Denník N

Matovičova koalícia sa chce vrátiť k zavrhnutej praxi predchádzajúcich vlád

Vládni poslanci predložili návrh, ktorého výsledkom by boli „vrchní kádrováci“, čo vyčistia ministerstvo podľa želania a predstáv rezortného ministra bez potreby zdôvodňovať výmeny.

Katarína Staroňová je docentka Ústavu verejnej politiky, FSEV UK + Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť
Marek Rybář je docent politológ, Masarykova univerzita

Na konci mája predložila skupina vládnych poslancov do parlamentu novelu zákona o štátnej službe, ktorá zásadným spôsobom mení pomery v našej štátnej správe. Ide v krátkom čase už o druhý pokus umožniť vládnym politikom ešte výraznejšie ovplyvňovať, kto bude v štátnej správe pripravovať, prijímať a kontrolovať množstvo dôležitých rozhodnutí. Podobne ako návrh z januára, aj terajšia iniciatíva je pochybná, a to nielen zvolenou formou, ale najmä svojím obsahom.

Najskôr k forme: pod najnovším návrhom sú podpísaní poslanci všetkých štyroch koaličných strán. To ukazuje, že vo vláde je v tejto veci zhoda. Vládna zostava pri nástupe k moci sľubovala transparentnosť a vyššiu kvalitu vo verejnom sektore.

Prečo potom predkladá návrh bez širšej diskusie a pod rúškom poslaneckého návrhu a obchádza tak všetky inštitúty štandardného legislatívneho procesu, ktoré slúžia práve na zvýšenie kvality a transparentnosti vládnych regulácií, ako je napríklad príprava návrhu odborníkmi zo sekcie štátnej a verejnej služby na úrade vlády, prekonzultovanie v medzirezortnom pripomienkovom konaní, vyčíslenie vplyvov pod dohľadom RIA komisie a iných poradných orgánov vlády?

Teraz k samotnému návrhu. Ide o zdanlivý detail. Poslanci vládnej koalície navrhujú, aby generálny tajomník služobného úradu (familiárne nazývaný aj GTSÚ) po novom mohol bez udania dôvodu odvolať z funkcie ktoréhokoľvek vedúceho zamestnanca alebo štátneho zamestnanca vo verejnej funkcii. Inými slovami, GTSÚ, sami politickí nominanti ministrov, majú získať právo vyhodiť akéhokoľvek generálneho riaditeľa, riaditeľa alebo vedúceho nielen na ministerstve, ale aj vo všetkých podriadených organizáciách. To hovoríme o stovkách úradníkov v riadiacich pozíciách.

GTSÚ sú najvyšší úradníci na ministerstvách a ich úlohu môžeme prirovnať k personalistom alebo HR manažérom vo firmách. Vo väčšine krajín Európskej únie sú tieto pozície obsadzované na základe výberových konaní a preukázaných schopností strategicky riadiť ľudí.

Na Slovensku sú – s výnimkou krátkeho obdobia pri prijatí prvého zákona o štátnej službe v roku 2002 – vymenúvaní čisto podľa uváženia rezortného ministra a spadajú tak medzi takzvané politické pozície, na ktoré sa nevzťahujú princípy profesionality a politickej neutrality, ale politickej a straníckej lojálnosti.

Obsadzovanie ostatných úradníckych postov sa má diať na základe kvalifikácie a kompetentnosti a bez ohľadu na to, ktorá politická strana práve nominuje rezortného ministra. Aj teraz majú GTSÚ možnosť neformálne ovplyvniť podobu výberových konaní na miesta štátnych zamestnancov – a aj sa to často deje. Ale zákon o štátnej službe so svojou požiadavkou zdôvodniť výmenu je predsa len prekážkou bezbrehej politizácie.

Lenže návrh vládnych poslancov z nich robí „vrchných kádrovákov“, ktorí vyčistia ministerstvo podľa želania a predstáv rezortného ministra bez potreby zdôvodňovať výmeny. Koniec-koncov, poslanci OĽaNO v januári navrhovali zavedenie podobnej zmeny aj na okresných úradoch (ktoré kontrolujú nominanti tej istej strany): mali to byť opäť samotní politickí nominanti – v tomto prípade prednostovia okresných úradov (či dokonca priamo minister vnútra), ktorí mohli ľubovoľne vyhadzovať a prijímať vedúcich odborov.

Zákon o štátnej službe v roku 2017 mal ambíciu depolitizovať štátnu správu a oslobodiť ju od nadmerných politických zásahov, ktoré sú na Slovensku v porovnaní s Úniou násobne vyššie. Zmeniť to mal dvomi nástrojmi: zmenou pozície GTSÚ z politickej na apolitickú. To sa, žiaľ, nepodarilo, hoci sa zvýšili nároky na kandidátov/ky požadovanou skúsenosťou vo verejnom sektore, a ochranou štátnozamestnaneckých miest: zavedením požiadavky zdôvodňovať výmeny i zavedením služobného hodnotenia, ktoré mapuje výkon zamestnancov, pričom ten môže byť dôvodom prepustenia.

Snaha o depolitizáciu nebola náhlym výsledkom precitnutia a osvietenia vtedajšej vládnej koalície. Vznikla z veľkej časti ako dôsledok tlaku zvonka – konkrétne Európskej komisieOECD. Dovtedajšia prax, keď bolo možné bezdôvodne odvolávať vedúcich zamestnancov v štátnych úradoch, viedla k obrovskej politizácii štátnej správy: podľa zistení z výskumov Ústavu verejnej politiky aj z našich štúdií práve toto viedlo k politickým čistkám – po výmene vlády či ministra sa menili generálni riaditelia, riaditelia a vedúci zamestnanci, ktorých pozície by mali byť apolitické.

Miera politizácie štátnej správy u nás bola taká vysoká, že nás dlhodobo kritizovala Európska komisia, OECD i Svetová banka. Prijatie zákona so zásadnými úpravami dovtedajšej praxe bolo jednou z podmienok takzvaných ex ante kondicionalít. Zjednodušene, inak by nám nebolo umožnené čerpať eurofondy (335 miliónov z operačného programu Efektívna verejná správa).

Ak by novela prešla, oblúkom by sme sa vrátili práve k tejto kritizovanej praxi. V dôsledku politizácie by štátna správa prichádzala o kvalifikovaných pracovníkov a naďalej by sa na úradoch strácala „inštitucionálna pamäť“, t. j. nadväznosť, stabilita rozhodnutí a ich predvídateľnosť.

Nepochybne by to zvýšilo rodinkárstvo, svojvôľu a uprednostňovanie čiastkových záujmov pred spoločným dobrom. Fungujúca a efektívna štátna správa takým kolektívnym benefitom nepochybne je a neustále zásahy politikov do jej základnej štruktúry zhoršujú kvalitu ňou poskytovaných služieb.

Januárovú novelu zákona napokon po kritike poslanci stiahli a parlament o nej nehlasoval. Teraz je čas, aby navrhovatelia urobili rovnaký krok – preto sa aj ozývame.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Hegerova vláda

Komentáre

Teraz najčítanejšie