Koalícia umiera

Keby sme mali použiť príklad z hokeja, vládna koalícia je Slovensko a opozícia Švajčiarsko. Prirovnanie úplne nesedí len preto, že kým našej reprezentácii dali Švajčiari osem gólov vlastným pričinením, táto vládna zostava si ich dennodenne dáva sama.

Posledným príkladom je nezvolenie Tomáša Lehotského (Za ľudí) za nového podpredsedu parlamentu.

Je úplne jedno, či za zlyhanie môžu koaličné alebo vnútrostranícke spory, prípadne niečo menej dramatické. Podstata zostáva – partia, ktorá má na papieri ústavnú väčšinu, nedokáže poskladať ani 76 poslancov (chýbal jediný hlas), aby zvolila svojho zástupcu do vedenia Národnej rady.

Keby koalícia fungovala a keby mala jasného lídra, hlasovanie o Lehotskom by bola iba formalita, ktorú by vybavili na káve v parlamentnom bufete. Lenže v tejto koalícii nikto taký neexistuje. Eduard Heger ani nedýcha, len aby sa mu vláda nerozpadla, Igor Matovič sa sústreďuje na svoje súkromné boje, nie na udržiavanie vládnej väčšiny. Sme rodina sa už obzerá po Smere. SaS, ktorá sama, na rozdiel od zvyšku koalície, nehlasovala za zvýšenie deficitu rozpočtu, to nemá ako zmeniť. Za ľudí sú v takom pokročilom rozklade, až sa nedá vylúčiť, že za Lehotského v tajnom hlasovaní nehlasovali ani niektorí jeho kolegovia zo strany.

Takto sa ďalej nedá pokračovať a bude to platiť aj vtedy, ak Lehotského zvolia na druhý pokus. Je len otázkou času, kedy sa objaví nový problém. V koalícii sa už niekto s niekým pochytí na akejkoľvek bezvýznamnosti. Dostala sa do štádia, v ktorom vzniká zložitý prepletenec krívd a urazených spomienok na ne, pričom chýba sila, čo by ich prekonala. A každé ďalšie zaváhanie situáciu ešte viac zhoršuje.

Sledujeme niečo na spôsob snehovej gule. Ak sa nestane zázrak, blíži sa predčasný a rýchly koniec koalície OĽaNO, Sme rodina, SaS a Za ľudí.