Riaditeľ Národného parku Veľká Fatra: Jelene poškodzujú rezerváciu, keď hľadajú halucinogénnu kôru tisa

Tento text je súčasťou projektu Denník N ide za vami, na dva týždne sme v Martine.

Národná prírodná rezervácia Harmanecká tisina je najstaršia rezervácia v Národnom parku Veľká Fatra. Bola vyhlásená v roku 1949. „Poškodzuje ju raticová zver a netýka sa to len tisa, ale všetkých porastov. Je to z dôvodu veľkej početnosti týchto živočíchov, najmä jelenej zveri,” hovorí riaditeľ Národného parku Veľká Fatra Peter Vantara. Premnoženú zver by bolo podľa neho potrebné regulovať.

V rozhovore sa dočítate:

• či do pripravovanej zonácie bude vedieť správa parku nájsť 50 percent bezzásahového územia,
• či sa umelo dovezený kamzík alpský kríži s rezervnou populáciou kamzíka vrchovského tatranského, ktorá žije v Nízkych Tatrách,
• prečo sa v tomto národnom parku pasie veľa dobytka,
• ako sa udržiava 17 000 rokov staré Rojkovské rašelinisko.

Veľká Fatra je národným parkom pomerne krátko. Predtým bola chránenou krajinnou oblasťou, ktoré majú nižší stupeň ochrany. Kedy sa toto územie premenilo na národný park a čo bolo dôvodom?

V podstate už keď bola vyhlasovaná Chránená krajinná oblasť Veľká Fatra v roku 1974, tak sa s týmto územím rátalo ako s budúcim národným parkom. Na projekte národného parku sa pracovalo od roku 1990, územie sa prekategorizovalo v roku 2002 nariadením vlády. Prečo to trvalo tak dlho? Diali sa spoločenské zmeny, aj v rámci ochrany prírody došlo k vzniku a zániku rôznych štátnych organizácií, ktoré zastrešovali ochranu prírody.

Kde presne Národný park Veľká Fatra leží?

Národný park zasahuje do okresov Martin, Ružomberok, Banská Bystrica, sčasti Dolný Kubín a Turčianske Teplice.

Čo sa tu chráni – rastliny, zvieratá alebo biotopy?

Chráni sa tu ako živá, tak neživá príroda. Veľká Fatra je bohatá hlavne na lesné ekosystémy, ktoré sú tu veľmi zachovalé. Takisto aj zvyšky pralesových foriem lesov. Je zaujímavá aj z hľadiska zachovania hôľneho ekosystému. Z nižšej prírody sú tu veľmi zaujímavé spoločenstvá skál, sutín a brál.

Iba dva z našich národných parkov majú zonáciu, Pieninský národný park a Národný park Slovenský raj. Pracujete aj vy na zonácii?

Samozrejme, pripravujeme ju. Máme to aj v pláne hlavných úloh Štátnej ochrany prírody SR. Nejaký návrh zonácie by bol už aj spravený, čakáme, čo bude ďalej. Momentálne máme veľa práce okolo spracúvania programu starostlivosti o Chránené vtáčie územie Veľká Fatra, respektíve so súvisiacimi rokovaniami.

Budete vedieť nájsť 50 percent bezzásahového územia, aby park spĺňal medzinárodné kritériá?

Samozrejme, že sa budeme snažiť, aby sme mali tých 50 percent, aby sme tam zahrnuli gro národného parku s maloplošnými rezerváciami a aby sme touto zonáciou ochránili tie najcennejšie územia, ktoré sa tu nachádzajú.

Zdá sa mi, že v tomto národnom parku sa veľa pasie. Je tu aj veľa rôznych kolíb a salašov, či už bývalých alebo stále využívaných. Je to pozostatok z dôb, keď šlo o chránenú krajinnú oblasť, alebo je to dôležité pre udržiavanie lúk z hľadiska ochrany prírody?

Skôr je to tá druhá vec, ktorú ste spomenuli. Je to dôležité z hľadiska udržiavania niektorých, najmä hôľnych biotopov. Národný park Veľká Fatra je typický práve zachovaním toho hôľneho pásma. Manažment týchto holí sa robí aj tým, že sa tu pasie. Samozrejme, tá pastva už nie je v takom veľkom rozsahu, ako bola v minulosti. Je tu plus-mínus okolo desať stád najmä hovädzieho dobytka. Ich početnosť sa stanovila na maximálne sto kusov v jednom stáde.

