Denník N

Bez očkovania detí 12+ proti covidu sa nepohneme, treba ich zaočkovať čím skôr (anketa s vedcami)

Hore: Alexandra Bražinová, Peter Celec a Vladimír Leksa. Dole: Miloš Jeseňák, Lucia Ciglar a Tomáš Szemes. Foto – koláž N
Hore: Alexandra Bražinová, Peter Celec a Vladimír Leksa. Dole: Miloš Jeseňák, Lucia Ciglar a Tomáš Szemes. Foto – koláž N

Očkovanie proti covidu detí vo veku od 12 do 15 rokov by sa podľa aktuálnych informácií ministerstva zdravotníctva malo na Slovensku začať 1. júla 2021.

Použitie vakcíny od Pfizeru-BioNTechu na tento účel schválila Európska komisia v pondelok 4. júna. Niekoľko dní predtým ho schválila aj Európska lieková agentúra (EMA).

Na Slovensku sa zatiaľ vakcínou od Pfizeru-BioNTechu očkujú len ľudia starší ako 16 rokov.

Ministerstvo zdravotníctva momentálne rieši detaily očkovania detí 12+. Denníku N odpísalo, že očkovanie detí od 12 do 15 rokov bude vyžadovať súhlas rodiča. „Prihlasovať sa bude štandardne cez formulár na stránke www.korona.gov.sk. Rodič následne pôjde s dieťaťom po pridelení termínu na očkovanie a na mieste podpíše potrebné dokumenty,“ vysvetlilo ministerstvo.

Denník N položil otázky o očkovaní detí proti koronavírusu deviatim lekárom a vedcom:

  1. Ako hodnotíte, že aj na Slovensku začneme očkovať proti covidu deti od 12 do 15 rokov? Čo by ste poradili rodičom, ktorí sa rozhodujú, či svoje dieťa dajú zaočkovať?
  2. Má očkovanie detí nejaké špecifická a boli by ste aj za očkovanie ešte menších detí, ak klinické skúšanie ukáže, že očkovacia látka je bezpečná a účinná? 

Aspoň jednou dávkou sa na Slovensku dosiaľ proti covidu zaočkovala tretina populácie, oboma dávkami je zaočkovaných necelých 17 percent.

Vedci a vedkyne sa zhodujú, že zaočkovanosť 60 percent nemusí stačiť a kolektívnu imunitu dosiahneme, ak sa zaočkuje až okolo 80 percent populácie. Aj preto je dôležité, aby sa očkovali aj deti, hovoria odborníci.

V roku 2020 žilo na Slovensku vo veku 12 až 15 rokov okolo 213-tisíc osôb.

Väčšina detí má mierne symptómy covidu alebo nemajú žiadne. „Niektoré deti môžu ochorieť vážne,“ uvádza americké Centrum pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC) a dodáva, že niektoré z nich môžu aj zomrieť.

Deti navyše ohrozuje dlhý covid či ďalšie zdravotné komplikácie spojené s prekonaním ochorenia (multisystémový zápalový syndróm u detí a iné). Deti môžu predstavovať aj zdroj infekcie pre iných.

Aj z týchto dôvodov oslovení vedci a vedkyne hovoria o význame očkovania detí.

Klinické skúšanie vakcíny od Pfizeru-BioNTechu vykonali na takmer 2300 deťoch vo veku od 12 do 15 rokov. Rozdelili ich na dve približne rovnako veľké skupiny, ktoré dostali buď vakcínu, alebo placebo. Druhá dávka sa podávala tri týždne po prvej a bola rovnaká ako pre osoby 16+.

V placebovej skupine sa objavilo 18 prípadov covidu, v tej experimentálnej žiaden. Imunitná reakcia bola silnejšia ako vo vekovej skupine 16 až 25 rokov.

Vedľajšie účinky vakcíny boli porovnateľné s vekovou kategóriou 16 až 25 rokov. Častejšie sa však vyskytovali horúčky, ktoré hlásila pätina očkovaných, zatiaľ čo vo vekovej skupine 16 až 25 hlásilo horúčku 17 percent očkovaných.

V súčasnosti prebieha niekoľko klinických skúšaní aj na deťoch mladších ako 12 rokov. Napríklad Pfizer-BioNTech odhaduje, že ak budú výsledky skúšania dobré, očkovanie detí vo veku od 2 do 11 rokov by americká Správa potravín a liečiv (FDA) mohla na núdzové použitie schváliť už v septembri. Očkovanie proti chrípke sa odporúča deťom od pol roka.

Oslovení odborníci a odborníčky:

  • imunológ Miloš Jeseňák, primár oddelenia klinickej imunológie a alergológie v Univerzitnej nemocnici Martin a prezident Slovenskej spoločnosti alergológie a klinickej imunológie;
  • virologička Tatiana Betáková, Virologický ústav Biomedicínskeho centra SAV;
  • patofyziológ a molekulárny biológ Peter Celec, prednosta Ústavu molekulárnej biomedicíny Lekárskej fakulty UK v Bratislave;
  • lekár, fyziológ a patofyziológ Július Hodosy, primár ružinovského urgentu, Ústav molekulárnej biomedicíny a Fyziologický ústav Lekárskej fakulty UK v Bratislave;
  • molekulárny imunológ a biochemik Vladimír Leksa, vedúci laboratória molekulárnej imunológie Ústavu molekulárnej biológie SAV;
  • epidemiologička Alexandra Bražinová, Ústav epidemiológie Lekárskej fakulty UK v Bratislave;
  • molekulárny biológ a genetik Tomáš Szemes, vedúci Centra genomiky a bioinformatiky vo Vedeckom parku UK v Bratislave;
  • molekulárna biologička Lucia Ciglar, do roku 2017 Európske laboratórium molekulárnej biológie (EMBL) v nemeckom Heidelbergu, v súčasnosti projekt Kreslím vedu;
  • lekár a vedec Peter Sabaka, Klinika infektológie a geografickej medicíny Lekárskej fakulty UK v Bratislave.

Miloš Jeseňák,

imunológ, primár oddelenia klinickej imunológie a alergológie v Univerzitnej nemocnici Martin a prezident Slovenskej spoločnosti alergológie a klinickej imunológie

1. Očkovanie proti covidu-19 je očakávaným krokom v rámci globálneho boja proti tomuto ochoreniu. Hoci má 90 až 95 percent detí mierny alebo bezpríznakový priebeh

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Koronavírus

Očkovanie proti koronavírusu

Slovensko, Veda, Zdravie

Teraz najčítanejšie