Keď sa proti indiánskym šípom postavili obrnené transportéry venezuelskej armády (Zlatá horúčka: Domorodci)
Posledná reportáž ku knihe Zlatá horúčka rozpráva príbeh domorodého kmeňa Pemónov a ich náčelníčky. Indiánske územie bolo posledným útočiskom v krajine bezprávia – až kým chaos neprišiel aj k nim.
Ďalšie nepublikované reportáže nájdete v knihe Zlatá horúčka, jej vydanie môžete podporiť na Startlabe, vďaka čomu ju získate medzi prvými.
Na hlinenej červenej ceste, čo vedie z mesta ďalej do hôr – tak tam stojí kapitánia. Cesta je neprirodzene široká a bez jedinej zákruty. Kedysi to bola pristávacia plocha letiska – prizná taxikár v rozpadávajúcom sa aute, ktorého motor onedlho navždy skape. Iba pár minút pred cieľom.
„Potom ho premiestnili. Celé mesto malo príliš na očiach, ako armádni dôstojníci pašovali zlato lietadlami z krajiny,“ dodá šofér, ktorý už bohuje a je celý od oleja.
Nechávam ho spolu s nepojazdným vozidlom za sebou a k budove kapitánie v diaľke kráčam pešo, v smrteľnej tropickej páľave Veľkej savany.
Centrum indiánskej moci
Veľká savana je srdcom pemónskeho územia južnej Venezuely, ktoré sa rozkladá na tejto trávnatej polopúšti, ale aj v dažďových pralesoch Amazónie. Pemónov dnes žije vo Venezuele približne 30-tisíc, časť z nich v uzavretých komunitách ako iné divoké národy, no väčšina sa postupne integruje s väčšinovou populáciou krajiny.
Ich spoločenstvá majú neformálnych náčelníkov, takzvaných kapitánov – ide pritom výlučne o civilnú funkciu. Práve oni vytvorili najvyššiu administratívnu radu – kapitániu. Mesto, v ktorom sa nachádza, nesie názov Santa Elena de Uairén.
Bývam tu už druhý týždeň a bezúspešne sa pokúšam vyraziť ďalej. Bez vedomia a povolenia staršinov však ako nepemónsky návštevník nemám na ich územie vstup. A tak čakám.
Na lavičke vnútri budovy sedávam niekoľko hodín, každý deň. Dúfam, že ma prijme niektorý z náčelníkov – pokiaľ si na mňa nájdu čas alebo sa ma osmelia odmietnuť.
Okolo mňa stojí zakaždým rad čakateľov. Sú to takisto Pemóni, väčšinou baníci z miestnych zlatých ložísk a obchodníci, ktorí im tam nosia jedlo a výstroj. Kým sa dostanú do baní, práve v kapitánii musia získať povolenie na ťažbu v inom sektore, než z ktorého pochádzajú. Náčelníci majú zároveň právo kontrolovať obchodníkom tovar a pomáhajú riešiť spory.
Niektorí zo žiadateľov sú obézni a so zlatými reťazami na krku, s falošným značkovým oblečením a prenikavými parfumami. Evidentne sa im vďaka zlatu podarilo zbohatnúť a svoj úspech potrebujú dávať patrične najavo.
Takých je však len niekoľko. Väčšina prišla
