Denník N

Umením heknúť systém. Režisér Milo Rau kritizuje falošný humanizmus

Režisér Milo Rau. Foto - Bea Borges
Režisér Milo Rau. Foto – Bea Borges

Tvárime sa ako humanisti a pritom profitujeme z útlaku na iných miestach zemegule, tvrdí autor.

Švajčiarsky divadelný režisér, autor filmov a aktivista Milo Rau už dve desaťročia provokuje svet. Tvrdí, že hekuje kapitalistický systém. Umením chce meniť svet. Kritizuje európsky cynický humanizmus, ktorý toleruje detskú prácu a otroctvo v treťom svete.

V Kongu docielil politické zmeny, v Rusku však nepochodil. Najnovšie si zvolil biblickú tému. Film o Ježišovi sa nakoniec vyvinul do boja proti talianskej mafii a novodobému nevoľníctvu. Ako myslí a pracuje človek, ktorý pri tvorbe neraz potrebuje ochranku?

Váš nový film Nové evanjelium vznikol v južnom Taliansku. Je to zvláštny žánrový mix. Ako sa zrodil?

Pricestoval som do Matery, európskeho hlavného mesta kultúry, v roku 2019. V minulosti tam kulisy pre diela o Ježišovi nakrúcali Pier Paolo Pasolini či Mel Gibson. Vyzerá to tam skoro ako v Jeruzaleme. Chystal som sa nakrúcať, už prebiehal kasting. Lenže som sa vydal na cesty po okolí. Našiel som množstvo ľudí drieť v poľnohospodárstve. Dokopy ich tam pracuje pol milióna. Nemajú občianstvo, doklady ani práva. Spávajú v getách.

Kto ich zamestnáva?

Hlavne mafia, ktorá si vytvorila paralelnú ekonomiku. Otroci pestujú potraviny na export do krajín v severnej časti Európy. Sú súčasťou kolobehu ekonomického násilia. Rozhodol som sa námet filmu zmeniť. Na koho strane by dnes stál Ježiš? Podľa mňa pri ľuďoch na úteku, novodobých nevoľníkoch. Pracoval by s nimi, podporoval by ich.

Ako ste postupovali?

Vytvoril som aktuálne pašiové hry o nerovnosti a nespravodlivosti. Mojím hlavným hrdinom sa stal aktivista Yvan Sagnet pôvodom z Kamerunu, ktorý sa angažuje za zlepšenie pracovných podmienok v regióne. Pre historickú kontinuitu si vo filme zahrali aj Enrique Irazoqui, ktorý tam nakrúcal ešte s Pasolinim, a tiež Maia Morgenstern, ktorú Mel Gibson obsadil do úlohy matky mesiáša, a ja tiež. Založili sme s kolegami a miestnymi farmármi občiansku kampaň Revolta dôstojnosti.

S akým zámerom?

Presadzujeme etické poľnohospodárstvo, férové pracovné zmluvy a právo na zdravotné poistenie pre všetkých. Postupným vykupovaním pôdy posilňujeme moc pracujúcich a oslabujeme mafiu.

A pôvodne zamýšľané biblické motívy?

Bibliu každý tvorca spracoval svojsky, inak Dürer, inak Caravaggio, inak Pasolini. Ježiš v chráme hlásal, aby sme ľudí neposudzovali podľa slov, ale podľa činov. Nový zákon chápem ako knihu, ktorá je aktuálna každý deň, nečítam ju ako historický text. Je to návod na život, výzva na zmenu, nie iba meditácia či rozptýlenie. Preto som film nazval práve tak. Zahrali si v ňom katolíci, moslimovia aj agnostici.

Nešlo však už zďaleka iba o film.

V prvom rade sme sa s tímom snažili zlegalizovať pobyt pracovníkov v krajine. Zaangažovali sme právnikov, ekonómov a iných expertov. Vytvorili sme trvalo udržateľný projekt No Cap produktov, najmä fair trade paradajok. Postavili sme sa proti vykorisťovaniu a organizovanému zločinu. Zapojilo sa štyridsať talianskych neziskoviek. Často som tam myslel na zážitky z Moskvy. Aj tam sa všetko začalo v chráme.

Kde sa dal film počas pandémie vidieť?

Nechcel som, aby sa Nové evanjelium premietalo na Netflixe, HBO alebo iných globálnych streamovacích službách. Radšej sme sa s filmom zapojili do siete stovky nezávislých kín. Odporúčali sme divákom, aby kúpou lístka podporili ľudí na poliach a pomohli im prežiť. Svojou prácou sa snažím ukazovať, že alternatíva naozaj existuje. Hekujem systém.

Vo filme Kongo tribunál ste preskúmali zločiny korporácií pri získavaní nerastných surovín. Dá sa umeleckou tvorbou aj dnes politicky ovplyvniť svet?

Som divadelník, ale pracujem hlavne

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Divadlo

Filmy

Knihy

Kultúra

Teraz najčítanejšie