Denník N

Hlavné mesto Martin: ako sa v roku 1918 dedina bez kanalizácie a vodovodu takmer stala metropolou

Tomáš Garrigue Masaryk na otvorení Ústavu M. R. Štefánika v Martine v roku 1926. Reč má Alica Masaryková, ktorá sa o vytvorenie ústavu zasadila. Vedľa Masaryka sedí spisovateľka Elena Maróthy-Šoltésová. Za nimi sedí Vladimír Ladislav Hurban, diplomat a syn Svetozára Hurbana-Vajanského. Foto – Archív MS, Martin/Igor Dobrovolný
Tomáš Garrigue Masaryk na otvorení Ústavu M. R. Štefánika v Martine v roku 1926. Reč má Alica Masaryková, ktorá sa o vytvorenie ústavu zasadila. Vedľa Masaryka sedí spisovateľka Elena Maróthy-Šoltésová. Za nimi sedí Vladimír Ladislav Hurban, diplomat a syn Svetozára Hurbana-Vajanského. Foto – Archív MS, Martin/Igor Dobrovolný

Fascinujúci príbeh alternatívnych dejín Slovenska. Čo chýbalo, aby bolo dnes sídlo prezidenta, parlamentu a vlády v Turci.

Tento text je súčasťou projektu Denník N ide za vami, na dva týždne sme v Martine.

Začnime od konca.

Literárny a hudobný historik, evanjelický biskup Fedor Ruppeldt (1886 – 1979), za komunistov odstavený, prežil plodný život zasvätený ašpiráciám Turca. Je autorom jediného, a teda najlepšieho diela svojho druhu. Opierali sa oň deputácie, ktoré jazdili do matičky Prahy za Masarykom a Benešom orodovať za Turčiansky sv. Martin. Svoju rozsahom neveľkú, 50-stranovú úvahu nazval jednoducho Hlavné mesto Slovenska (Nákladom Turčianskej slovenskej národnej rady, 1919).

V závere úvahy Ruppeldt píše o najbližších úlohách s „cieľom pozdvihnutia Martina“.

Bod prvý: „Na umiestnenie aspoň hlavných odborov vládnej správy potrebné sú miestnosti. Dočasne by mohli na to slúžiť: polovica meštianskej školy, niektoré miestnosti v budove Matice, doterajšie kasínové miestnosti na poschodí Domu (kasíno by sa prenieslo do dolných), čiastka stoličného domu atď.“

Takto to teda bolo! Po vymenovaní všetkých predností Martina ako mekky slovenského národného života, sídla Matice slovenskej a iných inštitúcií, bydliska najväčšieho počtu baťkov, dejiska pamätného Memoranda v júni 1861 aj vzniku Slovenskej národnej rady v roku 1918, dospel Ruppeldt k triezvemu úsudku, že tam niet pre hlavné mesto vhodných miestností.

Preto ako provizórium sídla pre úrady a inštitúcie budúceho hlavného mesta Slovenska navrhoval polovicu meštianky a… kasíno.

Aj na to mal však vynaliezavý Ruppeldt odpoveď. Keď mohla Brazília vybudovať v pralese Brasíliu, Turecko na zelenej lúke Ankaru, prečo by Slovensko nemohlo postaviť metropolu medzi Vrútkami a Martinom?

Podľa Ottovho náučného slovníka mal Martin v roku 1921 iba 5 657 obyvateľov, čiže takmer dvakrát menej ako Žilina alebo Nitra. Nehovoriac o Košiciach a najmä Prešporku (vtedy už Bratislave). Tie však mali smolu. Čím väčšie mesto, tým vyššie zastúpenie Maďarov, Nemcov a Židov.

Martin, Hlavná ulica – viacobrázková kolorovaná litografická pohľadnica z roku 1898. Kresba Adama Slowikowského. Zdroj – Literárny archív SNK, Martin/Martin na historických pohľadniciach 1898 – 1938, Igor Dobrovolný
František Krátky: Turčiansky Svätý Martin v roku 1894 na pohľadnici. Zdroj – SNG, webumenia: https://www.webumenia.sk/dielo/SVK:SNG.UP-DK_4529

Slovač zvolaná na Turiec alebo čo bol Martin

Národopisná vychádzka. Krátka, nebojte sa. Všetko sa odohráva na neveľkej rozlohe.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Denník N v Martine

Slovensko

Teraz najčítanejšie