Denník N

Procházka: Veľa moslimov v Európe považuje Západ za prehnitý

Foto N - Vladimír Šimíček
Foto N – Vladimír Šimíček

Jediný politik Smeru, s ktorým sa občas stretnem, je minister vnútra Robert Kaliňák, aj to už teraz veľmi sporadicky, hovorí šéf Siete Radoslav Procházka.

Predseda strany Sieť je presvedčený, že ľudia na Slovensku majú právo na obavy z migrantov. „Súhlasím s plotom na maďarskej hranici,“ vraví v rozhovore pre Denník N. „Orbánovi sa vyčítajú veci, ktoré v skutočnosti smerovali k plneniu pravidiel. Ja si dokonca myslím, že jeho pokus chrániť vonkajšiu schengenskú hranicu je v súlade so záujmami Európskej únie.“

Aké okolnosti privedú politika k tomu, aby na verejnej debate o sebe povedal, že ak je hnedý, tak tá hneď je autentická?

Tie okolnosti spočívali v podsúvaní toho, že môj postoj (k utečeneckej a migračnej kríze, pozn. redakcie) je motivovaný inak ako vecnými premennými. Že je ovplyvnený nejakou predvolebnou matematikou a neodráža autentické presvedčenie. Našou autentickou polohou, čiže polohou Siete, je rovnováha medzi súcitom voči tým, ktorí jeho prejavy bytostne potrebujú, a na druhej strane ochranou základných záujmov občanov Slovenskej republiky, najmä ich bezpečnosti. Je v poriadku, ak sa občianska spoločnosť sústreďuje primárne na aktívnu humanitárnu pomoc. No zároveň trvám na tom, že v hierarchii potrieb, o ktoré sa má starať človek s verejno-mocenským mandátom, musia byť v prvom rade záujmy ľudí, ktorí tu žijú, ktorým štát patrí a od ktorých svoj mandát vôbec má. S nálepkovaním tohto postoja ako fašistického nesúhlasím.

Prečo ste však tento slovník prijali? Vás k tomu vyhecovali diskusie na internete? Je v poriadku, ak má politik nielen potrebu reagovať, ale aj prebrať slovník internetových diskusií? Veď to je, akoby Fico o sebe vyhlasoval, že ak je boľševik, tak potom autentický.

Ja som tým prejavil rešpekt k tomu, čo si tí ľudia o mne myslia. Je pohodlnejšie to ignorovať, ale pre mňa je správnejšie komunikovať. Aj fakt, že som Martinovi Dubécimu (z Výzvy k ľudskosti a bývalému šéfovi Procházkovej kampane, pozn. redakcie) vytvoril na konferencii Alfy priestor, bol prejavom uznania za to, že sme spolu prešli kus cesty. Keď odchádza z klubu hráč, ktorého máte rád, tak vyvesíte jeho dres pod strechu štadióna.

No z tej hodiny dvadsať, koľko debata trvala, sa tam tie dresy vešali len veľmi krátko. Väčšinu času ste venovali kritike niektorých aktivistov za utečencov.

Lebo tá téma je polarizujúca a je dobré, ak si ľudia z očí do očí povedia, čo majú na srdci. Využil som čas aj na to, aby som sa poďakoval signatárom výzvy, a ak som formuloval výhrady, tak neboli adresované k zakladateľom výzvy, ale skôr širšiemu publiku, ktoré ste sám pomenovali ako sociálne siete. Ak som nechtiac vyvolal dojem, že výhrady boli voči autorom výzvy, tak to bola mýľka a ja sa za ňu ospravedlňujem.

Čo vám teda prekáža na debate o utečeneckej kríze?

