Prečo by sme mali spozornieť, keď prichádzajú návrhy o zákaze interrupcií pre psychické ťažkosti

Návrh na sprísnenie interrupčného zákona z dielne podmienečne vylúčeného poslanca OĽaNO Martina Čepčeka sa na rozdiel od návrhu jeho kolegyne Anny Záborskej ani len falošne netvári, že by chcel pomôcť „tehotným ženám v núdzi“. Rovno smeruje k tomu, aby ženy donútil donosiť nechcené dieťa alebo si na  prerušenie tehotenstva hľadať iné cestičky.

Vidí to každý, kto má len trochu predstavivosti, empatie a životnej skúsenosti. Návrh zákona zakazujúci „potrat na požiadanie“ je plný nezmyselných a zlomyseľných lehôt, absurdných potvrdení od prokurátora pre obete znásilnenia (tu si ešte raz prehrajme v hlave, ako je to u nás s nahlasovaním, vyšetrovaním a trestaním sexuálnych útokov a so sekundárnou viktimizáciou na inštitucionálnej aj spoločenskej úrovni) a ďalších de facto neprekonateľných prekážok.

Návrh poslanca Čepčeka hovorí aj o tom, že medzi zdravotné dôvody na prerušenie tehotenstva nemôžu patriť psychické problémy. Tento názor je v súlade s postojmi viacerých protipotratových skupín a aktivistov po celom svete, ktorí hľadajú „argumenty“, prečo nedovoliť interrupcie, a treba rovno povedať, že je nebezpečný, lebo naznačuje, že psychické ochorenie či porucha nie sú dostatočne vážnou zdravotnou indikáciou, a robí rozdiely medzi fyzickým a psychickým zdravím.

Svetová zdravotnícka organizácia WHO pritom zdravie definuje ako „stav úplnej telesnej, duševnej a sociálnej pohody a nielen neprítomnosť choroby alebo postihnutia“.

Keď bolí duša

Napriek tomu sa už niekoľko desaťročí protipotratové skupiny, ale aj niektorí im blízki lekári snažia navodiť dojem, že psychické ochorenia alebo poruchy predsa nie sú také vážne ako napríklad rakovina alebo ďalšie choroby ohrozujúce život matky, a často ide len o nejaké mylné predstavy či až výhovorky žien, ktoré hľadajú dôvod na interrupciu.