Riaditeľ Národného parku Veľká Fatra: Jelene poškodzujú rezerváciu, keď hľadajú halucinogénnu kôru tisa
Premnožené jelene ničia najstaršiu rezerváciu v Národnom parku Veľká Fatra, pretože požierajú vzácny druh tisa. Dovezený alpský poddruh kamzíka zasa spôsobuje škody na vzácnej skalnej kvetene. Riaditeľ národného parku Peter Vantara je za to, aby sa reguloval počet zveri.
Tento text je súčasťou projektu Denník N ide za vami, na dva týždne sme v Martine.
Národná prírodná rezervácia Harmanecká tisina je najstaršia rezervácia v Národnom parku Veľká Fatra. Bola vyhlásená v roku 1949. „Poškodzuje ju raticová zver a netýka sa to len tisa, ale všetkých porastov. Je to z dôvodu veľkej početnosti týchto živočíchov, najmä jelenej zveri,” hovorí riaditeľ Národného parku Veľká Fatra Peter Vantara. Premnoženú zver by bolo podľa neho potrebné regulovať.
V rozhovore sa dočítate:
- či do pripravovanej zonácie bude vedieť správa parku nájsť 50 percent bezzásahového územia,
- či sa umelo dovezený kamzík alpský kríži s rezervnou populáciou kamzíka vrchovského tatranského, ktorá žije v Nízkych Tatrách,
- prečo sa v tomto národnom parku pasie veľa dobytka,
- ako sa udržiava 17 000 rokov staré Rojkovské rašelinisko.
Veľká Fatra je národným parkom pomerne krátko. Predtým bola chránenou krajinnou oblasťou, ktoré majú nižší stupeň ochrany. Kedy sa toto územie premenilo na národný park a čo bolo dôvodom?
V podstate už keď bola vyhlasovaná Chránená krajinná oblasť Veľká Fatra v roku 1974, tak sa s týmto územím rátalo ako s budúcim národným parkom. Na projekte národného parku sa pracovalo od roku 1990, územie sa prekategorizovalo v roku 2002 nariadením vlády. Prečo to trvalo tak dlho?
