sa k odberu neregistrovaných vakcín a tento záväzok sme zabezpečili povinnosťou platiť až 20 miliónov amerických dolárov. Platiť budeme, hoci použitie vakcíny je stále otázne.

Konanie, ktoré je zjavne v nesúlade s odbornou starostlivosťou, má svojich nositeľov. Vtedajší minister zdravotníctva Marek Krajčí a ani vtedajší premiér Igor Matovič sa postihu obávať nemusia. Neplatí totiž hmotná zodpovednosť, keďže ju v tomto volebnom období neschválili a ani nepredložili, hoci to občanom sľubovali už od roku 2010.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Politici píšu

Komentáre

Teraz najčítanejšie