Nálepkovanie krajiny ako zadubenej, rasistickej a xenofóbnej je neopodstatnené. Slovensko nie je, a teraz budem citovať sociálne siete, drblá krajina plná zlých ľudí. Vyslovil som výhrady voči starej slovenskej chorobe, a teda potrebe časti spoločnosti bičovať sa a vychádzať z predpokladu, že sme zaostalejší ako zvyšok sveta. Martin Dubéci povedal, že stredná Európa by sa mala hanbiť. S tým nesúhlasím. Nie je dôvod, aby sa Slovenky a Slováci manifestačne hanbili za svoje postoje. Šok z masovej migračnej vlny z Balkánu viedol v polovici 90. rokov Nemcov k zmene svojej ústavy. Dnes sú o skúsenosť zrelší. No to, že my nevieme hneď na prvú prísť s nejakou šablónou, neznamená, že nemáme právo učiť sa na svojich dejinných skúsenostiach.

Ako by sa teda táto debata mala viesť?

Ja som na sneme Siete hovoril o potrebe počúvať sa. V časoch, ktoré nás čakajú, je pevnosť sociálneho tkaniva na Slovensku dôležitá. Potrebujeme si vychádzať v ústrety, a nie sa zaháňať do zákopov nadávkami do slniečkarov na jednej strane alebo do rasistov na druhej. Vo vašom denníku som si potom prečítal, že Sieť je agresívna. Pritom sme povedali, že tak, ako sme sa prihlásili k postoju vlády vo vzťahu k účinnej ochrane hraníc, takisto sme sa zároveň ohradili voči polarizujúcej a nepriateľskej rétorike premiéra. Ale to stále nie je to najpodstatnejšie, lebo sa z toho stráca vecná otázka, ako dosiahnuť rovnováhu medzi pomocou utečencom a ochranou ľudí, ktorým Slovensko patrí.

Tak to pomenujte.

Viackrát sme to urobili. Aj v západnej Európe, nielen medzi krajinami V4, sú krajiny, ktoré prijímajú menej azylantov, ako by im prisúdila predpokladaná povinná kvóta. Navyše stredná Európa si pýta aj spravodlivejšiu deľbu peňazí na ochranu vonkajšej hranice. Zatiaľ čo Taliansko s Gréckom dostali pomoc na úrovni 160 miliónov eur, Maďari dostali 1,6 milióna eur. Do Maďarska pritom prišli desaťtisíce ľudí, ktorí už predtým boli v inej členskej krajine Únie, v Grécku, no odmietli sa tam registrovať. Ľudsky chápem, že sa snažia dostať do Nemecka, ale zdá sa mi, že Európska únia rezignovala na dodržiavanie vlastných pravidiel na územiach, ktoré spravuje. A to nie je rozumné. Navyše čoskoro budeme konfrontovaní s ďalšou situáciou.

Čo máte na mysli?

Rakúsko-nemecká cesta sa v dôsledku nemeckého rozhodnutia chrániť svoje hranice zatvára. Potom bude jedinou alternatívou, ako sa dostať na Západ, ísť cez Slovensko a Poľsko. A vtedy bude naliehavou témou, aké nástroje od Únie dostaneme, aby sme sa s tým vyrovnali. Zároveň som povedal, že akákoľvek dohoda na pôde EÚ je lepšia než súčasný chaos.

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Skúsme konkrétne – predstavme si, že by ste boli premiérom tejto krajiny, a tak ako Viktor Orbán by ste zrazu museli riešiť, že niekoľko tisíc utečencov uviazne na bratislavskej železničnej stanici. Čo by ste robili?

Premiér v súčinnosti s ministrom musí zabezpečiť plnenie záväzkov, ktoré od Slovenska vyžaduje Ženevský dohovor, ale aj pravidlá Únie. No súčasťou jeho právomocí je aj to, aby sa ľudia, ktorí žiadajú o azylovú ochranu, podrobili registrácii. Orbánovi sa vyčítajú veci, ktoré v skutočnosti smerovali k plneniu pravidiel. Ja si myslím, že jeho pokus chrániť vonkajšiu schengenskú hranicu je v súlade so záujmami Európskej únie.

Čiže súhlasíte s plotom na hraniciach?

