Denník N

Šéf RTVS: Lampa už takto pokračovať nemôže

Generálny riaditeľ RTVS Václav Mika. Foto - TASR
Generálny riaditeľ RTVS Václav Mika. Foto – TASR

Doplnené o Hríbovu reakciu. Uzavreli sme so Štefanom Hríbom dohodu a on ju okamžite porušil, tvrdí Václav Mika.

[tab:Rozhovor Karola Sudora]

Roky ste pracovali v súkromnom sektore, dva a pol roka fungujete v štátnom RTVS. Ako často ste už mali chuť dať si diazepam?

Podporné prostriedky nepoužívam, moja medikácia končí pri aspiríne. Mnohokrát som však chcel do niečoho neživého kopnúť a priznávam, že som už aj kopol. Zväčša si to odnesie nábytok. Je súčasťou mojej povahy, že sa takto snažím ventilovať a nezaťažovať tým okolie.

A či som oľutoval, kde robím? Mnohokrát som bol nasrdený a povedal, že už stačilo, mám však dar, že sú okolo mňa ľudia, kvôli ktorým sa mi oplatí chodiť do práce. Nemať ich, tak do toho ani nejdem.

Stretávate sa ešte s výčitkou, že keby ste nemali také dobré vzťahy s ministrom Maďaričom, tak tam nie ste?

Čoraz menej. Najsilnejším momentom bolo, keď som angažoval svoj manažment. Zainteresovaným totiž bolo jasné, že nejde o žiadnych politických nominantov, ale profesionálov. To bol signál, že to asi myslím vážne, lebo títo ľudia by nešli do niečoho, čo nedáva zmysel.

Moderátori Martin Nikodým aj Peter Marcin sú mnohými vnímaní ako politickí trafikanti, teda že získali dobré fleky v RTVS za to, ako pomáhali Smeru v kampani. Dá sa to nejako vyvrátiť? Nemali ste sa tomu radšej vyhnúť, aby to ani nebudilo taký dojem?

Hoci je nesprávny a bol by hendikepom pre ľudí, ktorí sú kvalitní? Nik predsa mediálne nepochybuje, že Nikodým je v role moderátora relácie Milujem Slovensko tým správnym človekom. Ten formát to ukázal a ja sa za to postavím. S kritikou jeho práce som sa nestretol už možno pol roka.

Je to tiež taký korektný človek, že keď dostal ponuku z komerčnej televízie, hoci s nami nemal exkluzívnu zmluvu, komunikoval, či ju môže prijať a či nebudem mať výhrady. Vážim si teda jeho profesionalitu, a ak ide o kvalitu, som ochotný zdieľať aj taký imidž, aký spomínate.

Oveľa horšie by predsa bolo, keby sme vo verejnoprávnej televízii na politickú objednávku vyrobili umelú hviezdu. K Marcinovi – jeho talkšou s názvom Neskoro večer funguje a má svojho diváka.

Ste s jeho výkonom spokojný?

Takýto typ formátu je strašne závislý od respondentov, teda hostí. V RTVS existoval aj v minulosti, ale vyčerpal sa, lebo už nebolo koho volať. Určite to teraz nie je žiadna mediálna hanba.

Karel Šíp s Janom Krausom ťahajú svoje formáty v Česku oveľa dlhšie a tento problém nemajú. Samozrejme, že aj tam sú kvalitatívne výkyvy, ale s Marcinom sa to nedá porovnať.

Vnímam toto ako dobrú polemiku, lebo platí, že pri verejnoprávnom médiu nie je tabu žiadna téma. Mediálnym faktom však je aj to, že Ján Kraus mal tiež formát na Slovensku a neuspel s ním.

Ešte sa vrátim k Milujem Slovensko – je to licencovaný formát, a keď sa vyberá moderátor, má do toho čo povedať aj majiteľ licencie. Keby bol vybratý niekto nevhodný, odhalí sa to už pri predstavovaní kandidátov.

Dajme tomu teda aj širší rozmer ako ten, že Mika si sadne a rozhodne. Môj vkus ani nie je kritériom. Ako generálny riaditeľ tu predsa nie som na to, aby som ho presadzoval.

Nie ste však ani v komerčnej televízii, aby ste podliezali vkus diváka.

