Vedia najmenej, no myslia si, že vedia najviac. Skúmali vplyv Dunningovho-Krugerovho efektu na očkovanie

Podľa deviatej vlny výskumu „Ako sa máte, Slovensko?“ z mája tohto roku sa proti covidu neplánuje zaočkovať 30,9 percenta opýtaných.

Ide o mierny nárast v porovnaní s marcovým zberom, keď by sa nezaočkovalo 28,8 percenta respondentov.

Ochota dať sa zaočkovať dlhodobo súvisí s pocitom ohrozenia pandémiou – častejšie by sa zaočkovali respondenti, ktorí sa cítia ohrození.

Ochota očkovať sa súvisí aj s dôverou k vláde či vede.

Konšpiračné presvedčenia a rola vzdelania

Na ochotu zaočkovať sa proti covidu vplývajú aj konšpiračné presvedčenia – s ich nárastom ochota klesá.

Prieskum „Ako sa máte, Slovensko?“ prebieha od marca minulého roku a dlhodobo pozoruje, že existuje vzťah medzi vzdelaním a ochotou dať sa zaočkovať.

Podľa najnovšieho zberu zo 14. až 20. mája 2021 sa proti covidu plánuje zaočkovať, alebo sa už zaočkovalo 70,6 percenta vysokoškolsky vzdelaných respondentov.

To isté hovorilo iba 41,4 percenta ľudí so základným alebo učňovským vzdelaním (bez maturity).

Zahraničné výskumy ukázali, že na ochotu zaočkovať sa vplývajú aj ďalšie faktory vrátane politických či náboženských presvedčení.

Dunningov-Krugerov efekt

Podľa staršej štúdie, ktorá vyšla v roku 2018 v časopise Social Science & Medicine, vplýva na antivakcinačné postoje aj takzvaný Dunningov-Krugerov efekt.

Jav je pomenovaný podľa dvojice psychológov Justina Krugera a Davida Dunninga z Cornellu, ktorý o jave napísali slávnu štúdiu v roku 1999.

V experimentoch o humore, gramatike a logike vedci ukázali, že tí, ktorí sa zo všetkých účastníkov umiestnili výsledkami v dolnej štvrtine, „výrazným spôsobom nadhodnocovali svoj výkon v teste a aj svoje schopnosti“, ako uvádza štúdia.

Ľudia, ktorí nie sú kompetentní a nemajú príslušné znalosti a zručnosti, trpia podľa Dunninga a Krugera hneď dvakrát: „Nielenže dospievajú k chybným záverom a robia zlé rozhodnutia, ale ich nekompetentnosť ich okráda o metakognitívnu schopnosť, aby si toho boli vôbec vedomí.“

Efekt teda hovorí, že ľudia, ktorí nevedia, nevedia, že nevedia. Inak povedané, nekompetentní si neuvedomujú svoju nevedomosť.

Pýtali sa na príčiny autizmu

Politológ Matthew Motta z univerzity v Oklahome a jeho dvaja kolegovia v spomínanom článku zo Social Science & Medicine overili vzťah medzi reálnymi poznatkami ľudí z medicíny, ich subjektívnymi pocitmi o znalostiach a postojmi k očkovaniu.

Najprv sa zaujímali o skutočné znalosti účastníkov experimentu o autizme a jeho príčinách. Ľudia odpovedali na viacero otázok vrátane tej, či očkovanie detí spôsobuje autizmus.

Pre stiahnutú štúdiu Andrewa Wakefielda a jeho tímu z roku 1998 je táto fáma populárna, hoci viacero nedávnych štúdií na státisícoch detí spojenie medzi autizmom a očkovaním jednoznačne vylúčilo.

Motta a jeho kolegovia merali aj sebadôveru ľudí vo vlastné presvedčenia a pýtali sa ich, či rozumejú téme autizmu viac ako lekári a vedci.

Pýtali sa aj na dôveru vo vedcov a lekárov a antivakcinačné postoje merali otázkou, či by rodičia mali mať právo nezaočkovať svoje deti MMR vakcínou.

Zaujímal ich aj názor respondentov na to, či by očkovaciu politiku mala tvoriť verejnosť alebo vedci, ktorí sa zaoberajú medicínskymi odbormi.

Preceňovanie schopností

Do štúdie zapojili okolo 1300 Američanov, ktorí odpovedali online.

Vedci zistili, že viac ako tretina opýtaných si myslela, že o príčinách autizmu vedia viac ako lekári (36 percent) a vedci (34 percent).

Ďalej zistili, že „tí, ktorí vedeli o príčinách autizmu najmenej a ktorí mali chybné informácie o spojení vakcín s autizmom, si v najväčšej miere mysleli, že o príčinách autizmu vedia viac ako odborníci na medicínu“, píše sa v štúdii.

Preceňovanie vlastných schopností alebo nadmernú sebadôveru (z angl. overconfidence), o ktorej je v uvedenom citáte reč, autori štúdie vykladajú ako druh Dunningovho-Krugerovho efektu.

Nadmerná sebadôvera je chyba v uvažovaní, keď je subjektívne presvedčenie o pravdivosti nejakých tvrdení väčšie ako objektívna správnosť týchto súdov.

Neprimeraná sebadôvera vo vlastné znalosti, ktorá však nezodpovedala reálnym poznatkom, bola spojená s antivakcinačnými postojmi. „Ľudia, ktorí si myslia, že vedia viac ako odborníci na medicínu, menej podporovali pro-vakcinačnú politiku a zdôrazňovali rolu laikov pri tvorbe politík“, konštatuje Motta a jeho tím.

