Nech žije imperiálny prezidentský úrad?

Autor je americký právnik, University of Chicago

Jedným z pozoruhodných kontrastov medzi administratívami Donalda Trumpa a Joea Bidena je debata o tom, či americký prezident dosiahol toľko právomocí, že je to už v rozpore s verejným záujmom. Funkčné obdobie Donalda Trumpa sprevádzalo množstvo komentárov argumentujúcich tým, že prezidentský úrad sa stal príliš mocným, čo umožní šialencovi alebo despotovi zničiť americké slobody. Kritici vyzývali kongres a súdy, aby posilnili svoje postavenie ešte predtým, ako sa krajina prepadne do autoritárstva.

Od nástupu Joea Bidena do funkcie však demokrati neurobili nič, čo by prezidentskému úradu ubralo silu, a to aj napriek tomu, že vedia, že po Bidenovi môže nastúpiť osoba podobná Trumpovi alebo dokonca sám Trump. Namiesto toho presunuli svoj inštitucionálny záujem na hlasovacie právo.

Dôvody statusu quo

Prečo demokrati zrejme premrhajú príležitosť reformovať úrad prezidenta? Jedným z vysvetlení je, že nechcú riskovať zmenšovanie právomocí „svojho“ prezidenta v situácii, keď po kongresových voľbách v roku 2022 už nemusia kontrolovať ani jednu komoru kongresu. Ak demokrati stratia kontrolu nad snemovňou alebo senátom, na to, aby presadili svoju politickú agendu, budú potrebovať práve silného prezidenta, hoci jeho moc ešte pred rokom spochybňovali.

Ďalšou možnosťou je, že útoky ľavice na Trumpovo zneužívanie moci neboli nikdy úprimné. Jeho kritici mohli veriť tomu, že pokiaľ ide o vytvorenie odporu voči Trumpovi, výkriky o „diktatúre“ budú účinnejšie ako kritika znižovania daní. Alebo sú súčasné právomoci prezidenta už tak hlboko zakorenené v zákonoch a zvykoch, že akékoľvek úsilie o reformu úradu je predurčené na krach.

Vhodné v časoch krízy

Ale okrem toho všetkého môže existovať ešte hlbší dôvod, prečo majú americkí prezidenti stále väčšiu moc, aj keď tento trend vyvoláva obavy. Verejnosť vrátane skúsených politických pozorovateľov jednoducho chce mocného prezidenta ani nie tak z teoretických či z ideologických dôvodov, ale skôr preto, že je to praktické. Zdá sa, že iba silný úrad prezidenta je schopný čeliť mnohým výzvam, ktoré čakajú krajinu.
Toto bolo poučenie z posledných dvoch desaťročí, keď USA postihli tri veľké krízy: teroristické útoky z 11. septembra 2001, finančná kríza z rokov 2008 a 2009 a najnovšie pandémia a hospodárska kríza spôsobená covidom-19 z rokov 2020 a 2021.

Kríza si vyžaduje rozhodnú vládu. Ľudia hľadajú lídra, ktorý ponúka istotu a odhodlanie. Naopak, kongres je aj v tých najlepších časoch náchylný na hádky a malichernosti a na istý typ racionálneho, ale aj sebadeštruktívneho dohadovania, ktoré vedie skôr k zdržiavaniu ako k činnosti.

Všetci za veľkú vládu

Udalosti ako veľká hospodárska kríza a druhá svetová vojna umožnili vznik moderného „imperiálneho“ prezidentstva. Kongres ochotne preniesol moc na prezidenta prostredníctvom série zákonov, ktoré splnomocňujú výkonnú moc reagovať na každú novú krízu a predchádzať jej. V nasledujúcej ére studenej vojny a rastu regulácie sa v Bielom dome kumulovali čoraz väčšie zdroje i čoraz viac autority. Takúto situáciu by už americkí otcovia zakladatelia nespoznali.