Jasné, je tu však nejaká štruktúra vychádzajúca z konkrétneho programového konceptu, a tá má svoje pravidlá. Je trochu omylom myslieť si, že verejnoprávna televízia musí prinášať len formáty, ktoré sú hodnotné a určené len pre výberové publikum.

Ide síce o jednu z kľúčových úloh, ale keď sa pozriem na koncept ktorejkoľvek zavedenej verejnoprávnej televízie, má aj formáty pre väčšinového diváka. ORF, Česká televízia aj BBC totiž ponúkajú aj programy určené pre mainstream.

Čo kvalitný humor? Reláciu Nikto nie je dokonalý asi za etalón inteligentného humoru nebudeme považovať. Nechýba vám niečo, čo kedysi robili Markovič, Lasica so Satinským či Horníček v Česku?

Keby mi to nechýbalo, tak by som tu asi nebol správne, faktom však je, že dobrý humor sa robí najťažšie. Nepoviem teraz nič povzbudzujúce v tom zmysle, že v budúcnosti sa stane nejaký zázrak, lebo žijeme v malej krajine.

Vo vývoji formátov sme skúšali rôzne veci, dokonca sme testovali aj ľudí, ktorí sú úspešní v rozhlase, na obrazovke to však nesedelo a na výberové publikum to nijako nezafungovalo.

Nerezignujeme teda, ale nesľubujem, že zajtra prinesieme úžasný, kultivovaný a povznášajúci formát s humorom 21. storočia, ktorý Slovensku prinesie renesanciu toho, na čo máme optimistické spomienky.

Sledujete reláciu Nikto nie je dokonalý?

Samozrejme.

Bavíte sa na nej?

Samozrejme, a otvorene hovorím, že výmenu moderátorov (Marcel Forgáč a Milan „Junior“ Zimnýkoval nahradili Olivera Andrásyho a Elenu Vacvalovú, pozn. autora) považujem za dobrú cestu. Je to sviežejšie.

S tým by som súhlasil, smerujem však ku konceptu. Relácia vzniká tak, že na ulici sa zámerne vytypujú asociáli a jednoduchší ľudia, o ktorých sa vie, že nebudú vedieť odpovedať. Do vysielania sa vyberú najhlúpejší a vystrihnú tí, čo odpovedali správne, lebo nie sú „akože“ vtipní. Je kombinácia podrazu na divákovi, ktorý nepozná zákulisie, a zosmiešňovania istého typu ľudí tým, na čom má stavať humor vo verejnoprávnej televízii?

Mali sme o tom veľa diskusií a musím povedať, že sme trochu zaznamenali posun tohto formátu. Tak, ako to natvrdo hovoríte, to už naozaj nie je. Nebolo to teda len o výmene moderátorov, ale aj o zmene konceptu.

Relácia už má inú vnútornú štruktúru a najlepšou odpoveďou na to je, že v nej prijímajú účasť aj hostia, ktorí by do takého formátu bežne nešli.

Nepovažujete to teda za problém z hľadiska kvality?

Z hľadiska kvality tam vidím progres. Ten formát sa vyvíja k lepšiemu, nie horšiemu.

Televízia mala už iks riaditeľov…

Devätnásť.

Ľudia si zrejme najviac pamätajú Darma, Kubiša, Materáka, Rybníčka, Zemkovú a vás. Každého pre iné.

Ten prvý ma kedysi vyhodil, takže toho si pamätám dobre.

Ktorý bol najlepší?

Na túto otázku neodpoviem. Odpoviem však na to, ktorý bol suverénne najhorší – pán Kubiš. Poviem aj dôvody. Z hľadiska verejnoprávneho obsahu to za neho bolo najhoršie v histórii, ten výsledok sa ani nedá zopakovať. Televízia vtedy bola v najhoršom stave z hľadiska kvality programu aj spravodajstva, pričom robila neuveriteľnú služobníčku moci.

S takou aroganciou a mierou neprofesionality sa už vlastne nikde nestretnete. V podstate práve vďaka Kubišovi existuje televízia Markíza. Keď som v nej robil, ďakoval som mu za to.

Prečo?

V čase vzniku Markízy tu nebolo iné profesionálne mediálne prostredie ako STV. Robili v nej všetci kameramani, strihači, režiséri, všetci odborníci. Ak chcel teda niekto založiť televíziu, musel tie profesie čerpať odtiaľ, inú šancu nemal.

