Riadi jedinú škôlku pre deti s autizmom v Turci: Všetci hráme hrdinov, ale keď vidím, že učitelia nevládzu, musia si zobrať voľno
Päť detí sme museli tento rok odmietnuť, finančne by sme to neutiahli, hovorí Zuzana Ondroušková, riaditeľka a spoluzakladateľka materskej školy pre deti s autizmom Sposáčik. Súkromná škôlka funguje v Martine od roku 2018, dovtedy zvykli rodičia voziť deti s autizmom do materskej školy v Žiline. Do bežnej škôlky ich deti často nechcú prijať.
„Ak rodič povie, že dieťa má autizmus, tak mu najčastejšie povedia, že na to nemajú vzdelanie, nemajú špeciálneho pedagóga, nemajú tomu prispôsobené priestory, že to jednoducho nezvládnu. A často je to naozaj pravda,“ hovorí Zuzana Ondroušková.
V rozhovore opisuje, ako v škôlke zvládli prvé vlny pandémie, ako sa im darí nájsť dobrých učiteľov a bojovať s vyhorením, ale aj to, čo trápi rodiny detí s autizmom v meste vzdialenom dve hodiny od Bratislavy.
Čo znamenala pre vašu materskú školu pandémia koronavírusu? Ako ste to zatiaľ zvládli?
Najťažšia bola pre nás prvá vlna, keď sme museli byť počas lockdownu tri mesiace zavretí. Zo začiatku síce naši učitelia hovorili, že si aj trošku oddýchli, no čím dlhšie to trvalo, tým to bolo ťažšie – pre nás aj pre rodiny našich detí.
Pre rodičov to bolo mimoriadne ťažké. Hoci sme sa snažili sprostredkovať im aspoň niektoré aktivity online, posielali sme im pracovné listy, radili, ako by si mohli doma stanoviť režim, v domácich podmienkach to bolo pre nich veľmi náročné. Niektorí rodičia navyše museli riešiť existenčné problémy, museli sa zároveň postarať aj o ďalšie deti. Pre mnohých bola najťažšia hlavne izolácia, keď sa s deťmi báli ísť von, boli stále uzavretí v byte a nemohol im vypomôcť ani nikto z rodiny.
Keď sme škôlku konečne otvorili, tak sme videli, že ešte aj tie deti, ktoré mali sťaženú adaptáciu, bežali hore po schodoch. Tešili sa, že sa môžu vrátiť. Aj my všetci sme si vtedy povedali – chvalabohu, že máme túto prácu, že môžeme chodiť normálne do roboty. Pretože to nie je samozrejmosť. Iste, naučili sme sa aj trochu fungovať v onlinovom svete, ale som vďačná za to, že môžeme byť otvorení a fungovať prezenčnou formou.
Tento rok sme situáciu zvládli určite lepšie. Boli sme viac pripravení na to, čo sa môže stať. Aj preto sme zriadili vďaka mestu Martin mobilné odberné miesto. Primárne slúžilo pre rodičov a rodinných príslušníkov detí s autizmom, ale aj pre pedagógov a terapeutov. Každý piatok sme tak otestovali približne 70 ľudí. Aj vďaka tomu mohli naše aktivity prebiehať, hoci v sprísnenom režime.
Dá sa s deťmi s autizmom pracovať dištančne?
Určite to nie je ľahké, ale viem o zariadeniach, kde sa im takto postupovať darilo. Závisí to od funkčnosti dieťatka, prítomného komunikačného systému, ale aj od zručností, ktoré v práci s ním rodičia zvládajú. Už len fakt, že si má dieťatko sadnúť za monitor a sústrediť sa na pedagóga, musí byť pre autistické dieťa presne rozkrokovaný a naplánovaný. Istú rolu hrajú aj rušivé senzorické vnemy – zvuky, svetlo a podobne – ktoré môže dieťatko s autizmom vnímať oveľa výraznejšie.
Keď robím s autistickým dieťaťom, je pre mňa dôležité, že sa ho môžem aspoň občas dotknúť alebo si nejako inak získať jeho pozornosť, čo je pri onlinovej forme sťažené. U detí našej materskej školy sme si to v tom čase nevedeli predstaviť. Aj preto sme sa vtedy orientovali skôr na prácu s rodičmi, aby sme im to čo najviac uľahčili.
Rodičia si tak možno uvedomili, aké by to bolo, keby v Martine ešte stále nemali žiadnu škôlku pre deti s autizmom. Sposáčik funguje od roku 2018. Kam chodili predškoláci s poruchou autistického spektra (PAS) pred jeho založením?
Dovtedy tu nebolo vôbec nič tohto typu. Najbližšie sa dalo chodiť do špeciálnej škôlky v Žiline – Bánovej, kde je aj Regionálne centrum autistov. Mnohé mamy tak predtým vozili deti tam, no stávalo sa, že pre niektoré dieťa už nemali miesto, alebo mohlo chodiť len niektoré dni v týždni či len na pár hodín. Samozrejme, nie všetci rodičia mali možnosť voziť dieťa do škôlky do Žiliny, a tak zostávalo doma s jedným z rodičov, najčastejšie s mamou.
Detí s diagnostikovanou poruchou autistického spektra každý rok pribúda, podľa odhadov aktuálne pripadá na 50 detí jedno s autizmom. Dokážete prijať do vašej škôlky všetkých záujemcov z Turca?
Tento rok už s tým máme problém. Máme dve triedy po päť detí – podľa zákona môže byť v takej triede 4 až 6 detí. Na ďalší rok sa nám nahlásilo osem detí nad našu kapacitu, päť z nich už nevieme vôbec umiestniť.
Nemôžete otvoriť ďalšie triedy?
Finančné limity nám to nedovoľujú. Museli by sme prijať ďalších zamestnancov, na každú triedu totiž potrebujeme dvoch pedagógov a na to nemáme peniaze. Finančne sme na tom veľmi zle. Dúfam, že sa nám podarí prežiť a