Áno. Je to reakcia pod obrovským tlakom, no je to reakcia vyplývajúca z motivácie plniť si svoje povinnosti v Únii. Tak, ako my máme povinnosť chrániť zelenú hranicu s Ukrajinou, tak má Orbán povinnosť chrániť juhovýchodnú hranicu. Ako to má urobiť? Nikto z Únie mu to nepovedal. Rezignovali sme na spoločnú ochranu hraníc, čo vedie k tomu, že si jednotlivé štáty začínajú hranice chrániť sami. To môže viesť až k tomu, že žiadny Schengen jednoducho nebude.

Postoj Siete k migračnej kríze už čiastočne vysvetlil aj váš podpredseda Miroslav Beblavý…

… a povedal aj dôležitú vec. Že Európa nemá neobmedzenú absorpčnú kapacitu. Nemá možnosť prichýliť každého, komu je v jeho domovskej krajine zle. A to je jeden z predpokladov, od ktorého sa v tejto debate potrebuje odraziť.

Bavme sa len o utečencoch utekajúcich pred vojnou. Ako by sa teda voči nim mala Únia správať? Mala by povedať – prijmeme niekoľko stotisíc z vás, ostatní zostaňte v táboroch v Turecku, Jordánsku či v Libanone?

Signatármi Ženevského dohovoru nie sú len členské štáty Európskej únie. Je to aj stodvadsať ďalších štátov. Toto je globálna humanitárna katastrofa, problém, ktorý je potrebné preniesť na pôdu OSN. Aj ďalšie štáty, ktoré dohovor podpísali, by mali ponúknuť svoje kapacity. Dobrým príkladom sú bohaté arabské krajiny. Ak Saudská Arábia ponúkla Nemecku pomoc v podobe financií na vybudovanie dvesto mešít, tak to je trolling najhrubšieho zrna. Čiže je potrebné trochu rozprestrieť bremeno, ktoré je teraz na pleciach Únie.

Priznajme si, že na pleciach Únie je to bremeno oveľa menšie ako na pleciach Libanonu či Jordánska.

To si môžeme priznať. Ale aj Libanonu a Jordánsku by pomohlo, keby sa blízkovýchodné krajiny zapojili do tejto krízy oveľa viac, lebo možnosti na to majú. A zároveň Európa je nejaký priestor. Politický, ekonomický, ale aj kultúrny. A zaslúži si, aby sme sa rozprávali o dlhodobých efektoch toho, keď sa zrazu rozhodneme, že zachránime veľkú časť sveta. Obavy, ktoré ľudia majú, nie sú rasizmom. Sú to obavy, že jemné a zraniteľné tkanivo sociálnej súdržnosti sa nám môže rozleptať.

Nemôže upozorňovanie na kultúrny charakter Európy ovplyvniť aj vzťah Slovákov voči komunitám Sýrčanov či Iračanov? Nie tých, ktorí teraz utekajú, ale tých, ktorí u nás žijú už desiatky rokov, a väčšina bez toho, aby si ostatní uvedomili, odkiaľ pochádzajú.

Kultúra je podstatný faktor. Európa si za ostatných dvesto rokov zvykla na sekulárne spoločenské aranžmány. V mnohých krajinách, z ktorých utečenci a migranti dnes odchádzajú, takéto aranžmány etablované nie sú. Aj mnohí moslimskí učenci či intelektuáli spomínajú potrebu reformácie islamu, takú, akou si prešlo kresťanstvo. Hovoriť v Európe o rizikách, ktoré sú spojené s militantným džihádizmom, neznamená viesť náboženskú vojnu. Najväčším súperom západného sveta je niečo, čo sa volá Islamský štát. Môžeme sa tváriť, že to je náhoda…

… Islamský štát predsa nezastupuje všetkých moslimov. Naopak.

Jasné, že nezastupuje všetkých moslimov. No je to jeden z katalyzátorov súčasnej migračnej krízy. A ak sa niečo podobá na fašizmus, tak je to dnes presne to, čo robí Islamský štát.