Keď som nastúpil do Markízy, skoro všetci tam preto boli moji kamaráti a skoro so všetkými som si tykal. Kubiš im totiž v STV otvoril dvere a povedal, nech si idú, ešte sa vraj s plačom vrátia. Nik sa nevrátil.

Základný manažérsky inštinkt pri vzniku novej konkurenčnej televízie velí, že kvalitu si ochránim tak, aby profesionáli neodišli. Stal sa však pravý opak a to je neodpustiteľné. Z toho, čo vtedy urobil Kubiš, verejnoprávna televízia krváca doteraz. Dostať do nej profesionálov je ťažké, zbaviť sa ich ľahké.

Spravodajstvo dnešnej RTVS je lepšie ako kedysi. Prečo tu však stále nemáte ľudí ako Barbora Demešová či Ján Maloch? Slušnú investigatívu totiž nečakáme od komerčnej Markízy či Joj, ale od vás. Naozaj je to len o tom, že takých ľudí neviete zaplatiť?

Nechcem, aby všetko skĺzlo k peniazom, hoci dôležité sú aj tie. Lukáš Diko, s ktorým sa o tom často bavíme, na túto ambíciu nerezignoval. V spravodajstve sa už niečo podarilo, ale zďaleka nie sme na konci cesty.

Cestou je, že si kvalitu kúpite, ale aj to, že si ju vychováte. Vidíte u vás ľudí, z ktorých budú dobrí investigatívci?

Nebudem konkretizovať mená, ale áno. Lukáš učí aj na škole a má vzťah k tomu, aby budoval lavičku talentov, takže na tom pracuje. Ak si vezmem, koľko mladých je u nás na odbornej praxi a akí ľudia k nám prišli z iných médií, je to povzbudivé.

Akú veľkú kauzu, ktorá otriasla spoločnosťou, za vašich dva a pol roka vo funkcii priniesla RTVS?

Otvorili sme napríklad kauzu Dusla Šaľa. Tá bola asi najsilnejšia. Žiaľ, prišla v čase kauzy piešťanského CT.

Málo, nie?

Je toho viac, napríklad téma malých vodných elektrární či kauza prenajímania áut v štátnom podniku, ktorá bola na jeseň asi najväčšia. Viedlo to k prepusteniu vinníka, šiel tam poslanecký prieskum a boli vyvodené aj iné dôsledky. Šlo o exemplárny príklad zneužitia funkcie verejným činiteľom, na ktorý ukázala práve RTVS.

Nie je hanbou, že v relácii Reportéri sa miesto veľkej investigatívy robí skôr občianska žurnalistika? Poznám viacerých ľudí z nej a viem, že to vedia robiť. Nemôžu, lebo na to nie sú peniaze a politická vôľa, alebo nechcú?

Treba povedať, že tí ľudia nemajú žiadne zhora dané limity.

Tematické ani finančné?

Tematické nie, finančne ťažko povedať, lebo to nie je o peniazoch, ale o zázemí. Treba si však povedať, že sa to robí ťažko. Keď som bol ešte v inej televízii, mali sme veľmi investigatívny, ale zároveň problematický formát.

Paľbu v Markíze.

Áno. Zrušil som ju síce ja, vnútorne však všetci vedeli, že v podstate neskončila kvôli mne, ale naopak – vďaka mne fungovala o rok a pol dlhšie, ako mala. Ak totiž máte na dohadných položkách 1,5 milióna eur pre súdne spory, je to vážny problém.

Faktom tiež je, že takéto relácie majú neraz najnižšiu sledovanosť, lebo sú sofistikované a pre výberové publikum. Ťažké kauzy nesleduje každý, mnohí na ich pozeranie rezignovali.

Rozumiem vysokým nákladom na súdne spory, ale sledovanosť ani nemôže byť vysoká, ak to dáte o jedenástej večer. Má to ísť v „prime-time“.

Bohužiaľ, výberový divák v tom čase očakáva niečo iné.

Kvalitná Paľba by v hlavnom vysielacom čase nikdy neporazila Farmu?

Maximálne s jednou kauzou za rok, a aj tá by musela byť zrozumiteľná a jasná. Ľudia rozumejú „cétečku“ a polmiliónu eur, sofistikované kauzy sú však bežným ľuďom absolútne nevysvetliteľné.

Vrátim sa k Reportérom – pomer občianskych a investigatívnych tém v nich možno naozaj nie je ideálny, ale tie investigatívne tam stále sú, dokonca ako jediné na trhu.

