Denník N

V obci s menej ako 5-tisíc obyvateľmi sídli jedno z najlepších gymnázií: Máme žiakov z Košíc aj Bratislavy

Foto - archív M. Lojdová
Foto – archív M. Lojdová

Dnešní žiaci sú lepší v angličtine, ale v prírodovedných predmetoch sú na tom horšie. „V prvom ročníku vidíme, že úlohy, ktoré by sme zadali žiakom pred piatimi rokmi, by sme už dnes prehodnotili,“ hovorí riaditeľka gymnázia v Sučanoch Martina Lojdová.

Tento text je súčasťou projektu Denník N ide za vami, na dva týždne sme v Martine.

Bilingválne gymnázium Milana Hodžu patrí medzi najlepšie gymnáziá na Slovensku podľa hodnotenia INEKO.

Sídli v obci Sučany, ktorá má menej ako 5-tisíc obyvateľov. Je tak jediné gymnázium spomedzi desiatky najlepších, ktoré nesídli vo väčšom meste. Zhruba 80 percent žiakov je z iných miest.

V rozhovore s riaditeľkou gymnázia Martinou Lojdovou sa dočítate:

  • čo treba na to, aby bolo gymnázium úspešné,
  • čo žiaci získajú piatym ročníkom, ktorý je navyše,
  • kam smerujú žiaci po skončení gymnázia,
  • či dnešní žiaci necítia príliš veľký tlak a či sú samostatnejší ako pred rokmi,
  • ale aj to, ako zvládajú život na internáte.

Vaše bilingválne gymnázium patrí medzi najlepšie na Slovensku. Sídlite pritom v obci, ktorá má menej ako 5-tisíc obyvateľov. Ako sa dá vybudovať úspešné gymnázium v malej obci?

Bilingválne gymnázium Milana Hodžu vzniklo ako prvé štátne bilingválne – anglicko-slovenské gymnázium na Slovensku. Okrem nás tieto gymnáziá vznikli ešte v Česku, Poľsku a Maďarsku. Tradícia je veľmi dôležitá, tento rok už počítame 30 rokov od vzniku. Nemyslím si, že úspešné gymnázium by mohlo byť len vo veľkých mestách. To bola aj základná myšlienka pri vzniku toho nášho – aby bolo vo vidieckom prostredí, a aj tým je jedinečné. Je tu pokoj a snažíme sa žiakom vytvárať čo najpríjemnejšiu atmosféru, možno až takú rodinnú. Na druhej strane sledujeme trendy a prispôsobujeme vzdelávanie vysokým nárokom.

Aký bol pre vás tento pandemický školský rok?

Veľmi náročný. Zmeny sme pocítili v každej oblasti. My sme flexibilní, ale prispôsobovanie sa veciam počas pár hodín je nesmierne náročné a stresujúce pre všetky strany. Práve časovým stresom vznikajú následne situácie, ktoré by sa dali vyriešiť pokojne, keby bolo viac času a keby boli prezentované jasné a zrozumiteľné usmernenia v dostatočnom predstihu. Chápeme aj žiakov a rodičov, ktorí potom volajú do škôl a nechápu, prečo im v priebehu niekoľkých hodín posielame rozdielne informácie.

Ako vyzeralo vyučovanie počas druhej vlny pandémie?

My sme mali to šťastie, že vyučovací proces dištančnou formou sme nastavili už počas prvej vlny. Postupne sme iba dolaďovali jednotlivé pravidlá a podľa toho, ako to zvládali žiaci, sme prispôsobovali jednotlivé hodiny. U nás nebol problém ísť až na sto percent vyučovacích hodín online. Pravidelne sme sa stretávali online so žiackou školskou radou, s rodičmi a kolegami a vylepšovali sme vyučovací proces. Klesla aj

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Denník N v Martine

Koronavírus

    Rozhovory

    Školstvo

    Slovensko

    Teraz najčítanejšie