Práve pred ktorým veľká časť Sýrčanov uteká.

Mnohí áno. Zároveň sa deje to, že sa na čiernom trhu vo veľkom nakupujú falošné sýrske pasy, lebo väčšiu šancu na získanie azylovej ochrany máte vtedy, ak pochádzate z krajiny spustošenej vojnou. My netušíme, kto sú ľudia, ktorí si tie pasy kupujú, a aké tu môžu mať záujmy.

Nie je však práve na toto azylový proces, ktorý detailne a individuálne posudzuje každého z ľudí žiadajúcich o azyl?

Presne tak. No veľmi ťažko môže napríklad Viktor Orbán takýto proces zrealizovať, ak sa utečenci odmietajú takémuto procesu podrobiť a veľká časť západného sveta sa navyše postaví do jedného šíku a na Orbána ukazuje, aký je fašista.

Foto N - Vladimír Šimíček
Foto N – Vladimír Šimíček

Hovorili ste o povýšenectve aktivistov za utečencov, o ich morálnej prevahe. Nie je rovnako povýšenecké hovoriť o nich ako o salóne či bratislavskej kaviarni?

Naopak. Pre mňa slovo salón nie je slovom s pejoratívnom nádychom…

Má bratislavská kaviareň či salón pozitívny nádych?

Pre mňa to slovo nie je negatívne. Je to sémantická skratka, rovnako ako je sémantická skratka slovo ulica, slovo mestský volič či vidiek. Je jednoduchšie povedať salón ako použiť termín „rôznorodé spoločenstvo verejne angažovaných a intelektuálne disponovaných ľudí, ktorí sa zaujímajú o verejné veci a často o nich vedú polemiky“.

Naozaj necítite rozdiel medzi pojmami salón a ulica a pojmami mestský či vidiecky volič?

Všetky sú označením fenoménu, ktorý má nejaký obsah. A ja teraz hovorím za seba, čo označujem ako salón. Pre mňa je to spoločenstvo verejne angažovaných a intelektuálne disponovaných ľudí, ktorí sa zaujímajú o verejné veci a často o nich vedú polemiky.

Miroslav Beblavý povedal, že tento slovník je dôsledkom vašej frustrácie, že práve medzi týmito voličmi nemáte spojencov, i keď ste logicky očakávali, že budú vašimi voličmi.

S tým nesúhlasím. Po tom, čo som už vo verejnom priestore absolvoval, mám veľmi zvýšenú frustračnú toleranciu. Nie je to prejav žiadnej frustrácie. Dlhodobo volám po tom, aby sme medzi sebou nekopali zákopy. No zároveň som človek, ktorý si nenechá skákať po hlave. Ak chcete politikov, ktorí sú PR mašiny a povedia len to, čo im niekto predpíše, tak to ja nie som. Som týpek, ktorý sa rád poháda. Autenticita je pre mňa dôležitá, sem-tam sa to niekomu nepáči, ale je to jedna z vlastností, ktorú ako osobnosť aj ako politik mám.

Už ste povedali, že vaše názory nie sú motivované predvolebným kalkulom. Tvrdíte teda, že slovenská pravica nepodlieha politickému marketingu a prieskumom? Ako často si ich vlastne robíte?

Prieskumy si robíme s oveľa menšou frekvenciou, akoby som chcel.

Ako často by ste chceli?

Za posledného pol roka sme si prieskum robili raz, ja by som chcel oveľa častejšie. Ale zhodou okolností sme si ho robili dávno po tom, čo sme formulovali náš postoj k otázkam, o ktorých sme sa doteraz bavili. A ten postoj je autentické presvedčenie o potrebe hľadania rovnováhy medzi oboma pólmi. No ja sa priznám, že pokiaľ ide o názor „utečenci, vitajte“, som veľmi opatrný. K opatrnosti ma nabáda skúsenosť z toho, ako fungujú moslimské komunity v západnej Európe.