Keby som tento formát zrušil a nahradil ho iným, koľko by sme naň čakali? Zatiaľ by nebolo nič? Evolučnejšia cesta je pre mňa lepšia ako revolučnejšia.

Boli ste za tímom ľudí, ktorý tvorí Reportérov, a povedali mu, nech to robí ako v Česku, lebo má vašu plnú podporu?

Nebol, ale dvoch ľudí z tímu som prijímal ja, čo tiež o niečom svedčí.

Ak Markíza rezignovala na Paľbu, Joj na Črepiny a TA3 na Čierneho Petra, rozumiem tomu, ide o komerčné stanice. Kto iný to má robiť, ak nie RTVS?

Súhlasím.

Kedy sa teda dočkáme silnej investigatívy?

Veľkým sľubom sa vyhnem, ale naozaj neprejde týždeň, aby sme sa o tom s kolegami nebavili.

Nedávno ste vydavateľstvo W Press požiadali, aby RTVS preplatilo 50-tisícovú pokutu za reláciu Pod Lampou o kauze Cervanová. Štefan Hríb tomu nerozumie, keďže vtedajšia riaditeľka Zemková vraj s odvysielaním súhlasila, navyše do relácie pozval aj protistranu. Ak by sme pripustili, že niečo neodvysielame len preto, lebo druhá strana nepríde, v podstate sa nebude dať informovať o nepríjemných veciach.

Relácia bola odvysielaná, Rada pre vysielanie a retransmisiu za ňu udelila pokutu, Najvyšší súd ju potvrdil. Nezmieril som sa s tým a hnal to ďalej. Dal som to totiž posúdiť aj EBU, ktorého sme členom a ktorý nám poskytuje aj právny servis, využil som teda, že tam platíme členské poplatky. Ďalej som už fakt nemohol ísť, urobil som všetko, čo sa dalo.

Hovoríte o uplatnení inštitútu prázdneho kresla, ten však má predsa svoje pravidlá. Jedným z nich je, že ak v relácii nie je zastúpená protistrana, musí ju formálne zastúpiť moderátor. A to sa v tomto prípade nestalo.

Keď dnes pozvaný nepríde do niektorej diskusnej relácie, pustíme alebo prečítame tam jeho stanovisko a moderátor je povinný zastupovať jeho názory. V prípade danej Lampy však platí, že inštitút prázdneho kresla vôbec nebol uplatnený. Bodka.

Ako ste sa o vyrovnaní pokuty dohadovali s W Pressom?

Vždy som hľadal cestu dohody. Pokuta 50-tisíc eur plus naša škoda a zmluvná pokuta znamenali, že som ich musel vymáhať, dokonca na to mám stanovené termíny. To sú fakty.

Napriek tomu som neurobil jednostranný akt, že by som W Pressu poslal faktúru, ale sadol som si so Štefanom Hríbom a urobili sme dohodu o vyrovnaní. Dohoda znamená, že sme sa obaja dohodli a za celou kauzou sa mala urobiť hrubá čiara. Dohodli sme sa pritom na najnižšom možnom vyrovnaní, aké som vôbec mohol dať.

Štefan Hríb ma vtedy informoval, že na tieto účely má zmluvné poistenie. Ja som mu ten zmluvný nárok na poistku podpísal. Stal sa však absolútny precedens – ako šéf RTVS som žil v tom, že všetko je vyriešené, a zrazu som bol vtiahnutý do obchodných záujmov vydavateľstva W Press, ktoré vyzýva ľudí, aby sa skladalo na našu pokutu.

To je koniec, vyslovene neakceptovateľná vec. Spoluprácu s televíziou vydavateľstvo zneužívalo aj inak, to je však na inú debatu.

Ako vyzerá budúcnosť Lampy?

Dopisujeme si.

Hríb tvrdí, že mal len dve možnosti – buď zaplatiť, alebo sa súdiť, čo by však znamenalo minimálne dočasný koniec Lampy.

Podpísali sme dohodu. Fakty sú také, že pred médiami, odbornou verejnosťou aj v parlamentnom výbore som sa Lampy vždy zastal, hoci dôvodov na ukončenie spolupráce by som našiel množstvo.

Teraz sa však stala bezprecedentná vec – uzavreli sme dohodu a oni ju okamžite porušili. RTVS predsa principiálne nemôže byť vtiahnutá do obchodných aktivít súkromného vydavateľstva. Žiaľ, stalo sa to.

