Poslanci parlamentu si v stredu na neverejnej schôdzi vypočuli veľmi podobné informácie ako desať najmocnejších ľudí v štáte na stretnutí minulý pondelok. Predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina) podľa informácií Denníka N čítal poslancom zhruba 20 minút správu od riaditeľa SIS Michala Aláča, ktorý je nominantom tejto vládnej strany.
Týkala sa podozrení, že ktosi z polície a prokuratúry cez výpovede kajúcnikov manipuluje vyšetrovania niektorých známych korupčných káuz. Od marca to vyšetruje inšpekcia ministerstva vnútra.
Bez konkrétnych mien
Utajené stretnutie špičiek štátu, polície a prokuratúry minulý týždeň vyvoláva čoraz väčšie dohady a konšpirácie a po včerajšom dianí v parlamente sa to len posilnilo. Situácia zašla tak ďaleko, že inokedy rezervovaná Národná kriminálna agentúra (NAKA) vydala vyhlásenie a ohradila sa voči podozreniam z manipulácie vyšetrovaní.
Správa, ktorú čítal Boris Kollár v parlamente, neobsahovala konkrétne mená. Zameraná bola na údajný „modus operandi“, podľa ktorého sa ovplyvňujú vyšetrovania. V správe sa tvrdí, že SIS má k dispozícii aj legálne dôkazy získané informačnotechnickými prostriedkami. To by mohli byť odpočúvania, videonahrávky alebo textové správy či e-maily. Ani v tomto prípade sa poslanci nedozvedeli, ktorých konkrétnych ľudí sa tieto údajné dôkazy týkali.
Obsah schôdze bol utajený a správa bola utajená v režime „dôverné“. Určená bola 150 poslancom Národnej rady. Tí bezpečnostné previerky mať nemusia a môžu sa podľa zákona oboznamovať s utajovanými skutočnosťami aj bez nich.
SIS správu neposlala sama od seba
Ako sa však ku Kollárovi správa Slovenskej informačnej služby dostala? Požiadal o ňu predseda parlamentu a Aláč mu vyhovel? „Vzhľadom na to, že išlo o utajené rokovanie, informácie o podrobnostiach a priebehu schôdze nemôžeme poskytnúť,“ odpísal Kollárov tlačový odbor. SIS podľa informácií Denníka N Kollárovi správu pre poslancov neposkytla z vlastnej iniciatívy, čo by malo znamenať, že si ju niekto z parlamentu vyžiadal.
„Vo vzťahu k Vašim otázkam uvádzame, že Slovenská informačná služba je v súlade so zákonom oprávnená poskytovať Národnej rade Slovenskej republiky informácie významné pre jej činnosť a rozhodovanie,“ odpísala tajná služba.
Mimoriadnu parlamentnú schôdzu o utajenom stretnutí zvolal opozičný Smer Roberta Fica a niekoľko poslancov Hlasu. Okrem utajeného priebehu zaujala aj tým, že Sme rodina a piati poslanci OĽaNO podporili Ficov návrh, aby si poslanci vypočuli bývalého riaditeľa SIS Vladimíra Pčolinského, ktorý je v kolúznej väzbe. Špeciálny prokurátor Daniel Lipšic následne listom oznámil, že to nie je možné.
Čítanie utajených správ SIS v parlamente je nezvyčajná záležitosť, výnimkou sú pravidelné výročné správy služby, ktoré v Národnej rade číta riaditeľ tajnej služby. V parlamente v stredu zakázali poslancom používať mobily v rokovacej sále, v celej budove vypli wifi a novinári nemohli vyjsť na prvé a druhé poschodie budovy.
Prísne bezpečnostné opatrenia boli aj v SIS minulý pondelok počas stretnutia „veľkej desiatky“. Stretnutie prebiehalo v špeciálnej „odtienenej“ miestnosti, ktorú nie je možné odpočúvať. V areáli SIS boli desiatky ochrankárov ústavných činiteľov aj z vnútornej ochrany služby.
O správe, ktorú čítal Kollár, vo štvrtok na tlačovke hovoril predseda opozičného Hlasu Peter Pellegrini. Informácie zo správy sú podľa neho natoľko závažné, že začínajú zbierať podpisy na zvolanie mimoriadnej schôdze na odvolanie premiéra Eduarda Hegera.
„Zo správy vyplýva, že tu naozaj existuje skupina ľudí, ktorá je schopná z titulu svojho postavenia v silových zložkách alebo v orgánoch činných v trestnom konaní priamo ovplyvňovať a manipulovať vyšetrovanie jednotlivých prípadov,“ tvrdil Pellegrini. Táto skupinka je podľa neho schopná dostať do väzby nevinných ľudí a držať ich tam, akokoľvek dlho chcú.

Predseda Hlasu zároveň tvrdil, že už kolujú aj informácie o tom, že cieľom skupinky je odstránenie generálneho prokurátora Maroša Žilinku z funkcie. Bývalý premiér však tieto informácie prednášal skôr ako otvorené otázky než overené a podložené konštatovania.
Podľa Pellegriniho o takejto skupinke vedeli niektorí predstavitelia štátu „a niektorým to aj vyhovovalo“. Toto jeho tvrdenie však súčasťou správy nebolo.
