Denník N

Lekár Milan Mrázik: Keď si niekto kupuje auto, pýta sa aj na detaily. Prečo potom v ambulancii lekára mlčí?

Milan Mrázik. Foto - archív M. M. - záber z diskusie s Transparency International Slovensko
Milan Mrázik. Foto – archív M. M. – záber z diskusie s Transparency International Slovensko

Obvodný lekár vám dá výmenný lístok a povie, aby ste sa objednali k špecialistovi. Čo je to za hlúposť, prečo sa vôbec niekam máte objednávať? Lekár má predsa počítač, prečo to neurobí on sám? Rozhovor s neurochirurgom Milanom Mrázikom.

Na neurochirurgii v žilinskej nemocnici pracujete už 25 rokov. Ako vašu prácu zmenila pandémia korony?

Výrazne. V marci minulého roka sme po vyhlásení núdzového stavu museli zastaviť všetky plánované operácie. Do júna sme riešili len život zachraňujúce výkony, lebo nik nevedel, čo sa bude diať. V lete sme síce odložené operácie začali slušne dobiehať, ale keď prišla druhá vlna pandémie, všetko sa zopakovalo.

Urologický pavilón v našej nemocnici sa nakoniec transformoval na covid pavilón, kam prešlo veľa anestéziológov, čiže hoci by sme na neurochirurgii aj boli schopní operovať plánované veci, nedalo sa to. Chýbali nám práve anestéziológovia a anestéziologické sestry.

Choroby zvyknú progredovať. Neznamená odkladanie plánovaných výkonov v konečnom dôsledku zhoršenie stavu tých pacientov?

V našom odbore určite nie, lebo odkladali sa len výkony, ktoré zhoršenie stavu nespôsobujú. Nik by si nedovolil odložiť napríklad operácie nádorov na mozgu. Tie sme robili ďalej. Ochorenia na chrbtici súvisiace napríklad s platničkami a podobne však zhoršenie stavu nespôsobia. A ak išlo o stavy s neznesiteľnou bolesťou, kde konzervatívna liečba nezaberala, operovali sme aj tie.

Kedy dobehnete všetky odložené plánované operácie?

Ešte stále riešime aj pacientov z decembra minulého roka. V januári tohto roka sme síce mohli operovať už tri dni v týždni, ale zrazu prišla absurdná situácia, keď nebol dostupný jeden potrebný liek, respektíve opiát s názvom sufentanil, ktorý sa používa ako súčasť vedenia celkovej anestézie počas operácie alebo u pacientov uspatých na ARO. Udialo sa tak zo dňa na deň a tento zarážajúci nezmysel v našom zdravotníctve nás zastavil na ďalšie tri až štyri týždne.

V čom bol problém? Šlo o výpadok vo výrobe daného lieku? 

Moje informácie sú také, že problém bol skôr v platbách zaň. Už aj nejaká komisia z EÚ nás vyzývala, že systém nemôže donekonečna fungovať tak, že berieme veci na dlh. V praxi sa tak stávalo, že pacienta z novembra sme preobjednali na február, aby sme mu zase oznámili, že operácia sa odkladá.

Niekedy mi to pripadá ako bludný kruh – pre koronu sme mohli operovať len tri dni v týždni, a aj to sa zrušilo pre absenciu lieku. Sám som teraz zvedavý, kedy sa nám podarí dobehnúť všetky odložené operácie. Môj odhad je, že do konca júna, ak sa nestane nič nepredvídateľné, to zvládneme.

Nemá dobiehanie starých operácií vplyv na kvalitu lekárskych výkonov? Asi by som nechcel, aby ma operoval vyčerpaný špecialista. Nestúpa tým riziko chýb?

To sa nemôže stať, lebo pracovný čas počas operačného dňa je od siedmej ráno do pol štvrtej poobede. Nikde sa pritom nezačína operovať o siedmej ráno, lebo personál najskôr musí pripraviť sály.

My sme asi jediní v žilinskej nemocnici, kde si programy vypisujeme už na trištvrte na osem, na iných oddeleniach sa začína operovať podstatne neskôr. Operácie končíme okolo štvrť na štyri, aby sme všetko stihli normálne uzavrieť.

V praxi sa teda určite nedeje to, že operujeme vyčerpaní do desiatej večer. Možno raz za dva či tri týždne „ukecáme“ anestéziológa na to, aby s nami robil jeden deň o niečo dlhšie, napríklad do ôsmej. Stihneme tak povedzme o tri operácie viac.

Každá operácia má svoj optimálny čas, samozrejme, za predpokladu, že všetko ide, ako má. Ak aj nenastanú žiadne komplikácie, viac zákrokov, ako je naplánovaných na daný deň, nestihnete. Pracovný čas vás nepustí.

Koľko trvá napríklad obyčajná operácia hernie disku, teda vysunutá platnička?

Normálne asi 45 minút, ale ak je pacient chudý, dá sa stihnúť aj za 30 minút. Za menej ako polhodinu to už nejde. Iný príklad – pri stabilizácii chrbtice sa jeden segment, teda umelá platnička, štyri skrutky, uvoľnenie chrbticového kanála, uvoľnenie nervových štruktúr a koreňov stíha spraviť do jeden a pol hodiny. Pri chudom pacientovi to ide aj za hodinu a desať minút, za menej však už nie. Pri chirurgických výkonoch aj tak nemôže byť rozhodujúci čas, podstatné je, aby bolo všetko urobené poriadne.

Všetci s nadváhou a obezitou vám teda predlžujú čas operácií?

Logicky, lebo máme väčší problém dostať sa tam, kam potrebujeme. Pri chudom pacientovi nemusíme rezať do takej hĺbky, ľahšie sa nám manipuluje, napríklad odstraňuje svalstvo od chrbtice a podobne. Navyše, ťažká obezita je vždy riziková z hľadiska operačných aj pooperačných komplikácií.

Patríte k lekárom, ktorí roky verejne bojujú proti úplatkom v zdravotníctve, trváte na svojej cti a hrdosti. Nezvyknú sa vám niektorí kolegovia smiať poza chrbát?

Akože som naivný? Nikdy som to nezaregistroval. Naopak, mám skôr pozitívne reakcie, hoci sú zriedkavé. Lekári aj sestry v našej nemocnici vedia, aký som, a vedia aj to, že to robím z presvedčenia. Vnímam to ako správne a je mi jedno, čo si kto myslí.

A vypláca sa vám to?

Vypláca sa mi to minimálne v tom, že dnes sa mi už v ambulancii len málokedy stane, aby mi pacient vnucoval nejakú odmenu. Obvykle vedia, že s takou pozornosťou u mňa nepochodia.

V roku 2012 ste ako prvý lekár na Slovensku začali nosiť odznak, že neberiete úplatky. Dá sa povedať, že po deviatich rokoch sme na tom s drobnou korupciou lepšie? Lebo aj za vami dodnes niektorí chodia s obálkami a musíte im vysvetľovať, že ju nechcete.

Stáva sa to, ale čoraz zriedkavejšie. Áno, aj v našej nemocnici stále vídavam lekárov či pacientov, ktorí majú v rukách igelitky,

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Rozhovory

Zdravotníctvo

Slovensko, Zdravie

Teraz najčítanejšie