Považujete tú reláciu za dobrú?

Bojoval som za ňu, lebo bola v podstate jedna z posledných na trhu. Keby ste sa ma však opýtali, či samotný spôsob spolupráce považujem za dobrý, odpoviem, že nie. Takto spolupracovať nemôžeme.

Ide o jediný publicistický formát, ktorý nám dodáva súkromné vydavateľstvo, a nie produkčná spoločnosť. Viackrát sme pritom narazili na problémy, že si vydavateľstvo cez ten formát rieši aj svoj marketing.

Porušenie dohody mi preto dáva jednoduchý záver – takýto formát so súkromným vydavateľstvom robiť nemôžem.

Zdá sa vám pokuta od Rady pre vysielanie a retransmisiu vo výške 50-tisíc eur normálna?

Zažil som aj väčšie. Je to teda veľká pokuta, ale nie najväčšia.

Je adekvátna prehrešku?

Žiadna pokuta nie je adekvátna, lebo to, ako dnes funguje príslušná rada, sme mnohokrát kritizovali, zhodnú sa na tom všetky médiá. Nastavenie rady je totiž ako z inej doby. Ja som však tú pokutu nevymáhal, ale sa s druhou stranou dohodol, a to je rozdiel.

Nie je komické, ak jedna riaditeľka RTVS dovolí reláciu odvysielať, a jej nástupca sa potom musí dohadovať o pokute?

Nie je to presná informácia. Spýtajte sa Ľuboša Machaja. Ten o tom súhlase s odvysielaním tvrdí niečo úplne iné ako Štefan Hríb.

Lampa teda zanikne?

Určite neurobím jednostranný krok v tom smere, že Lampa nebude. Dám však podnet na to, ako ďalej pokračovať. Isté je, že výrobcom už nemôže byť súkromné vydavateľstvo.

Posuňme sa k politickým diskusiám. Isto registrujete kritiku, prečo RTVS za tie roky nedokázala vychovať niekoho ako Václav Moravec v Česku. Nie je za tým aj strach ísť na politikov dostatočne tvrdo? Formát O päť minút dvanásť sa síce posunul k lepšiemu z hľadiska dynamiky a interaktivity, ale politici z neho strach nemajú.

Moderátor Martin Strižinec je istým progresom a využili sme aj šancu, ktorú nám dala Česká televízia, čiže sa v nej mohol inšpirovať. Bol sa totiž priamo pozrieť na tamojšie predvolebné debaty. Istá miera profesionálnej inšpirácie tam teda je.

To sú malé signály o tom, že sa snažíme robiť to atraktívnejšie a inak, preto do štúdia voláme aj analytikov.

Nie je chybou, že médiá vôbec dovolili, aby si politici určovali, kto bude oproti nim sedieť v štúdiu?

Niekedy ešte v sobotu nemáme jasno, ako to bude vyzerať v nedeľu.

Čiže dramaturgia sa bežne stretáva s výhradou politikov, že s tým a s tým odmietajú ísť do debaty?

Stretáva sa s tým, že v parlamentnom výbore sme pravidelne konfrontovaní, kto tam koľkokrát bol z hľadiska štatistiky. Politikov totiž zaujíma, aký mali ich strany podiel na účasti v diskusiách, a my to musíme pravidelne reportovať.

Aj kvôli tejto konfrontácii teda musíme stále balansovať tak, aby sme dosiahli proporčné zastúpenie.

To akože dáte niekoho k niekomu diskutovať, aby ste dorovnali jeho percentá?

Je to takto natvrdo povedané, ale vyžaduje sa to od nás.

Fico dostáva slabých oponentov, neraz dokonca svojich najpravdepodobnejších koaličných partnerov ako Figeľ či Bugár. Tí sú nekonfrontační a nudní s ambíciou prehovoriť, len keď si Fico odpíja z pohára. Prečo voči nemu nepostavíte právnika Procházku alebo trebárs Sulíka?

Ja si nemôžem dovoliť takto to hodnotiť, len hovorím, že plníme aj iné úlohy.

Politik má v štúdiu trpieť, nie si tam robiť PR. Aspoň v rozhlase to Braňo Dobšinský robí lepšie.

