Denník N

Premiér o probléme vie, pozná aj riešenie?

Odolať tlaku plynárenskej lobby, zmeniť nastavené ciele a zo Slovenska spraviť premianta v oblasti zelených energií nebude ľahké. Ak to premiér Heger zvládne, zapíše sa do dejín.

Autor je poslancom Európskeho parlamentu za PS

Žijeme v dobe akcelerácií, nepretržitého zrýchľovania. Stále rýchlejší rozvoj v oblasti vedy, technológií, ale aj zmien v spoločnosti a životnom prostredí je našou každodennou realitou. Svetoví intelektuáli na to upozorňujú už roky, predvídaví politickí lídri a líderky sa tomu prispôsobili a umne pripravujú svoje krajiny na nové, nepretržite prichádzajúce výzvy.

Pochopili totiž, že ak ich krajina nebude držať krok s dobou, ak ostane zaseknutá v myslení a riešeniach minulých desaťročí, stratí šancu byť konkurencieschopnou. A to v dôsledku znamená len jedno, možno pomalý, no nevyhnutný úpadok. Kto nešprintuje, prehráva.

Slovensko ostatných pätnásť rokov prespalo. S výnimkou prijatia eura sme nespravili žiadny zásadný krok dopredu. Už teraz nás to stojí veľa. Ak sa nerozhýbeme, následky budú drastické.

Aká je šanca, že sa to zmení, že konečne začneme pracovať na tom, aby sme zo Slovenska spravili konkurencieschopnú a na prichádzajúce výzvy pripravenú krajinu?

Vidím dvojité náznaky. Slovník premiéra Hegera je povzbudzujúci. Pred samitom Európskej rady v Bruseli hovoril s veľkým dôrazom o slovenskej konkurencieschopnosti. Premiér teda rozumie problému, ktorému čelíme. Podľa Svetovej ročenky konkurencieschopnosti ekonomík (WCY) sme sa v roku 2020 umiestnili až na 57. mieste. Ak teda premiér zdôrazňuje konkurencieschopnosť, triafa klinček po hlavičke.

Kde je problém? V navrhovaných riešeniach. Na samite v Bruseli sa riešili klimatické ciele únie a členských štátov, jednotlivé krajiny prezentovali svoje postoje a návrhy. Aké boli tie slovenské? Zjednodušene povedané, nech viac robia iní, nám podporte plyn. Keby sa písal rok 2005, bolo by to snáď aj pochopiteľné (nie však rozumné). Píše sa však rok 2021.

Zelené energie zaznamenávajú bezprecedentný rozmach, rozumne a strategicky riadené krajiny robia všetko preto, aby sa zviezli na vlne a získali na tom. Aj keby sme sa tvárili, že nás sa klimatická kríza netýka (týka), podporovať dlhodobo nákladnejší fosílny plyn nedáva zmysel z ekonomického pohľadu. Jeho podporou ľuďom postihnutým energetickou chudobou nepomôžeme a krajinu zasekneme v odvetví, ktoré už nikdy nebude rastové.

Nie je to však chyba premiéra Hegera, on len zdedil politiky presadzované jeho predchodcami. Ale to, či v nastavenej praxi budeme pokračovať alebo ju zmeníme, stojí a padá na Eduardovi Hegerovi.

Odolať tlaku plynárenskej lobby, zmeniť nastavené ciele a zo Slovenska spraviť premianta v oblasti zelených energií nebude ľahké. Ale kto kedy tvrdil, že bude. Ak to premiér Heger zvládne, zapíše sa do dejín.

Ak nie, Slovensku ujde ďalšia príležitosť, šprintujúcim krajinám sa budeme pozerať na stále vzdialenejšie chrbty a v rebríčkoch konkurencieschopnosti sa budeme prepadávať hlbšie a hlbšie.

Doba sa nespomalí, bude sa len zrýchľovať. Je len na nás, či zvládneme aspoň držať tempo.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Politici píšu

Komentáre

Teraz najčítanejšie