Farmári sú miestni obyvatelia?

Áno, väčšinou sú to miestni obyvatelia.

Aké druhy rastlín môžeme nájsť na tých miestach, kde sa pasie?

Je to hlavne žltohlav najvyšší, soldanelka karpatská, poniklec slovenský a vo Veľkej Fatre sú aj vzácne huby, najmä náramkovka cisárska a hríb horský.

Keď sme už pri botanike, v okolí Národného parku Veľká Fatra sa vyskytujú zaujímavé mokraďové lokality, rašeliniská so svojou typickou flórou. Sú to vzácne biotopy, na ktorých robíme každoročne manažmentové opatrenia. Rakšianske rašelinisko alebo Rojkovské rašelinisko s veľmi peknými mokraďovými biotopmi.

Rojkovské rašelinisko je najstaršie rašelinisko v Západných Karpatoch?

Áno.

O aké manažmentové opatrenia ide v tomto prípade?

Hlavne o kosenie, ktoré robíme v jesennom období. Čo sa týka Rakšianskeho rašeliniska, tam by sme chceli pridať jarné kosenie a kosiť ho dvakrát ročne.

Ako sa darí týmto rašeliniskám, čo sa týka vodného režimu?

Darí sa im hlavne podľa toho, aký je prirodzený spád zrážok. Keď je ich viac, ako v tomto období, odzrkadľuje sa to na bohatstve vody v týchto územiach. Keď je zrážok menej, je to horšie. Máme rašeliniská v oblasti Harmanca, kam musíme dodávať vodu umelo z potoka.

Žijú na území národného parku veľké šelmy, teda vlk, medveď a rys?

Áno, žijú. V poslednom období sa nám, chvalabohu, rozmohol vlk. V celom kompetenčnom území správy Národného parku Veľká Fatra badáme rozšírenie tejto vzácnej šelmy. Dokonca už môžeme hovoriť o stabilných svorkách v okresoch Martin, Turčianske Teplice a Ružomberok.

Nedávno sa riešila celoročná ochrana vlka aj preto, že sa chovatelia hospodárskych zvierat obávali, že vlk im bude ohrozovať stáda. Tu sa veľa pasie, evidujete tento problém?

Evidujeme tento problém, ale tento jav nie je až taký častý. S vlkom ani nie, občas riešime nejaké škody spôsobené medveďom. No tých stretov v súvislosti s pastvou a s chovom dobytka a hospodárskych zvierat nie je až tak veľa.

Na území národného parku žije aj alpský poddruh kamzíka vrchovského, ktorý sem bol umelo nasadený. Dočítala som sa, že ohrozuje populáciu nášho pôvodného kamzíka vrchovského tatranského, ktorý žije na území Národného parku Nízke Tatry. A takisto vraj poškodzuje vzácnu skalnú kvetenu. 

Táto populácia sa údajne mieša, zrejme boli také prípady, že došlo k spáreniu týchto dvoch poddruhov kamzíka. Vo Veľkej Fatre ale kamzík alpský žije v oblasti Gaderskej a Blatnickej doliny, ktorá je dosť vzdialená od nízkotatranskej populácie. Nepredpokladáme teda, že z oblasti Veľkej Fatry by hrozilo premiešavanie s nízkotatranskou populáciou, pretože je tam ešte Ľubochnianska dolina a Revúcke podolie. Tie kamzíky sa zväčša držia v turčianskej časti, kde boli aj umelo reintrodukované v 50. rokoch minulého storočia.

Ako sa sem alpský kamzík dostal? O tatranskom viem, že sem bol dovezený preto, aby sa zachoval, ak by v Tatrách vyhynul. 

Bol dovezený z Českej republiky v rámci obohatenia fauny Veľkej Fatry. Že nastane neskôr tento problém, na to sa prišlo až po nejakom čase. Aj to, že alpský kamzík robí škody na kvetene, je pravda. V posledných rokoch došlo aj k lovu tohto zvieraťa z dôvodu zníženia populácie, šlo asi o dva kusy v priemere za dva až tri roky.