V televízii je úlohou moderátora robiť akcelerátora debaty medzi politikmi, nie medzi sebou a nimi. V rozhlase je ten formát dlhoročne zaužívaný tak, že premiér je tam pozývaný sám, a úlohu konfrontujúceho na seba preberá moderátor. Ide teda o dva rôzne formáty.

Čo urobíte, aby to v televíznej diskusii bolo lepšie? Fico by sa mal báť tam prísť, nie mať to ako PR.

Nemôžeme túto debatu smerovať k tomu, aby sa Fico bál. Nemôžem predsa teraz povedať, že budem robiť všetko preto, aby sa bál.

Môžete to povedať diplomatickejšie – že by sa tam mal potrápiť.

Budeme sa snažiť, aby sme v tých formátoch boli akční.

Kedy bude mať RTVS príčetný web, na ktorom sa bude dať ľahko orientovať a budú na ňom adekvátne archívy?

Toto je zelená lúka. Súčasný nedobrý stav nie je dielom pani Zemkovej, lebo ho tiež len zdedila, hoci sa jej pripisoval. RTVS totiž kedysi dlhodobo zverila svoje webové sídlo aj s archívom súkromnej firme. Absolútne neprijateľné.

Rok a pol nám trvalo, kým sme sa vôbec dohodli na nejakom rozumnom vyrovnaní a relatívne partnerskom rozchode. Reálny život nášho webu je teda kratší ako jeden rok a za ten čas sme na ňom urobili strašne veľa vecí.

Web teda síce je jedna z našich priorít, formálne však ňou vlastne byť nemôže, lebo v legislatíve sa ako zákonná úloha nevyskytuje. Je na diskusiu, v akej miere naň môžeme použiť verejné prostriedky.

Nech teda RTVS tlačí na zmenu legislatívy, lebo formy sledovania médií sa menia.

Presne. Opakujem však, že je to jedna z našich priorít, len sa k nej nemôžem hlásiť ako k absolútnej priorite.

Veľa sa hovorí o ďalších kanáloch v rámci RTVS – spravodajskom či športovom. Načo však v tej záplave súčasných športových kanálov pomýšľate na ďalší po fiasku s Trojkou z minulosti?

Tak toto si žiada zásadné vysvetlenie, lebo je to jedna z našich obrovských priorít. Minulý rok bol rokom športu, denne sme ho na Dvojke vysielali v priemere štyri hodiny z osemnástich.

Ak o veľké podujatia ako olympiáda, hokej, futbal či Tour de France nezabojujeme my, práva kúpi niekto, ku koho vysielaniu má prístup iba 20 percent domácností. Je preto našou povinnosťou ich získať, aby to mal divák zdarma a nemusel si platiť špeciálne kanály.

Treba tiež povedať, že žiadna športová Trojka v minulosti neexistovala. Nebola totiž šírená terestriálne a pokrývala len 40 percent domácností. Na to, aby taký kanál fungoval, totiž musí mať rovnaký dosah ako Jednotka či Dvojka. A práve tým, že máme verejnoprávny multiplex, disponujeme predpokladom dať šport na Trojke každému.

Športová Trojka má význam možno 30 dní v roku, zvyšok je športová vata.

Nie, ide o štyri hodiny denne a veľké športové podujatia, navyše od RTVS sa očakáva aj podpora slovenského športu. Platí pritom, že tam žiadnym spôsobom nemáte šancu ovplyvniť vysielací čas, čo vám deštruuje štruktúru napríklad Dvojky. Málokto tiež vie, že súčasťou licenčných práv nie je len právo, ale aj povinnosť tie podujatia odvysielať.

Poviem príklad – minulý rok na Veľkú noc bolo finále kvalifikácie Fed Cupu z Kanady. Viete si predstaviť, že miesto štandardnej veľkonočnej štruktúry dávate tenis, ktorý vtedy, obrazne povedané, nikoho nezaujíma? A museli sme ho vysielať.

Aj to je dôvod, pre ktorý musí existovať Trojka. Šport nám totiž takto rozbíja aj detské pásma, vysielania pre národnostné menšiny či klubové filmy. Je to atraktívny obsah, ktorý však najviac deštruuje štruktúru vysielania.

Preto sa verejnoprávne televízie všade na svete orientujú nasledovne – jednotka je pre univerzálneho diváka, dvojka pre náročné publikum a trojka pre šport alebo spravodajstvo. Ak to narušíte, nemôžete budovať divácky návyk.