Ako podľa vás fungujú?

Tieto komunity sa cítia byť zaviazané vlastným hodnotovým poriadkom a vlastnou spoločenskou zmluvou. Od všetkých ostatných naokolo sa vyžaduje rešpekt k spoločenskej zmluve s konkrétnym obsahom. Vo Francúzsku je to laicita štátu a jeho sociálny charakter. No potom tam máte milióny ľudí, ktorí sú presvedčení o nevhodnosti tejto spoločenskej zmluvy, cítia sa byť viazaní len svojou vlastnou. Na území Európy žije obrovské množstvo ľudí, ktorí sa hlásia k tomu, že Západ si nezaslúži prežiť v podobe, v akej existuje, lebo je prehnitý a dekadentný.

Nezovšeobecňujete?

Ale to je na takom priestore, ako je Európa, nevyhnutné. Keby som vám teraz išiel dávať príklady vyhlásení imámov z Británie či Marseille, poviete, že nemusia zastupovať názory mnohých ďalších. Jasné, niekedy človek zovšeobecní, niekedy vyberie ilustráciu. Ja len vysvetľujem svoj osobný postoj. Neviem ho nazvať inak ako ostražitosťou.

Sieť mala prednedávnom snem, kde ste sľúbili, že váš program pre budúcoročné voľby bude z jasne merateľných záväzkov. Povedzte podstatné sľuby, ktoré tam budú, a kde si v roku 2020 spolu vyhodnotíme ich splnenie. Skúsme vynechať hmotnú zodpovednosť politikov alebo zákaz schránkových firiem, o ktorých sa vie.

Naše desatoro dobrého štátu, z ktorého má vyjsť zmluva so Slovenskom, je ideový základ. Tak ako logo, tak ako vnútorná štruktúra Siete, má podobu mriežky, čiže má svoju horizontálnu aj vertikálnu os. Reaguje na potreby, ktoré máme spoločné, ale aj na potreby, ktoré sú špecifické pre jednotlivé regióny. Čo je prevratné, je to, že ku konkrétnym záväzkom povieme, kedy ich naplníme. Do sto dní, do dvoch rokov alebo v roku 2020.

Toto všetko som si už prečítal v tlačovej správe.

No budem rád, ak to budem môcť zopakovať, lebo tlačové správy majú obmedzené publikum. Napríklad v oblasti praktickej podpory rodiny. Za prvých sto dní chceme dosiahnuť, aby bežnej rodine s dvomi rodičmi a dvomi deťmi štát vzal ročne na daniach o päťsto eur menej. Do prvej polovice volebného obdobia chceme presadiť zákonnú záruku miesta v škôlke pre každého, kto si ju chce uplatniť. A potom chceme všetky rodičovské dávky nahradiť jedným rodičovským kontom, ktoré rodičov oslobodí od behania po úradoch a navyše im prinesie o dvadsať percent viac peňazí, ako majú dnes.

Čo podpora podnikania?

Chceme totálne zredukovať byrokraciu a zásadne znížiť odvody, a tam rátam aj dlhodobý plán úplne zrušiť zdravotné odvody. Pokiaľ ide o redukciu byrokracie, pre živnostníkov by malo platiť – jedna platba, jedno tlačivo a jeden dátum. Žiadne mesačné výkazy pre poisťovne, možnosť za jeden paušál kúpiť si slobodu od behačiek po účtovníčkach, a ten jeden dátum má dve polohy: splatnosť faktúr do 30 dní a istota, že sa legislatíva nebude stále meniť, a vy budete 1. januára vedieť, aké pravidlá sa počas roka budú na vás vzťahovať.

Čo je v tejto chvíli najhorším krokom, ku ktorému sa vláda chystá a vy by ste ho chceli zvrátiť?