Robili vaši kolegovia z Národného parku Nízke Tatry nejaký genetický výskum, ktorý by zistil, či kamzík u nich je stále taký istý ako ten vo Vysokých Tatrách?

Genetický výskum naši zamestnanci nerobili. Pokiaľ viem, robili ho českí vedci. Skúmali genetický rozdiel medzi tatranským a alpským kamzíkom. Výsledky výskumu zatiaľ nevieme, ale nejako veľmi sa od seba neodlišovali.

Skúmal sa rozdiel medzi kamzíkom v Tatrách a kamzíkom v Nízkych Tatrách, ktoré by mali byť totožné?

Ony sú totožné, len ten kamzík, ktorý žije vo Veľkej Fatre, je iný.

Ďalší problém, o ktorom som sa dočítala v súvislosti s Národným parkom Veľká Fatra, je poškodzovanie najstaršej prírodnej rezervácie na vašom území. Ide o Harmaneckú tisinu, ktorá bola založená v roku 1949. Chráni sa v nej tis obyčajný, ktorý tu rastie už od treťohôr. V čom je problém?

Poškodzuje ju raticová zver a netýka sa to len tisa, ale všetkých porastov. Je to z dôvodu veľkej početnosti týchto živočíchov, najmä jelenej zveri. Na tisoch obžierajú kôru hlavne z toho dôvodu, že tis obsahuje isté halucinogénne látky. Ale zas, že by spôsobovali nejaké nadmerné škody a šlo by to do nejakých hektárov, nemôžem povedať. Tie škody sú spôsobované v lesnom prostredí celkovo, nielen v Harmaneckej tisine. Ide skôr o nejakú reguláciu početnosti raticovej zveri.

Nepomôže, keby ste tú tisinu oplotili?

Áno, kedysi sa oplocovala, či už sa obtáčala haluzina okolo kmeňov, alebo na báze umelých hmôt, čo nie je žiaduce v rezervácii. Skôr je dôležitá regulácia početnosti kopytníkov.

Správa národného parku nespravuje pozemky v národnom parku. Sú tam buď neštátni vlastníci, alebo Lesy SR, ktoré obvykle spravujú štátne pozemky. Vy tu máte aj dvoje veľkých mestských lesov z Banskej Bystrice a z Ružomberka. Ako sa vám s nimi spolupracuje?

Veľmi dobre. Momentálne sme predrokovali program starostlivosti o Chránené vtáčie územie Veľká Fatra. Riešime aj niektoré záležitosti v rámci prípravy programu starostlivosti o les, dávame svoje požiadavky a snažíme sa to dialógom doviesť tam, aby tu ochrana prírody bola z hľadiska zákona dodržaná a prináležalo jej všetko, čo k tomu patrí v rámci územia národného parku.

Počula som, že kedysi na území Národného parku Veľká Fatra žilo veľa hlucháňov, ktoré sú dnes kriticky ohrozené. Ako sa im tu darí teraz?

Hlucháň je na ústupe v rámci celého Slovenska. Štátna ochrana prírody vypracovala nejaké hluchánie zóny, oblasti, ktoré teraz transformujeme do programov starostlivosti o chránené vtáčie územia. Práve prebiehajú rokovania s vlastníkmi, kde im predostierame naše požiadavky z hľadiska zachovania týchto biotopov, pretože u hlucháňa je dôležité, aby sa zachovali biotopy, kde by sa mohol rozšíriť.

Myslíte si, že počty hlucháňov ešte môžu dlhodobo stúpnuť?

Veľmi si to želáme a je dôležité nájsť s vlastníkmi spoločnú reč. Tie biotopy sa musia zachovať, lebo inej cesty niet.

Existujú plány na obnovu úzkorozchodnej železničky v Ľubochnianskej doline, viete o tom viac?

Nepočul som o tomto pláne. Viem, že bola snaha o obnovenie železničky premávajúcej z Ružomberka do Korytnice, nie v celej dĺžke, iba časť. K Ľubochnianskej doline nám nebol predložený žiadny zámer, prvotný projekt. Skôr by som odporučil spýtať sa na obecnom úrade v Ľubochni.