Denník N

Nedeľná nekázeň: Blúdenie k cieľu

Paul Troger – Prechod Izraelitov cez Červené more Zdroj: Slovenská národná galéria
Paul Troger – Prechod Izraelitov cez Červené more Zdroj: Slovenská národná galéria

Napätiu medzi snom a realitou, krížom a vzkriesením, zápasom života so smrťou sa nevyhneme. Budeme mu vystavení celý život. 

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

Cesta do slobody je vždy rizikom. Výzvou na zmeny. Zdá sa však, že o ne nestojíme. S tým, akí sme, čo a ako sa okolo nás deje, sa radšej uspokojujeme. Naša povrchnosť však prináša trpké dôsledky. Zaregistrujeme ich len vtedy, keď sa nás dotknú, ak zažijeme na vlastnej koži, v akom stave je naše zdravotníctvo, školstvo, sociálna oblasť, aké sú vzťahy v rodinách, v cirkvi, spoločnosti. Vnímame, čo hrozí tým, ktorí sa odvážia poukázať na problémy a pomenovať ich. Preto sa radšej vrátime z kratšej cesty. Hovoríme si, že sa to ešte stále dá nejako zniesť… že to tak musí byť.

Príliš rýchlo sa vzdávame. Prijímame rolu obete. Sme si vedomí toho, že to nie je výhra, ale vždy lepšie ako ísť do konfliktu. A tak sa nechávame vtiahnuť do víru tlakov a výkonu, v ktorom môžu prežiť iba najsilnejší. Prestali sme veriť v dobro, krásu, ľudskosť. Prestali sme snívať, chcieť siahať na niečo viac. Prestali sme stáť o spravodlivosť, vyhodnotili sme to ako riskantné.

Takéto postoje však vedú k útlmu, otupenosti. K otroctvu. K slepej, oddanej poslušnosti arogantným „faraónom“, tým, ktorí zneužívajú svoju moc. K apatii v situáciách, v ktorých treba zaujať kritický postoj, hovoriť pravdu, pomenovať faloš a pokrytectvo. Strach zo zmien je náš kríž, od ktorého sa nevieme pohnúť.

Čo je pravda? Pýta sa skeptik Pilát. Čo je sloboda, dôstojnosť, ľudské právo? Každá otázka, ktorá akúkoľvek snahu o zmenu v zárodku spochybňuje, sa tým, ktorí sa predsa len nevzdávajú, vysmieva.

A predsa sa vždy nájdu ľudia, ktorí napriek všetkému a všetkým veria, že víťazstvo patrí životu. Vedia, že zápasu života a smrti budeme vystavení stále. Boh do našich kríz a krížov zasahuje, prekvapujúco a radikálne ich mení.

V starozmluvnom príbehu vyslobodenia Izraelcov z Egypta je nositeľom dôvery a nádeje v nový život Mojžiš.

Tento schopný, charizmatický muž do zasľúbenej krajiny nevošiel. Zasľúbenú krajinu však videl. A vedel aj to, že svoj diel zodpovednosti za zmeny, za časť putovania k cieľu, s Božou pomocou a podporou ľudí naplnil.

Cestou do budúcnosti, v ktorej sa bude žiť lepšie, dôstojnejšie nám všetkým, nemôžeme ísť len ako jednotlivci. Sme na nej spolu. A ak sa máme pohnúť vpred všetci, musíme brať ohľad na tých, ktorí z rôznych dôvodov zaostávajú. Potrebujeme tých, ktorí budú skúmať, motivovať, pôjdu vpredu s ľahkosťou a rýchlo, ale aj ľudí, ktorí podoprú tých, ktorí už nevládzu.

Dôležité je neprestať ísť ďalej. Vydržať. Vytrvať.

Je dobré, keď dokážeme nasadiť svoje všetko. Ale niekedy treba zastať. Stíšiť sa. Spomaliť. Oddýchnuť si. Byť ticho a počúvať. Uvedomiť si svoje hranice. Vnímať svoju obmedzenú kapacitu.

Za týmto postojom je pokora. Dôvera, že nielen ja, ale mnohí iní ľudia vkladajú svoje možnosti a schopnosti do toho, aby sme sa pohli dopredu. Táto dôvera je dôležitá hlavne vtedy, keď sa zdá, že stagnujeme – že je všetko stratené, že na nás Boh zabudol, lebo nás opustili, sklamali rodiny, priatelia, spolupracovníci… a že to je náš koniec.

Po obdobiach, v ktorých sa javí, že nám stroskotalo úplne všetko, že všetka investovaná námaha bola márna, prídu vždy nové rána. Lebo Kristus – Láska žije! A oživuje, kriesi aj nás, tam, kde sme zranení natoľko, že nevládzeme vstať.

