Ticho okolo decentralizačných reforiem je až ohlušujúce

Autor je regionálny geograf a analytik Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika

Komplexné reformy verejnej správy a decentralizácia štátu boli skutočnými témami naposledy za Dzurindových vlád, snahu pokračovať sme videli aj počas krátkeho trvania Radičovej vlády. Ficove vlády, ktoré presadzovali silný štát, o posilnenie samospráv na úkor centrálnej vlády a o tento typ reforiem záujem nemali a aj v tomto, nie prekvapivo, plynule nadviazali na Mečiarove vlády. Kaliňákovo ESO a vznik integrovaných okresných úradov s prednostami na čele znamenali len posilnenie štátnej správy a predĺženú ruku centrálnej vlády v území.

Ťažko nájdeme v demokratickom svete príklad krajiny, ktorá by si žila ekonomicky úspešný príbeh bez toho, že by bola dôsledne decentralizovaná. Je nespochybniteľné, že prenesenie čo najväčšieho dielu zodpovednosti za správu vecí verejných na nižšie úrovne štátu, teda čo najbližšie k obyvateľom krajiny, prináša pozitívne výsledky, a to pre ekonomiku, spoločnosť i demokraciu.

Možnosť decentralizovane rozhodovať na úrovni územných samospráv prináša väčšiu flexibilitu výkonu a rôzny prístup k riešeniu problémov priamo „dole“ v území. Príklady dobrej praxe sa často pomerne ľahko šíria z jednej samosprávy do druhej a naopak, nepodarené riešenie lokálneho problému v jednej samospráve neznamená plošný problém a predstavuje pre iných možnosť poučiť sa z týchto chýb.

Za ostatný rok sme mali možnosť sledovať, ako sa dokážu naše samosprávy vyrovnať s nečakanou krízou, akú priniesla pandémia. Bez ohľadu na to, aby sme hodnotili zmysluplnosť stratégie plošného antigénneho testovania, platí, že centrálna vláda by ju nebola schopná uskutočniť bez aktívneho zapojenia miestnych samospráv.

Rovnako možno povedať, že aktuálny (nijako slávny) podiel zaočkovanosti populácie by bol ešte mizernejší, ak by sa do procesu očkovania iniciatívne a aktívne nezapojili naše krajské samosprávy, ktoré zriadili veľkokapacitné očkovacie centrá. Samosprávy zároveň opakovane hlásili, že by vedeli byť v očkovaní efektívnejšie, ak by im centrálna vláda viac a skôr umožnila vstúpiť do procesu manažovania očkovania. Treba otvorene uznať, že posilnenie samospráv v tejto krajine potrebujeme.

Slovensko zúfalo potrebuje, aby sa opäť naštartovali reformné procesy, a verejná správa nemôže ostať bokom. Potrebujeme upratať v kompetenciách, financovaní aj územnom členení. Po Ficových vládach nečinnosti potrebujeme pokračovať v decentralizačných reformách, ktoré sa začali za vlád Mikuláša Dzurindu. Matovičova vláda vo svojom programovom vyhlásení deklarovala vôľu venovať sa potrebným reformám v územnej samospráve, cestu od slov k činom si však za rok vládnutia nenašla.

Platí, že ak reformné úsilie vlád v úvodnej fáze volebného obdobia pokrivkáva, k zmenám zväčša nakoniec nedôjde alebo dochádza k polovičatým riešeniam. V prípade územných samospráv to platí o to viac, že voľby do orgánov obcí, miest a krajov nás čakajú už v budúcom roku.

Čo sa však v téme komplexnej reformy verejnej správy za vyše roka udialo? V podstate nič. Prečo to, že táto reforma zaspala ako Šípková Ruženka, nie je prekvapivé? V prvom rade preto, lebo niet princa, ktorý by ju prebudil. V tejto vláde (a krajine) niet aktuálne strán a ich čelných politikov, ktorí by túto tému niesli ako svoju vlajkovú a úprimne rozumeli tomu, prečo je taká dôležitá. Potvrdzuje to nielen nečinnosť, ale až ohlušujúce reformné ticho.

Je to jasné už z toho, že téma komplexnej reformy verejnej správy, potreby decentralizácie a posilnenia samospráv na úkor centrálnej vlády si nenašla dôstojné miesto v programovom vyhlásení Matovičovej ani Hegerovej vlády. Je to jasné už z toho, že pri prerokovávaní programového vyhlásenia ich vlád sa k tejto téme v parlamentnej rozprave nevyjadril nik. A v paralelnej debate o pláne obnovy zaznievalo, že komplexná reforma verejnej správy je obrovské implementačné riziko, a preto si nenašla svoje miesto ani tam.

Svet sa neustále mení, a preto decentralizačné reformy treba vnímať ako nikdy nekončiaci proces. Hegerova vláda by s prípravou komplexnej reformy verejnej správy s dôrazom na kompetenčné a finančné posilnenie územnej samosprávy rozhodne nemala otáľať. Už včera bolo neskoro.