Ako často vám volávajú mafiáni, podnikatelia, politici či tí, ktorých sa dotknú reportáže RTVS? Stalo sa, že ste niečo nakoniec neodvysielali?

Volá mi množstvo ľudí pre množstvo vecí, často pre úplné hlúposti, ktoré si ani neviete predstaviť, dostane sa to však len po mňa. Nikdy sa teda nestalo, že by som zastavil nejaký projekt vo vysielaní. Také niečo ani nemôžem urobiť, musel by som byť blázon, úplne by som sa tým odrezal. Profesionalita mi to nedovolí ani v prípade, že by som mal objektívnu pravdu.

Rozhovor bol autorizovaný, Václav Mika v prepise nič nezmenil.

[tab:Hríb reaguje na Miku: Nerozumiem]

1. Václav Mika hovorí:  „Dohodli sme sa pritom na najnižšom možnom vyrovnaní, aké som vôbec mohol dať. Štefan Hríb ma vtedy informoval, že na tieto účely má zmluvné poistenie. Ja som mu ten zmluvný nárok na poistku podpísal.“

Štefan Hríb: „Neinformoval som  ho, že máme na poistenie, ale že zistím, či poistenie vydavateľstva nie je v tejto veci aktuálne. Nebolo. O uplatňovaní poistného plnenia pre pokutu danú súdom (nikdy nie pre zmluvnú pokutu RTVS) sme uvažovali, ale po rozbore našich právnikov ešte na jeseň sme prišli k záveru, že toto plnenie je nereálne, pretože sme neprehrali súd, na ktorý sa poistenie vzťahuje. Uzatvorili sme s RTVS dohodu o urovnaní, pretože ak by sme sa s RTVS o pôvodcu škody, určenej odvolacím súdom ešte raz súdili, podľa samotnej RTVS by až do rozhodnutia takéhoto súdu nemohol program Pod lampou pokračovať. Aby sme teda umožnili pokračovanie programu Pod lampou, vzdali sme sa možnosti ďalšieho súdu a teda aj možnosti poistného plnenia a zaplatili sme celú pokutu napriek veľmi napätej finančnej situácii našej spoločnosti.“


2. Václav Mika: „Ako šéf RTVS som žil v tom, že všetko je vyriešené, a zrazu som bol vtiahnutý do obchodných záujmov vydavateľstva W Press, ktoré vyzýva ľudí, aby sa skladalo na našu pokutu. To je koniec, vyslovene neakceptovateľná vec. Spoluprácu s televíziou vydavateľstvo zneužívalo aj inak. RTVS predsa principiálne nemôže byť vtiahnutá do obchodných aktivít súkromného vydavateľstva.“

Štefan Hríb: „Nemohol žiť v tom, že všetko je vyriešené. Žiadal som ho o splátkový kalendár, najprv súhlasil, neskôr mi povedal, že musíme zaplatiť do konca roka 2014. Zbierka bola jediná možnosť ako to zaplatiť. Nebol tým vtiahnutý do žiadnych našich obchodných záujmov, naopak, našim postojom a ochotou zaplatiť pokutu, aj keď sme neporušili vtedajšiu zmluvu, sme my pomohli RTVS. Vety o zneuživaní RTVS su absurdné. Výzva k našim čitateľom je prosbou o pomoc, a nie obchodnou aktivitou, zameranou na zisk.


3. Václav Mika: „Takýto formát so súkromným vydavateľstvom robiť nemôžem. Určite neurobím jednostranný krok v tom smere, že Lampa nebude. Dám však podnet na  to, ako ďalej pokračovať. Isté je, že výrobcom už nemôže byť súkromné vydavateľstvo.“

Štefan Hríb: Vôbec nerozumiem, o čo v tomto bode ide. W PRESS nie je výrobcom, Lampu robíme v spolupráci s RTVS. W PRESS je autorom scény, názvu a formátu. Mám pocit, že motiváciou listu, ktorý mi pán Mika poslal, nie je vyjasnenie celej situácie, ale nepochopiteľná snaha RTVS zrušiť program Pod lampou a nájsť si na to akúkoľvek, aj chybne vyargumentovanú zámienku. Veríme, že v tomto pocite sa mýlime a sme pripravení na stretnutie k vyjasneniu celého tohto problému.“

[tab:END]

Slovensko

Teraz najčítanejšie