Predseda Smeru Robert Fico zasa tvrdil, že sa podozrenie týka všetkých známych káuz, a chce, aby ho parlament zbavil mlčanlivosti, aby o správe mohol hovoriť verejne a dokonca ju celú verejne čítať.
Podpredseda Národnej rady Gábor Grendel (OĽaNO) upozornil na svojom facebookovom konte aj na skutočnosť, že na schôdzi, ktorú zvolala opozícia, nevystúpil ani jeden opozičný poslanec. Boris Kollár, ktorý správu pred poslancami prečítal, zasa v Rádiu Expres vysvetľoval, že otvorenie neverejnej schôdze sa dohodlo v pondelok na koaličnej rade, pretože aj opozícia má právo vedieť, čo sa deje v štáte. Jeho strana potom aj hlasovala so Smerom za predvolanie Pčolinského do parlamentu. 
Prezidentka Zuzana Čaputová, predseda vlády Eduard Heger, predseda parlamentu Boris Kollár, generálny prokurátor Maroš Žilinka, špeciálny prokurátor Daniel Lipšic, minister vnútra Roman Mikulec, ministerka spravodlivosti Mária Kolíková, nový šéf SIS Michal Aláč, policajný prezident Peter Kovařík a šéf inšpekcie ministerstva vnútra Adrián Szabó. Foto N – Tomáš Benedikovič, Vladimír Šimíček a TASR
Desiatka počula to isté, ale pýtala sa
Správa, ktorú Kollár čítal v parlamente, vychádzala z rovnakého základu, aký v priebehu mája dostala od Aláča prezidentka Zuzana Čaputová, premiér Eduard Heger (OĽaNO), predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina), ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (Za ľudí), minister vnútra Roman Mikulec (OĽaNO), generálny prokurátor Maroš Žilinka, špeciálny prokurátor Daniel Lipšic, policajný prezident Peter Kovařík aj šéf inšpekcie ministerstva vnútra Adrián Szabó.
Na základe tejto správy sa následne premiér Heger rozhodol túto desiatku zavolať v pondelok 17. mája na stretnutie, ktoré sa napokon konalo v sídle tajnej služby a bolo neverejné. Aláč mal počas tohto stretnutia vysvetľovať podozrenia, ktorými sa od marca zaoberá inšpekcia ministerstva vnútra. Prípad dozoruje bratislavská krajská prokuratúra.
Na rozdiel od poslancov, ktorí o správe v parlamente v utajenom režime diskutovali, mohla „veľká desiatka“ riaditeľovi SIS či prokurátorom a šéfovi polície a inšpekcie klásť otázky. To sa na stretnutí aj dialo a Aláč im na otázky odpovedal.
O tom, že sa stretnutie konalo, nik z účastníkov neinformoval. Verejnosť sa o ňom dozvedela až vo štvrtok 20. mája, keď účastníci stretnutia Denníku N potvrdili jeho konanie. Oficiálne všetci odmietli, že by sa na stretnutí rozoberali konkrétne prípady.
Prezidentka Zuzana Čaputová aj v stredu vyhlásila, že tam nijakým spôsobom nedebatovali o živých kauzách. „Hneď ako by to nastalo, zodvihla by som sa zo stretnutia, upozornila ostatných a odišla by som,“ povedal včera s tým, že vníma podozrenia v súvislosti s touto schôdzkou. Stretnutie považuje doposiaľ za užitočné a vecné.
„Pokiaľ sú podozrenia na stole, tak im treba venovať pozornosť a treba ich vyšetriť a nevychádzať z dojmov, ale striktne z faktov,“ povedala ešte pre TA3.
Robert Fico aj Peter Pellegrini však už niekoľko dní tvrdia opak. Zo stretnutia, ktorého obsah účastníci nechcú spresniť, pretože prebehlo v utajenom režime, sa stala jedna z hlavných politických tém.
NAKA vidí diskreditačnú kampaň
Proti úvahám, že manipulujú vyšetrovania, sa vo štvrtok ohradili policajti z NAKA. V stanovisku, ktoré zaslalo policajné prezídium, píšu, že vždy postupujú v súlade so zákonom a po diskreditačnej kampani chcú zaujať jednoznačné stanovisko.
„Pri vyšetrovaní všetkých trestných vecí vedených v rámci pracovnej skupiny Očistec policajti postupujú striktne podľa Trestného zákona, Trestného poriadku a ostatných právnych predpisov,“ píšu policajti v stanovisku. Všetky úkony sa podľa nich vykonávajú výlučne v medziach zákona, osoby sú vypočúvané po zákonnom poučení a po vznesení obvinenia aj za prítomnosti obhajcov tak, aby bolo v plnej miere dodržané právo obvinených na obhajobu.
„V existujúcich dôkazných situáciách je pochopiteľné znepokojenie niektorých osôb, pričom pri vedení trestných stíhaní nikdy nedochádza k manipulovaniu dôkazov v akejkoľvek forme v žiadnych z vyšetrovaných trestných vecí, nielen v aktuálnych, ale ani v ostatných množstvách trestných konaní v rámci mnohoročnej praxe jednotlivých členov tejto skupiny,“ píše sa vo vyhlásení NAKA, ktoré novinárom poslalo policajné prezídium.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
Miro Kern



































