Denník N

Kríza ako výzva? O čom hovorí náš zavretý pavilón v Benátkach

Český a slovenský pavilón v Benátkach. Foto - Luu
Český a slovenský pavilón v Benátkach. Foto – Luu

Slovenská neúčasť na 17. bienále architektúry nesúvisí len s rekonštrukciou výstavnej budovy.

Ako budeme spolu žiť? Tak znie téma 17. bienále architektúry, ktoré bolo po ročnom odklade otvorené počas minulého víkendu v Benátkach. Ide o najvýznamnejšiu svetovú platformu prezentácie architektúry a zároveň o jedno z prvých veľkých medzinárodných kultúrnych podujatí, ktoré sa po vynútenej pandemickej pauze podarilo zorganizovať a sprístupniť verejnosti.

Slovenskú odpoveď na otázku o spoločnom budúcom živote sa návštevníci nedozvedia. Pavilón, ktorý si vo federálnej tradícii delíme s Českou republikou a ktorého program na aktuálnom bienále mal byť v našej réžii, je totiž zatvorený. Dôvodom je technický stav budovy a jej pripravovaná rekonštrukcia.

Tu by sa správa o zatvorených dverách československého (či českého a slovenského) pavilónu mohla skončiť. Ticho, ktoré na našom mieste v benátskom parku Giardini di Castello vládne, však predsa o niečom hovorí.

Dôsledky havárie

Budova od architekta Otakara Novotného bola slávnostne otvorená v roku 1924 pri príležitosti prvej účasti Československa na benátskom bienále. História umeleckého podujatia siaha do roku 1895, architektúra sa ako samostatný prvok do programu dostala v roku 1980.

Takmer storočná stavba československého stánku dlhodobo preukazovala potrebu sanácie. Situácia sa vyhrotila v roku 2019, keď počas prebiehajúcej výstavy došlo pri búrke k poškodeniu skleneného svetlíka pavilónu. Počas trvania výstavy bola realizovaná provizórna oprava, na konci roka 2019 padlo rozhodnutie o nutnosti rekonštrukcie budovy.

Riaditeľka Slovenskej národnej galérie (SNG) Alexandra Kusá (inštitúcia zastrešuje našu účasť na bienále) vysvetľuje ďalšiu genézu: „Národní galerie Praha (NGP) ako správca pavilónu začala s projektovou prípravou rekonštrukcie. V roku 2020 v súvislosti s pandémiou celý svet zastal, nekonalo sa ani bienále. V tomto období vznikla architektonická štúdia obnovy. Koncom apríla tohto roku nám NGP oznámila, že dostali od ministerstva kultúry potvrdenie o registrácii rekonštrukcie pavilónu. Galéria pripravuje na podpis dodatok zmluvy s architektonickým štúdiom MCA na dopracovanie architektonickej štúdie.“

SNG si aktuálne od českej strany vyžiadala aj časový a finančný harmonogram ďalšieho postupu na najbližšie obdobie, údaj o termíne samotnej realizácie rekonštrukcie zatiaľ nemá k dispozícii.

Vlastnícky je benátsky pavilón rozdelený podľa federálneho pomeru, čiže 2:1. Prejavuje sa to aj pri financovaní aktuálnej sanácie. Slovenská strana už disponuje prísľubom ministerstva kultúry na financovanie paritnej časti rekonštrukcie, čo oznámila aj českej strane.

Zo stanoveného pomeru zároveň vyplýva aj správcovstvo budovy, ktoré je v českých rukách. Alexandra Kusá vysvetľuje, že v momentálnej situácii „sme podľa medzištátnej dohody závislí od aktivity českej strany, ktorá vybavuje rekonštrukciu v pamiatkovo veľmi exponovanej oblasti počas pandemickej situácie“.

Z uvedeného vyplýva, že programová neúčasť Slovenska na prebiehajúcom ročníku bienále architektúry nás síce môže mrzieť (a to riaditeľka SNG na dopyt aj komunikuje), no na vzniknutú situáciu, zdá sa, existujú objektívne dôvody.

Téma tohtoročného bienále architektúry – Ako budeme spolu žiť? Foto – Imro Vaško

Napriek pandémii

Architekt a vedúci katedry architektúry na pražskej Vysokej škole umělecko-průmyslovej Imro Vaško chodí na benátske bienále architektúry pravidelne a dlhodobo. Osobné hobby sa tu snúbi s odborným záujmom. Vaško nedávno vydal publikáciu Nové milénium 2000 – 2018 – Od pádu dvojičiek po smrť Zahy Hadid, ktorej nosnou líniou je skúmanie architektúry práve na základe benátskych prehliadok, ich tém a diskurzov.

Na otvorenie tohtoročného (presunutého) bienále sa Vaško vydal, ako tvrdí, „na blind“. Netušil, do akej miery sa podujatie nakoniec podarilo zrealizovať, čo na mieste nájde a ako bude prehliadka zvládnutá. Nakoniec bol pozitívne prekvapený hneď z dvoch dôvodov. Jednak preto, že sa logisticky náročnú medzinárodnú výstavu s desiatkami účastníkov vôbec podarilo v stále komplikovaných podmienkach uskutočniť.

Zároveň ho potešila stanovená téma výhľadu na možný spoločný život, ktorá sa pozerá do budúcnosti (a teda vlastne na katastrofický stav súčasnosti). Vaško je kritikom konzervatívnych pohľadov späť, ako aj podľa neho už prekonaných modernistických prístupov.

Z plejády účastníkov v súvislosti so stanovenou témou v rozhovore vyberá niekoľko príkladov. Pavilón škandinávskych krajín berie položenú otázku bienále doslova – rieši tému možností spoločného bývania, v ktorom je navzájom zdieľaných mnoho služieb. Veľká Británia sa zase zameriava na rastúce bariéry medzi súkromnými a verejnými priestormi a poukazuje na ich vplyv na polarizácie v spoločnosti.

Londýnske ecoLogicStudio sa pri rozvrhovaní budúcnosti pohybuje na hranici medzi ekológiou, biológiou a architektúrou. Vo svojom príspevku skúma priestorové využitie morských rias pri znižovaní uhlíkovej stopy.

Experimenty s riasami – ecoLogicStudio. Foto – Imro Vaško

Nevyužitá príležitosť

Debata o zážitku z bienále sa však rýchlo ocitne pred československým pavilónom. Vaško vedel, že žiadny slovenský program zrejme nemá očakávať, no predsa bol zaskočený.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Architektúra a dizajn

Slovenská národná galéria

Kultúra

Teraz najčítanejšie