Denník N

Do Bratislavy som sa nikdy nepresťahovala. Až keď moje deti začnú hovoriť: Drakuľa, formuľa, rifľe, hovorí Jana Oľhová

Jana Oľhová žije medzi Martinom a Bratislavou, stále cestuje vlakom. Foto N - Vladimír Šimíček
Jana Oľhová žije medzi Martinom a Bratislavou, stále cestuje vlakom. Foto N – Vladimír Šimíček

Text je súčasťou projektu Denník N ide za vami, na dva týždne sme v Martine.

Pracuje v dvoch divadlách, v štyroch ďalších hosťuje, nakrúca filmy aj seriály. Pandémia jej prácu pribrzdila a za rok odohrala toľko predstavení, koľko bežne stihla za necelé dva týždne. „Ale mala som viac času na Martin a na najmladšiu dcéru,“ hovorí Jana Oľhová. Divadlá sú už otvorené a ju čaká návrat k obvyklému cestovaniu vlakom medzi Martinom a Bratislavou. Stále jej to takto vyhovuje.

Začnime jednou z najaktuálnejších tém na Slovensku. Sledujete hokej?

Beriem to chladne. Ľadovo. Aj keď som klziská mala ako dieťa vždy veľmi rada. Občas ma to však chytí. Najmä keď vidím svoju dcéru oblečenú v hokejovom drese, ako kričí: „Poď, poď, poď, poď, poď…!!!“

Však viete, ako sa to hovorí. Keď sa niekto spýta na skóre, tak sa odpovedá: „Vyhrávame!“ Ale keď sa našim hokejistom prestane dariť, tak sa odpovedá: „Prehrávajú…“

Platí to aj v divadle?

Pred pár dňami sme mali v Činohre SND stretnutie s vedením divadla. Situácia nie je vôbec ružová. Do augusta hádam vydržíme. Čo vám poviem. Je to riadny hokej…

Ako je to v Martine? Tam už viete, ako bude vyzerať ďalšia sezóna?

Už to viem. Má sa robiť svetová dramatika – Tri sestry, Sen noci svätojánskej, Büchnerova hra Leonce a Lena, Camusovi Spravodliví. Sú to všetko zaujímavé tituly. Je to vždy o vedení divadla. Keď je odvážne, progresívne, pritiahne si zo školy zaujímavých absolventov, vznikne skvelý súbor. Je aj hudobne zdatný, takže sa mohol pustiť napríklad aj do rockovej pseudoopery Biológia politika – Fouché. Alebo napríklad český autor a režisér Jiří Havelka sa zamyslel nad tým, prečo dodnes tak rezonuje kult Karola Duchoňa. Vzniklo divácky veľmi úspešné predstavenie Zem pamätá.

Od marca 2020 boli divadlá väčšinu času zatvorené. Čo ste vtedy robili?

Nikdy som nebola doma taký dlhý čas. Asi ako väčšina ľudí som sa sústreďovala aspoň na to, aby som dobehla zameškané. Takže máme „vymaľované“. Pes je vyvenčený… Ujasnila som si vzťahy. Vytriedila priateľov… Najmä som sa konečne mohla venovať svojej

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Denník N v Martine

Rozhovory

Kultúra

Teraz najčítanejšie