Denník Petra Breinera: V Amerike by Charlie Hebdo nemali šancu

Vážnosť politickej udalosti pre USA posudzujem podľa toho, či môj bratranec Cary robí overtime. Je zamestnaný ako zvukár v ABC TV News, a keď sa niečo vážne stane, tak sa sťažuje, že sa zase nevyspí. Atentát mal naňho priamy účinok, dva dni sa nedostal k poriadnemu spaniu a zas nestihol prísť namontovať káble k môjmu zložitému audio systému.

Ale „srandičky“ nabok: 17 zavraždených, ohrozenie slobody slova, koniec európskej civilizácie, na letiskách sa budeme nielen vyzúvať, ale aj vyzliekať a predkláňať, a bezpečnostné zložky vytrápia oveľa viacej 80-ročných stareniek na vozíčkoch a dojčiat, aby ich nikto neobvinil z racial profilingu či islamofóbie.

Boh si želá rovnováhu

Neviem, či ste si všimli, ďalší islamisti z Boko Haram (v preklade Škodlivé knihy, náboženskí fanatici nemôžu potrebovať vzdelaných ľudí) zabili asi 2000 ľudí v Nigérii (počet mŕtvych nimi zavraždených za minulý rok tak stúpol na 10 000, vyše jeden a pol milióna ľudí muselo opustiť svoje domovy, ako samovražední atentátnici sú používané už aj malé deti…)

Keďže boh si želá rovnováhu, tak kresťanské milície v Stredoafrickej republike vykonávajú etnické čistky, aby sa zbavili moslimskej populácie. OSN hovorí, že ešte nejde o genocídu, len o čistky, takže sa netreba príliš vzrušovať. Minimálny odhad je 6000 mŕtvych. Keby sme neboli takí globálni, ako sme, možno by sa aj dalo povedať, že to na naše životy vplýva oveľa menej ako zavraždení žurnalisti, ale je to dosť masívne mávnutie motýlích krídel.

Každý je Charlie a všetci demonštrujú, lebo sa boja. Väčšina (podobne ako v slovenskom referendovom amoku) síce nevie presne, čoho, ale pochodujú. Ťažko je určiť jednoznačnú príčinu. Náboženský fanatizmus, globalizácia, neúcta k náboženstvám, laxná imigračná politika, zúfalstvo ľudí na okraji, multikulturalizmus, deštrukcia tradičných hodnôt a judeokresťanskej kultúry, celková liberálna zhovadilosť či generálny Armageddon?

V každom prípade, keď sa ľudia boja, zhrčia sa do klbka, vraj to máme imprintované z praveku. A politici sa na tomto budú voziť dôkladne, ešte aj tí z krajín, kde by si Charlie ani neškrtol.

V Amerike by Charlie Hebdo nemal šancu

V Amerike sme síce tiež Charlie, ale tu by taký časopis absolútne nemal šancu. Ak by si na niektorej univerzite študenti dovolili takto vtipkovať, tak majú po časopise, po štúdiu aj po kariére. Sloboda slova utrpela vážne zranenia pre citlivosť menšín, väčšín a všetkého ostatného. Ešteže politici nie sú nijako hájení, tak to si užívame. Charlie Hebdo by nemohol vychádzať ani v Izraeli, kde majú zákon proti urážke náboženského cítenia.

Na školách a v médiách v USA (a nie len) si už ani nestíhajú osvojovať, čo je momentálne politicky korektné slovo na označovanie citlivých osôb, skupín, predmetov alebo čohokoľvek. Kvôli študentom, ktorí majú offended feelings, sa upravujú skriptá, prednášky, ba aj rušia študijné odbory. Sexual harassment je už úplne všetko. Ale boh nemôže chýbať v žiadnom prezidentskom prejave či volebnej kampani, aj keď nemá presnú denomináciu. Možno preto chýbal POTUS na parížskej demonštrácii. Citliví voliči.