Námietky

Niekto by mohol namietať, píšu autori štúdie, že uvedený jav nevysvetľuje nadmerná sebadôvera, ale skutočnosť, že opýtaní natoľko nedôverovali expertom, že dôvera vo vlastné presvedčenia vyzerala ako nafúknutá.

Také vysvetlenie je síce možné, no podľa vedcov ho vylučuje fakt, že „väčšina respondentov aspoň nejako dôverovala odborníkom na medicínu“. Navyše „nadmerná sebadôvera nebola priamo spojená s poklesom dôvery vo vedcov“.

Neuvedomujú si povrchné znalosti

Psychologička Vladimíra Čavojová povedala, že ak si ľudia na internete hľadajú informácie z medicíny vrátane očkovania, môžu z toho chybne usúdiť, že téme rozumejú.

„Odporca očkovania môže preceňovať svoje poznatky, ak má pocit, že si študoval na internete, hoci to znamená len toľko, že scrolloval na Facebooku a čítal si nadpisy, prípadne krátke články,“ dodala Čavojová, ktorá pôsobí na Ústave experimentálnej psychológie SAV.

Podľa psychologičky si taký človek nemusí uvedomiť, že má len povrchné znalosti, ktoré sa nemôžu merať so štúdiom imunológie či epidemiológie.

„Ale subjektívne si môže myslieť, že toho vie veľa, dokonca viac ako odborníci. Platí to obzvlášť v prípadoch, ak s ním odborníci nesúhlasia,“ dodala Čavojová.

Ako na nadmernú sebadôveru?

Otázka znie, čo robiť, aby ľudia nepodliehali ilúzii, že rozumejú veciam, ktorým v skutočnosti nerozumejú.

„Aj Dunning s Krugerom hovorili, že najlepší spôsob, ako nekompetentných spraviť kompetentnými, je, aby si uvedomili, čo všetko nevedia,“ povedala Čavojová, no zároveň dodala, že ak si takí ľudia myslia, že téme dokonale rozumejú, nemajú záujem svoje znalosti rozvíjať, prípadne ich ďalším štúdiom spochybňovať.

Navyše reflexia, „čo všetko človek nevie, je ohrozujúca, lebo ukazuje, že nemá veci plne pod kontrolou“. Za týchto okolností nie je motivovaný spochybňovať svoje presvedčenia, lebo nechce vyzerať ako hlupák.

Niektoré štúdie v minulosti ukázali, že ľudia, ktorí nadhodnocovali svoje znalosti niektorých vecí, „skrotli“ po tom, ako ich niekto požiadal, nech presne vysvetlia, ako fungujú.

Taká požiadavka mala „terapeutický efekt“, lebo ľudia si uvedomili, že problematike v skutočnosti nerozumejú a ich znalosti sú len povrchné.

Niektoré z týchto štúdií sa však nepodarilo zopakovať a ich replikácie zlyhali. Preto nebudeme tvrdiť, že ide o zaručený recept na boj s nadmernou sebadôverou.

O somarinách

Dunningovho-Krugerovho efektu sa týka aj štúdia zavesená tento štvrtok do databázy PsyArXiv. Ide o nerecenzovaný pre-print, preto k nemu treba pristupovať s rezervou.

Tento výskum ukázal, že ľudia, ktorí si myslia, že vynikajú v schopnosti odlíšiť somariny (z angl. bullshit) od zmysluplných vyjadrení, v tejto úlohe obzvlášť zlyhávajú.

Ako bullshit, čiže somariny, sa označujú tvrdenia, ktoré nemajú za cieľ byť pravdivé, ale ich úlohou je len zaujať a poslucháča zaviesť.

Ide o rôzne pseudohlboké a motivačné múdrosti, ktoré sa hrajú na závažné myšlienky s posolstvom, no v skutočnosti sú nezmyselné alebo úplne triviálne.

Autori štúdie tam zaradili vyjadrenia typu: „Realita, ktorú vnímate, presahuje jemnú pravdu.“

Čavojová povedala, že sa ťažko hľadá objektívne kritérium, ktoré vyjadrenia označiť za bullshit (somariny) a stretla sa s námietkami recenzentov, že to, čo niekto považuje za nezmysel, môže iný považovať za zmysluplné. „Za somariny (bullshit) sa považujú výroky, ktoré sú vágne, majú len laxný vzťah k pravde a majú za cieľ zapôsobiť na druhých, často najmä prostredníctvom honosných slov. Vo výskumoch sa preto často používajú náhodne generované výroky, ktoré objektívne nemajú žiadny zmysel, ale vyzerajú ako zmysluplné vety,“ dodala Čavojová.

Psychologička povedala, že zistenia štúdie považuje za vierohodné, hoci dodala, že podobnou témou sa s kolegom zaoberali v ešte nevydanom článku, no s inými výsledkami.

„Merali sme nadmernú sebadôveru v téme migrácie a frekvenciu, s akou sa ľudia priznávali k dvom typom ‚bullshitovania‘. Zistili sme, že ľudia, ktorí sa podceňovali v téme migrácie, sa skôr priznávali k takzvanému vyhýbavému typu ‚bullshitovania‘,“ dodala vedkyňa z SAV.

Rozdiely oproti reportovanej štúdii z databázy PsyArXiv mohli byť spôsobené použitím inej metódy na meranie „bullshitovania“, objasnila psychologička.