Vedia najmenej, no myslia si, že vedia najviac. Skúmali vplyv Dunningovho-Krugerovho efektu na očkovanie
Laici, ktorí najviac nafukovali svoje znalosti, mali podľa štúdie najviac antivakcinačných postojov.
Podľa deviatej vlny výskumu „Ako sa máte, Slovensko?“ z mája tohto roku sa proti covidu neplánuje zaočkovať 30,9 percenta opýtaných.
Ide o mierny nárast v porovnaní s marcovým zberom, keď by sa nezaočkovalo 28,8 percenta respondentov.
Ochota dať sa zaočkovať dlhodobo súvisí s pocitom ohrozenia pandémiou – častejšie by sa zaočkovali respondenti, ktorí sa cítia ohrození.
Ochota očkovať sa súvisí aj s dôverou k vláde či vede.
Konšpiračné presvedčenia a rola vzdelania
Na ochotu zaočkovať sa proti covidu vplývajú aj konšpiračné presvedčenia – s ich nárastom ochota klesá.
Prieskum „Ako sa máte, Slovensko?“ prebieha od marca minulého roku a dlhodobo pozoruje, že existuje vzťah medzi vzdelaním a ochotou dať sa zaočkovať.
Podľa najnovšieho zberu zo 14. až 20. mája 2021 sa proti covidu plánuje zaočkovať, alebo sa už zaočkovalo 70,6 percenta vysokoškolsky vzdelaných respondentov.
To isté hovorilo iba 41,4 percenta ľudí so základným alebo učňovským vzdelaním (bez maturity).
Zahraničné výskumy ukázali, že na ochotu zaočkovať sa vplývajú aj ďalšie faktory vrátane politických či náboženských presvedčení.
Dunningov-Krugerov efekt
Podľa staršej štúdie, ktorá vyšla v roku 2018 v časopise Social Science & Medicine, vplýva na antivakcinačné postoje aj takzvaný Dunningov-Krugerov efekt.