Ak by sa pokrytectvo dalo predávať, okamžite by zachránilo svetovú ekonomiku. Bohužiaľ, s artiklom úspešne, dlhodobo, kartelovo a monopolne obchodujú náboženstvá. Trh nepustí.

Snehuliak proti islamu

Neexistujú štatistiky, ktoré by nám povedali, aké percento moslimov je naozaj mierumilovné, koľko je vražedných fanatikov a koľko je nerozhodnutých. Isté je, že sa tieto šialené činy nedajú od náboženstva úplne oddeliť. Vlády v Iráne a Saudskej Arábii vrážajú veľké peniaze do podpory šírenia extrémistického islamu po svete a podľa toho, čo hovoria imámovia v mnohých európskych mešitách, sa im aj darí. Aj počet regrútov sa zvyšuje.

Len minulý rok schválil saudský kráľ zákon, ktorý vyhlásil šírenie liberálnych a ateistických myšlienok za teroristické akty. Liberálny bloger Raif Badawi bol minulý týždeň zbičovaný za urážku islamu. Po tom, čo v Saudskej napadlo trochu snehu, bola vydaná aj fatwa proti stavaniu snehuliakov.

Je smutné, že sa popri tomto všetkom vynoria hlasy, ktoré hovoria, že humoristi nemali provokovať a o vážnych veciach ako náboženstvo by sa nemalo žartovať. Jeden by si myslel, že bizarné, absurdné, iracionálne a vzájomne si odporujúce ideológie by si nemali uplatňovať spoločenské nároky, výhody, či dokonca špeciálnu ochranu pred humoristami.

Nech je to posvätné meno prorokovo (ktorý sám neprekypoval súcitom k tým, čo ho zosmiešňovali), špeciálna brooklynská verzia chasidskej šaríe, tradičná slovenská katolícka rodina, pre ktorú je orálny sex sodomiou alebo čokoľvek iné.

Ja si po novinách „srandujem“ už vyše dvadsať rokov, ale zatiaľ o život nešlo. Ani na Slovensku, a už vôbec nie v Amerike, lebo napriek masívnemu pokrytectvu si tu ešte všeličo môžeme povedať. Neodvažujem sa predpovedať, ktorým smerom sa svet pohne, ale treba dúfať, že to bude preč od vecí ako predpovede vyvraždenia celej Shootyho rodiny od proroka z Katolíckej univerzity v Ružomberku. Možno aj OSN si lepšie premyslí, či zase schváli rezolúciu proti urážkam náboženstva každoročne sponzorovanú islamskými štátmi.

Ako kedysi citovali nápis pri sovietskej rieke Iľf a Petrov, záchrana topiacich sa je vecou samotných topiacich sa. Ak som na niečo citlivý, je to môj problém, najmä v globálnom svete. V rámci svojich písačiek som jednak dourážal najrôznejšie subjekty a objekty, ale aj si vypočul a prečítal (spolu s celou rodinou na niekoľko generácií dopredu i dozadu) nekonečné množstvo najhrubších urážok. Nikoho som ani fyzicky nenapadol, ani nedal na súd.

Hlboko a nenapraviteľne ma uráža napríklad video z tlačovky Aliancie za rodinu. Kancľovité slintanie ma rozhorčuje tak ako moslimov zobrazenie proroka ako prasaťa či katolíkov karikatúry pápeža. Pokojne by sa dalo vyhlásiť, že ak niekto zverejní takúto vulgárnosť, tak zrejme nezvážil vplyv tohto neuváženého počinu na citlivé duše liberálov, agnostikov a iných zástancov menej tradičných rodín. Ale nikto nepôjde vytĺkať okná na redakcii alebo prefackať redaktora.

Čo sa týka receptu na vyriešenie momentálnej situácie, mám presne ten istý ako všetci moji kolegovia komentátori, brilantní analytici, amatérski blogeri či profesionálni politici: nijaký.