Už žiadne otrasy, prosím
Sme unavení a sklamaní, lebo po rokoch čakania na novú kultúru vládnutia sme sa dočkali len chaosu, amaterizmu a neistoty.
Autorka je spisovateľka
„My tu zúfalo kričíme o pomoc a chceme to vypustiť von z pokrievky. Chceme, aby to zatriaslo Slovenskom,“ povedal Boris Kollár v rozhovore, mysliac pri tom na svojho nominanta Pčolinského, t. č. v kolúznej väzbe, a na supertajnú správu SIS, ktorá už koluje internetom.
Pán Kollár možno za posledný rok zažil málo otrasov, je zvyknutý na turbulentný život, no úprimne – my by sme už mali radšej pokoj. Už žiadne otrasy, prosím. Zem sa pod nami trasie každý deň, akoby sme sedeli na tektonickom zlome. Nepotrebujeme žiadnu spod pokrievky vypustenú paru – žlč a bahno sa na nás vylievajú na každodenných tlačovkách. Už žiadne bombastické vyhlásenia, odhalenia, demisie, odvolávania, koaličné krízy, žiadne nápady od stola, vydieranie a napádanie koaličných partnerov. My občania, čo sa len pomaly otriasame z rok trvajúcej pandémie a snažíme sa nabehnúť na normálny život, nabrať sily po ťažkom roku, my by sme už všetci chceli pokoj.
