Denník N

Maratón navždy zmenil Talian, ktorý skolaboval pred princeznou, dobehol prvý, no napokon nevyhral

https://twitter.com/runner_anir/status/1402155367803494419/photo/1

Keď sa taliansky bežec Dorando Pietri v roku 1908 objavil ako prvý z maratóncov na olympijskom štadióne v Londýne, jeho meno takmer nikto nepoznal. To, čo sa udialo v nasledujúcich minútach, však zmenilo jeho popularitu na nepoznanie.

Z predavača cukroviniek sa stal najznámejší Talian svojej doby a zrejme prvý športovec s prívlastkom globálna olympijská celebrita.

Slávu a uznanie si však Pietri nezískal vďaka víťazstvu, skôr naopak. Olympijský maratón oficiálne nedokončil a z pretekov ho diskvalifikovali. A to napriek tomu, že na štadión dobehol s výrazným náskokom pred súpermi a do cieľa mu chýbalo odbehnúť už len posledných 350 metrov.

Na tú dobu netradičná dĺžka maratónu a predovšetkým vysoké teploty spôsobili, že Talian prišiel pred cieľovú pásku totálne vyčerpaný a dezorientovaný. Záverečné metre sa tak zmenili na boj o to, či preteky dokončí, alebo nadobro upadne do bezvedomia.

Dramatickú scénu sledovalo na dnes už neexistujúcom White City Stadium viac ako 80-tisíc divákov vrátane členov kráľovskej rodiny, ktorá svojou aktívnou spoluúčasťou na pretekoch výrazne ovplyvnila to, ako poznáme maratón dnes. O tom však neskôr.

Arthur Conan Doyle ako spravodajca

Pre desaťtisíce fanúšikov na štadióne bol olympijský maratón skúškou trpezlivosti. Preteky sa odohrávali mimo atletického oválu a diváci mali na vlastné oči uvidieť len posledných 350 metrov – ani nie stotinu celej 42-kilometrovej trate.

Počas pretekov síce dostávali čiastkové informácie o ich priebehu, no z veľkých bielych tabúľ sa dozvedeli len to, koľko zatiaľ vytrvalci odbehli a ktoré štartové čísla okupujú prvé tri priečky.

V početnom dave sedel aj Sir Arthur Conan Doyle, autor Sherlocka Holmesa, ktorý pre Daily Mail novinársky pokrýval záver maratónu.

O momentoch, keď sa vedúci bežec blížil k štadiónu, si do svojich poznámok napísal: „Čakáme, je nás 80-tisíc, čakáme úzkostlivo a nedočkavo. Každé oko sa upiera na úzku medzeru – bránu, ktorou musí vojsť. Počujeme, ako hukot narastá. Už musí byť veľmi blízko,

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Behanie

OH Tokio 2021

Šport a pohyb

Teraz najčítanejšie