Denník N

Ako matka som skúsila minimalizmus a nefungovalo to. Ten neporiadok vôbec nebol môj

Ilustračné foto – Unsplash/Bench Accounting
Ilustračné foto – Unsplash/Bench Accounting

Píše Gemma Hartleyová, článok zverejňujeme so súhlasom The Washington Post

Závistlivo som sa dívala na zábery holých bielych stien, nezaprataného priestoru, čistej podlahy a medzier medzi vešiakmi na oblečenie.

Joshua Fields Millburn mal kabát zavesený na tehlovej stene svojho apartmánu, pôsobil tam skôr ako umelecký predmet. Dave Bruno vlastnil sto starostlivo vybratých vecí, ktoré zapĺňali jeho minimalistické obydlie.

Ich minimalizmus dosiahol takú úroveň, že mohli prakticky žiť ako digitálni nomádi.

Akoby nič ani nezmizlo

Tak ako mnohí predo mnou (a ďalší, čo tomuto fenoménu prepadnú po mne), aj ja som zrazu zatúžila po prázdnom priestore a čistých líniách ako na obrázkoch z Pinterestu.

Práve tam som sa kochala minimalistickým dizajnom, ktorý v Spojených štátoch spopularizovala Japonka Marie Kondo.

Minimalistické zariadenie bytu sľubuje rôzne pozitíva – viac miesta na život, myšlienky, a pocit, že sa nemusíte viazať na materiálne veci.

Naša domácnosť s tromi deťmi mala od minimalizmu riadne ďaleko. Všade neporiadok a hračky – neustále som mala pocit, akoby som sa nemohla ani nadýchnuť. Veci okolo mňa sa len kopili.

Rozhodla som sa prejsť na minimalistický štýl, a tak som svoj majetok obmedzila len na

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Rodičovstvo

Vzťahy

Rodina a vzťahy

Teraz najčítanejšie