Táto spoločnosť je silnejšia ako vláda a štát, a čokoľvek sa pokazí, tak to ľudia vedia opraviť. No  z dlhodobého hľadiska sú trestuhodné štátom platené kampane proti súkromnému dôchodkovému sporeniu. To je v protismere proti všetkému, proti demografickým pohybom, kultúrnym, ekonomickým. A môže nás to dobehnúť.

Čo pripravovaný obchvat Bratislavy?

Obchvat Bratislavy je dobrá vec, ktorá by sa dala spraviť podstatne lacnejšie, než to chce spraviť Smer. Je absolútne neuveriteľné, že prídete na Hornú Nitru, do Lučenca alebo Detvy a zistíte, že tam ľudia dostali informáciu, že rýchlostnú cestu im dokončia v rokoch 2035 až 2040. To je nonsens, lebo keď tam tá cesta nebude, nebude tam ani normálna robota za normálne peniaze. Keď sa nejaká mafia rozhodne ľudí okradnúť o desiatky miliónov eur, tak tie peniaze chýbajú. Ak to bude robiť partia, ktorá nie je motivovaná kradnúť, tak bude peňazí viac.

Zrejme tou partiou myslíte vás a Sieť.

Aj nás. Ľudia, ktorí sa u nás zišli, majú chuť predviesť nejaký výkon. A majú zároveň pocit, že vedia, ako na to.

A to hovoríte aj o ľuďoch, ktorých máte v regiónoch? Čoskoro budete skladať kandidátku. Máte tých ľudí dobre preverených? Nebojíte sa, že vám tam začnú vybuchovať nejaké míny?

V tejto chvíli mi nenapadá nikto, okolo koho by nejaká mína mala vybuchnúť. Keď ponúkate nových ľudí do verejnej služby, nevyhnutne sa aj pomýlite či spravíte chybu, ale to jadro je motivované jasne – ponúknuť aktívny kompetentný výkon. A sú to ľudia, z ktorých sa mnohí vo verejnom priestore ukázali ako kvalitní.

Šéf Siete Radoslav Procházka. Foto N – Vladimír Šimíček
Šéf Siete Radoslav Procházka. Foto N – Vladimír Šimíček

O regiónoch hovoríte veľa, dokonca razíte tézu, že by niektoré centrálne úrady mali sídliť mimo Bratislavy.

Nie, nerazíme takúto tézu. Hovoríme, že by niektorí štátni tajomníci mali mať regionálne pôsobenie. Že by štátny tajomník ministerstva dopravy, ktorý by mal na starosti dobudovanie diaľnice do Košíc, sedel v Košiciach.

V čom bude jeho prístup iný, ak nebude sedieť v Bratislave a bude mať komplikovanejšiu komunikáciu s ministrom?

Nemyslím si, že by mal mať komplikovanejšiu komunikáciu s ministrom. Ale hlavne bude mať účelnejšiu komunikáciu s ľuďmi, ktorí tú D1 potrebujú. Je rozdiel žiť medzi Palisádami, Starým mestom a Novým mestom v Bratislave, ako žiť v Nových Zámkoch alebo Košiciach. Aj mentálny. Nevidím žiadny armagedon v tom, ak by štátny tajomník so svojím tímom úradoval v Košiciach. V prezidentskej kampani som hovoril, že ak by som bol zvolený, úradoval by som pravidelne v regiónoch. Toto je posunutie témy do polohy, o ktorú sa dnes usilujem.

Minulý týždeň ste povedali, že nebudete sedieť vo vláde Roberta Fica, to isté povedal aj Miroslav Beblavý. Napriek tomu – stretávate sa s politikmi Smeru? S kým konkrétne?

Jediný politik Smeru, s kým sa občas stretnem, je minister vnútra Robert Kaliňák, aj to už teraz veľmi sporadicky.

Pri akej príležitosti?

Pri žiadnej organickej. Je to už len raz za niekoľko mesiacov, čo súvisí aj s tým, že sme pre Smer hlavným súperom a rôznych aktivít proti Sieti, či už sa k nim Smer prihlási, alebo nie, bude pribúdať.

