Denník N

Čínska krádež bhutánskeho územia predstavuje novú tvár vojny

Foto – TASR/AP
Foto – TASR/AP

Americký mier spôsobil, že priama invázia je príliš riskantná, takže autokratické krajiny oberajú svojich susedov o územie po kúskoch.

Autor je komentátor Bloomberg Opinion

Ako vyzerá zaberanie územia v 21. storočí? Čína to dobre ilustruje svojím postupom v Bhutáne. Peking sa totiž nedávno tichým spôsobom zmocnil kúsku teritória svojho malého himalájskeho suseda, čím ukázal, akej taktike dávajú prednosť krajiny, ktoré chcú zmeniť medzinárodný poriadok, ale nie sú pripravené postaviť sa mu priamo tvárou v tvár.

Čoraz bežnejší manéver

Spomenuté zaberanie územia odhalili vedci minulý mesiac v časopise Foreign Policy. Čína sa už niekoľko rokov snaží posilniť svoje tibetské hranice a získať tak páku na svojho juhoázijského rivala – Indiu. Robí to tak, že nenápadne buduje sieť ciest, dedín a bezpečnostných zariadení na území, ktoré patrí malému kráľovstvu Bhután.

Stále nie je jasné, či si bhutánska vláda neuvedomila, že čínska Ľudová oslobodenecká armáda skutočne napadla malú odľahlú časť jej územia, alebo či o tom vedela, ale nebola schopná reagovať. Tak či onak, Peking postavil Bhután pred hotovú vec a Číňania len tak ľahko neodídu. Je to čoraz bežnejší manéver: takto vyzerá povaha územnej agresie v modernom svete.

Krok za krokom

Nebolo to tak vždy. Pred rokom 1945 bolo bežnejšie priame a do očí bijúce dobývanie celých štátov. Stačí si spomenúť, koľkokrát silnejšie mocnosti vymazali z mapy Poľsko. Od konca 2. svetovej vojny však pre vojenskú agresiu zmizla z mapy iba jediná medzinárodne uznávaná krajina – Južný Vietnam. Keď sa Severná Kórea pokúsila dobyť Južnú Kóreu alebo keď Irak dočasne pohltil Kuvajt, medzinárodné spoločenstvo vedené Washingtonom nakoniec obnovilo status quo.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Čína

Komentáre

Teraz najčítanejšie