Aj my máme pred sebou ciele, ktoré zrejme nebudeme môcť dosiahnuť vtedy a tak, ako by sme si priali.  Ale je dôležité, aby sme ich mali a videli. Aby sme pracovali na tom, čo je možné. Na peknom vzťahu, dôvere s deťmi, priateľstvách, poctivom štúdiu a práci, a aj na tom, aby sme dokázali oceniť ľudí, ktorí podporujú slabých.

Mojžiš prešiel s Izraelcami veľmi dlhú, náročnú cestu. To, k čomu a ako ich viedol, bolo „zážitkové“ učenie. Interdisciplinárny dialóg, hľadanie toho, čo obsiahne a prepojí všetky oblasti života, nám stále chýba.

Roman Berger, hudobný skladateľ a filozof hudby, hovorí: „Škola nového typu by mala vychovávať mravného človeka. Preto by ho mala viesť ku kreativite. Iba tak sa dostanú – škola aj žiak – do kontextu kultúry. Do oblasti boja o kultúru. Boja proti ideológii konzumu. Proti barbarstvu a hlúposti. Nekonečné hromadenie konečných vecí je dôsledkom straty perspektívy Nekonečna. Boj o kultúru sensu stricto (v presnom zmysle slova) je bojom o transcendenciu. Bez transcendencie sa egocentrický človek scvrkáva na čiernu dieru – stáva sa slepý a hluchý na volanie SOS! ozývajúce sa zo sveta. Základom kultúrnosti je Láska – Agapé. A láska, to sú činy.“

K veľkým cieľom – do budovania krajiny, v ktorej sa bude cítiť ako doma naozaj každý človek bez rozdielu, čaká aj nás ešte dlhá cesta.

Martin Luther King, americký kazateľ a bojovník za občianske práva, povedal: „Mám sen, že jedného dňa … synovia bývalých otrokov a synovia bývalých majiteľov otrokov budú schopní spoločne zasadnúť za stôl bratstva… a že moje štyri malé deti budú raz žiť v národe, ktorý ich nebude posudzovať podľa farby ich pokožky, ale podľa ich charakteru.“

Aj my môžeme a mali by sme mať svoj sen, sen o tom, že sa budeme vždy viac približovať k slobodnému životu v krajine, v ktorej sa bude rešpektovať láska, spravodlivosť, pravda a česť.

Nebudeme sa v nej deliť na úspešných a skrachovaných, lebo prístup k ľudským právam bude mať úplne každý. Muži aj ženy budú za svoju prácu odmeňovaní rovnako. Nebudú tu znevýhodnené deti. Ženy, ktoré ostali s deťmi samy, sa nebudú musieť báť, že prídu o živobytie alebo o strechu nad hlavou. Mladí ľudia sa budú môcť uplatniť na základe férového výberu, nebudú musieť sa nechať ponížiť tým, že niektorí majú „vyhrané“ na základe neznámych kritérií už vopred. Tí, ktorí sa vďaka poctivému štúdiu a skúsenostiam vypracovali na vedúce pozície, sa nebudú musieť obávať intríg, zákulisných ťahov ani utekať do zahraničia. Bude to krajina, kde sa starí ani dlhodobo chorí nebudú cítiť na ťarchu. LGBT ľudia sa budú k svojej identite hlásiť celkom prirodzene, nikto sa neodváži hovoriť o tom, že prostredie, v ktorom vychovávajú svoje deti, je zvrátené, nebudú sa musieť o ne báť. Bude to krajina, v ktorej sa bude ctiť dôstojnosť a úcta ku každému človeku aj životnému prostrediu.

Takáto krajina, takéto spolužitie je naším cieľom. Občas sa nám ho podarí zahliadnuť, priblížiť sa mu. Cestou k nemu často blúdime, padáme, zlyhávame. Ale vždy sú a budú medzi nami ľudia, ktorí sa pre tento cieľ nechajú nadchnúť a motivujú nás, aby sme nezastali.

Aby sme verili, že každý deň sa k novému životu v radosti a láske môžeme priblížiť o kúsok viac.

Napätiu medzi snom a realitou, krížom a vzkriesením, zápasom života so smrťou sa nevyhneme. Budeme mu vystavení celý život.

Každý krok na ceste k lepšiemu, spravodlivejšiemu svetu má zmysel. Je výsledkom dôvery a lásky, ktorá medzi nami v každom dobrom diele, diele lásky každý deň znova ožíva. A to je dôvod na radosť, dôvod na oslavu.

 

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Nedeľná nekázeň

Komentáre

Teraz najčítanejšie