Napriek tomu, dokázali by ste nejakého ministra či politika Smeru pochváliť a povedať, že ten je tým najschopnejším?

Ľudia si na tieto veci robia vlastný názor. Určite nájdete veľa politikov, ktorí veria, že sú ľudia zvedaví na ich názory na iných politikov, no ja to nie som. Nejdem využiť príležitosť na to, aby som niečo vracal ľuďom, ktorí nepremeškajú jedinú príležitosť sa o mňa obtrieť.

No ja som od vás nechcel kritiku, pýtal som sa, kto zo Smeru je najschopnejší.

Prečo by sme ako najsilnejšia opozičná strana mali chváliť vládu?

Pretože ste mali prejav o tom, že chcete zakopávať zákopy.

No zároveň viem, že keby som napríklad odpovedal, že najschopnejší je Kaliňák, tak viem, ako sa bude tento článok volať. Procházka: najschopnejší je Kaliňák. A to si neprosím. Nech si každý z ministrov nesie svoju zodpovednosť za to, že vláda pre strednú triedu, pre tú pracovitú väčšinu, ktorá Slovensko drží nad vodou, nič zásadné neurobila. Skôr naopak. Sťažila im život. My im ho chceme zjednodušiť.

Zrejme mi poviete, že tak, ako nechcete kádrovať Smer, nechcete kádrovať ani opozíciu. No voličov zaujíma, kto sú vaši prirodzení partneri a v akom zložení by ste mohli vládnuť.

To chápem. Naším prirodzeným partnerom sú ľudia, ktorí už odrobili svoje v regiónoch a ktorých by sme radi pozvali na našu kandidátnu listinu. Sú to ľudia ako Zuzka Zimenová, ktorá má silné zázemie v oblasti vzdelávania, a ľudia, ktorí sú silní v ďalších témach. Pokiaľ ide o to, kto s kým bude vládnuť, tak pre nás to nie je téma. Pre nás je téma, čo chce kto urobiť. V tom politickom jazyku – chceme vyhrávať voľby a dostať čo najsilnejšiu príležitosť. Hovorím to aj preto, že si myslím, že by si stredopravý volič postupne mohol dopriať jedného silného a pevného súpera vládnej strany. My máme ambíciu ním byť. Správne hovoríte, že sme od tohto cieľa ďaleko, no ja hovorím, že to ešte neznamená, že sa ho vzdávame.

Tešíte sa na predvolebnú kampaň?

Zabezpečil som si veci tak, aby som sa mohol tešiť. Trvám na tom, aby som pri každom výjazde mohol mať aspoň jeden futbal, ktorý ma baví. Teším sa na debaty s ľuďmi v regiónoch a som pripravený zabojovať o to, aby Sieť išla hore.

Myslíte, že ste spravili dosť pre to, aby sa počas kampane neobjavovali podozrenia, odkiaľ ste na ňu zobrali?

Čokoľvek by som urobil, tak tí, ktorí budú chcieť, sa pôjdu pozrieť, ako mám v Bátorových Kosihách pokosené. Urobil som maximum. Sieť aj kampaň som postavil na peniazoch, ktoré sa nedajú spochybniť. Sú z banky. A je ich dosť na to, aby sme nepotrebovali žiadne ďalšie.

V nedeľu bude v Bratislave Pochod za život. Chystáte sa?

Áno.

Myslíte si, že kultúrno-etické témy budú ešte témou volieb v roku 2016?

Nie. Otázka rodiny má oveľa širší rozmer, ako to bolo predmetom referenda. Aj cirkev začína chápať širší rozmer tejto témy a z povahy vecí vyplýva, že tento širší rozmer je menej polarizujúci a nevytvára také bariéry medzi ľuďmi. A to je dobre.

Príďte v stredu o 20.00 h do Nu Spirit na Diskusiu N:

Reštart Siete

Rozhovory

Teraz najčítanejšie