Na Instagrame kreslí vedu. mRNA vakcíny sú fenomenálny úspech vedy, očkovanie detí proti covidu je dôležité, vraví vedkyňa

Molekulárna biologička Lucia Ciglar pôsobila 11 rokov v Európskom laboratóriu molekulárnej biológie (EMBL) v nemeckom Heidelbergu, v roku 2017 sa presťahovala na Slovensko do Prešova.

Na prelome rokov spustila na Facebooku a Instagrame projekt Kreslím vedu, kde populárnou formou komunikuje zložité vedecké témy, zatiaľ o pandémii a koronavíruse.

Jej obrázok, v ktorom porovnávala šancu, že človeka trafí blesk, umrie na covid-19 alebo dostane trombózu po vakcíne od AstraZenecy, sa stal virálnym.

Ciglar sme sa pýtali na fámy o vakcínach a koronavíruse, na kolektívnu imunitu, očkovanie Sputnikom či pôsobenie v Európskom laboratóriu molekulárnej biológie, kde „z kohútika tečie destilovaná voda“.

V rozhovore sa dozviete aj:

• ako sa vedkyňa dostala ku kresleniu vedeckých obrázkov;
• aké nástroje Ciglar používa na kreslenie a ako pri kreslení hľadá rovnováhu medzi vedeckou presnosťou a zrozumiteľnosťou;
• ktoré obrázky na ľudí fungujú.

Ako prvý instagramový príspevok ste zverejnili citát Marie Curie Skłodowskej, že „veda je krásna“. Čo je podľa vás na vede krásne?

Mala som na mysli vizuálnu stránku vedy, že sa dá prezentovať atraktívne. Ale aj samotné procesy, ktoré skúmame, a spôsoby, akými to robíme, sú krásne. Veda je nádherná v tom, že objavovanie nemá koniec. Ak niečo objavíte, vzápätí sa vykľujú nové otázky. Ide o nevyčerpateľný zdroj objavovania.

Jedným z dôvodov založenia vášho profilu kreslim_vedu na Instagrame boli „útoky na mRNA vakcínu“. Aké útoky ste mali na mysli?

„Útoky“ je možno príliš silné slovo. Ale mrzelo ma, že vývoj mRNA vakcín ľudia nepovažujú za fenomenálny úspech vedy. Mrzí ma, že ľudia nezdieľali eufóriu, ktorú cítim, že veda nám v ťažkých časoch pomohla. Najviac ma hnevalo, keď ľudia hovorili o „rýchlokvasných vakcínach“. Každý, kto sleduje vedu, vie, že mRNA vakcíny sú výsledkom desaťročí základného výskumu vedcov, ktorí v minulosti nemohli tušiť, že ich výsledky sa raz využijú na vývoj vakcín. Mrzí ma, že veda bola nedocenená a ľudia necítili radosť, ktorú som cítila ja.

Ako si vysvetľujete antivakcinačné postoje?

Myslím si, že sú spôsobené tým, že vakcíny sa podávajú zdravým ľuďom. To je jeden z dôvodov, prečo je táto téma taká citlivá. Lieky sa používajú, keď sme chorí. Človek si dá liek a dúfa, že mu pomôže. No vakcíny sa podávajú zdravým.

Druhá vec je, že historicky ťažko vidieť výsledok vakcín. Lebo aký majú vakcíny výsledok? To, že tu nemáme choroby. Vedú sa štatistiky a píše sa o ich vedľajších účinkoch, ale menej sa píše o tom, koľko ľudských životov zachránili. Moja generácia si nepamätá choroby, proti ktorým sa očkuje. Dúfala som, že pandémia zmení pohľad ľudí na vakcíny a na ich užitočnosť. Máme úžasnú historickú šancu v priamom prenose vidieť, ako vakcíny fungujú a aké majú schopnosti v boji proti infekčným chorobám.

Na vakcínu proti detskej obrne z roku 1955 sa „hľadelo ako na zázrak“, ľudia jasali a tešili sa, že ich zaočkujú. Kam sme sa za skoro 70 rokov posunuli?

Veľmi ťažká otázka. Asi sa k ľuďom dostáva až priveľa informácií, často nepravdivých, majú v nich zmätok a nevedia vyhodnotiť, čo je správne a čo nie. Vidím úpadok dôvery v odborníkov. Mám pocit, že u nás je ešte silnejší ako v Nemecku, s ktorým mám tiež skúsenosť. Ďalším faktorom je, že nie každý má osobnú negatívnu skúsenosť s covidom.

Na Instagrame ste napísali, že máme šťastie, že pandémia prišla až v roku 2020 a nie napríklad o 10 rokov skôr. Prečo?

Išlo o komentár k obrázku, kde som zoradila míľniky, ktoré viedli až k vzniku mRNA vakcín. Zásadné objavy vo vývoji týchto vakcín prišli v ostatných 10 rokoch. Prvé články o nových typoch koronavírusov sa začali publikovať okolo roku 2003. Vedci spoznali ich vlastnosti, vyvíjali proti nim vakcíny a vedeli, že spike proteín je vhodný kandidát pre vakcínu. Firmy, ktoré dnes vyvíjajú vakcíny proti covidu, boli založené pred